Fajčenie

Prírodné vedy » Biológia

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 15.10.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 441 slov
Počet zobrazení: 8 695
Tlačení: 461
Uložení: 460
Fajčenie
 
Úvod
Pri výbere témy pre náš projekt sme uvažovali najmä o veciach, ktoré sú ľudom blízke a predsa o nich mnoho nevedia. Keď sme predkladali niekoľko návrhov v kruhu priateľov, ochotných pomôcť nám pri výbere, jeden známy nám poradil, aby sme prácu venovali téme „fajčenie“. A vlastne prečo nie? V súčasnosti je fajčenie jednou z najdiskutovanejších tém. Dá sa povedať, že sa s týmto fenoménom stretáva každý človek bez výnimky deň čo deň. Každý z nás je svojím spôsobom fajčiar. Rozdiel je len v tom, že niekto fajčí aktívne a niekto pasívne, tak povediac nechtiac.
 
Našou prácou chceme nielen poučiť čitateľov o rôznych faktoch týkajúcich sa závislosti od cigariet a iných tabakových výrobkov, ale zároveň aj dokázať, že napriek tomu, že fajčenie je v očiach mládeže skvelým spôsobom ako zapadnúť do partie, alebo sa trocha vytiahnuť pred rovesníkmi, je to droga, ktorá pomaly a potichu zožiera človeka zvnútra aj zvonku. Keďže je dôležité vedieť odkiaľ tabak pochádza a kedy vlastne ľudstvo začalo fajčiť, v našom projekte predstavíme stručnú históriu tabaku. Samozrejme povieme aj niečo o zdravotných rizikách, ktoré fajčiarom hrozia, oboznámime Vás s výsledkami ankety u mladých fajčiarov a v závere sa budeme venovať spôsobom a radám ako sa závislosti zbaviť.
 
Dúfame, že informácie v tejto práci odradia teenagerov, najohrozenejšiu skupinu, od pokušenia „potiahnuť si“. Možno sa nám podarí presvedčiť fajčiarov, aby obmedzili príjem nikotínu, alebo s fajčením úplne prestali. Každopádne veríme, že nami zhromaždené informácie v tomto projekte budú užitočné pre mnohých čitateľov.

Metodika práce
V našej práci sme sa snažili o logické zosumarizovanie množstva informácií obsiahnutých v knihách, ktoré sme si zapožičali zo Štátnej vedeckej knižnice. Najčastejšie sme nazerali do knihy Fajčenie a zdravie od V. Bystrického a J. Balana. Nielen diagramy a tabuľky, ktoré sme tu našli ( niektoré z nich sme zároveň použili v projekte), nám boli veľmi nápomocné.
 
Ako zdroj užitočných informácii nám však neslúžila len knižnica. Veľa poznatkov nám poskytol internet. Dávali sme si samozrejme pozor na dôveryhodnosť webových stránok, z ktorých sme čerpali fakty. Obrázky, ktoré sme na internete našli, nám v značnej miere ušetrili prácu so skenovaním.
 
Vhod nám prišlo aj staré číslo časopisu 21. STOLETÍ (2/2005), kde sme našli článok venovaný ľudským vlastnostiam, schopnostiam a závislostiam. Januárové vydanie (1/2006) toho istého mesačníka nám pri zhromažďovaní materiálov taktiež dosť pomohlo.
 
Práca na našom projekte zahŕňala aj predkladanie dotazníka a rozhovory s mladými ľuďmi- fajčiarmi i nefajčiarmi. Udivujúce pre nás bolo, v akom obrovskom vekovom rozhraní sa vyskytuje závislosť od nikotínu a veľmi nás zarazili vedomosti, či skôr nevedomosť niektorých ľudí napríklad v oblasti nebezpečnosti používania tabakových výrobkov v období gravidity. Každopádne sme si vypočuli veľa odlišných názorov týkajúcich sa fajčenia, ktoré obohatili nielen túto prácu, ale aj naše vedomosti.

 
História fajčenia
Fajčenie tabakových listov zaviedli ako prví americkí Indiáni kmeňa Hurónov, ktorí fajčili tabakové listy pri svojich náboženských prosebných obradoch k Veľkému duchovi. Tabakovému dymu pripisovali psychické účinky. Poskytoval im predstavy o budúcom svete, stimuloval ich k rituálnym tancom, pomáhal v boji proti únave, bolestiam a hladu.
 
Domorodci v Karibskej oblasti ho prvýkrát ponúkli Kolumbovi. Prvým “evidovaným” európskym fajčiarom bol člen Kolumbovho teamu Rodrigo de Jerez, ktorý sa to naučil od Indiánov. V Európe sa fajčenie začalo rozširovať začiatkom 16. storočia. Postupne tabak spoločensky stúpal a okrem ľudí “nízkych” mu začali holdovať aj diplomati, mnísi či dokonca panovníci. Jednému diplomatovi dokonca vďačí tabaková rastlina za latinské meno: Jean Nicot de Villemain bol vyslancom Francúzska v Portugalsku. Tu sa zoznámil s rastlinkou, ktorá si ho napriek počiatočnej nedôvere získala (pomáhala mu pri častých bolestiach hlavy) a stal sa jej nadšeným propagátorom. Na jeho počesť nazval Karl Linné tabak latinským menom Nicotia.
 
Osobnosti vtedajšieho sveta používali tabak na fajčenie a šnupanie a tvrdili, že im pomáha v ich činnosti: Katarína Veľká, Katarína Medicejská, Peter Veľký, Juraj I., Napoleon, Napoleon III., Molière, Corneille, Bacon, Voltaire, Metternich, Bismarck. Tabak ale nebol len propagovaný, ale aj odsudzovaný. Napríklad anglickým kráľom Jakubom I. a pápežom Urbanom VIII., ktorý vydal bulu odsudzujúcu tabak- fajčiari boli exkomunikovaní z cirkvi. V Rusku boli fajčiari trestaní odrezaním nosu, kastráciou a bičovaním.
 
Málo z nás vie, že prví americkí prezidenti (George Washington a Thomas Jefferson) boli vášnivými pestovateľmi tabaku. Ani nie tak dávno používal Hollywood cigarety ako symbol romantiky, šarmu a mužnosti. Americkí vojaci ich dávali ľuďom, ktorých stretávali v krajinách kde bojovali a po 2.svetovej vojne boli cigarety platidlom od Paríža po Peking.
 
Do prílohy sme zaradili ukážku dizajnu cigaretových krabičiek v minulosti. (H 1, 2)

Choroby spôsobené fajčením
Choroby spôsobené fajčením sú už pandémiou. V ich dôsledku zomiera na svete každoročne 650 000 ľudí. Cigaretový dym obsahuje 4 800 chemických látok, vrátane 80 známych karcinogénov. Do cigariet sa pridáva 2 000 druhov prídavných látok.
 
Fajčenie má dokázateľnú súvislosť s viac ako 24 ochoreniami, medzi ktorými môžeme spomenúť ochorenia dýchacích orgánov, nádorové ochorenia, kardiovaskulárne ochorenia a komplikácie v tehotenstve a po pôrode. V akom pomere fajčiarov ohrozujú tieto choroby ukazuje stĺpcový diagram. (D 1)
 
Celková úmrtnosť fajčiarov je vyššia ako nefajčiarov a rastie úmerne s počtom vyfajčených cigariet a s dobou fajčenia. Diagramy (D 2) nám znázorňujú pomer úmrtnosti fajčiarov podľa veku a intenzity fajčenia.
 
Ochorenia dýchacích orgánov
Cigaretový dym vzniká nedokonalým spaľovaním tabaku v cigarete. Je v ňom obsiahnutých viac ako 4 000 rôznych látok, z ktorých mnohé pôsobia karcinogénne. Tieto látky sa dostávajú cez horné a dolné cesty dýchacie do pľúc, kde sa po absorpcii do krvi premenia na toxické látky a krvným obehom sa dostanú do jednotlivých orgánov a do celého organizmu.
 
Vzťah medzi fajčením a vznikom ochorení dýchacích ciest je dokázaný. Toxické látky cigaretového dymu postupne poškodzujú sliznicu dýchacích ciest, spôsobujú jej prestavbu a stratu samočistiacej a obrannej schopnosti. Hromadením týchto látok postupne dochádza k chronickým zmenám a zvyšuje sa tvorba hlienu.
 
Fajčenie a chronický zápal priedušiek
Dôsledkom fajčenia je chronická bronchitída (obr. CH 1,2). Začína ranným kašľom, ktorý neskôr trvá počas celého dňa a je nepríjemný nielen pre fajčiara, ale aj pre celé jeho okolie. V dôsledku zvýšenej tvorby hlienov je určitá časť dýchacích ciest nepriechodná, čo spôsobuje znížený prívod kyslíka do organizmu. Súčasne so zvýšenou tvorbou hlienu vznikajú podmienky vhodné pre množenie vírusov a baktérií. To sa prejavuje častejšími zápalovými ochoreniami dýchacích ciest. Pri dlhodobom fajčení sa bronchitída zhoršuje, kašeľ je intenzívnejší a trvá celý deň. Vedie to zároveň k dýchavičnosti, ktorá sa zvyšuje po fyzickej námahe.
 
Fajčenie a emfyzém pľúc
Ďalším dôsledkom fajčenia je emfyzém pľúc (obr. CH 3-5). Cigaretový dym vyvoláva v najmenších častiach dýchacích ciest - v alveolách - zápalové zmeny, ktoré vedú k deštrukcii pľúcneho tkaniva a výmena plynov v nich neprebieha. Následkom tohto procesu je dýchavičnosť a tieto zmeny v dýchacích cestách sú už trvalé. Táto choroba pľúc sa u starších osôb veľmi často podieľa na pracovnej neschopnosti a invalidite. Ak pacient - fajčiar prestane fajčiť, napredovanie choroby pľúc sa spomalí a zníži sa aj pravdepodobnosť úmrtia.
 
Fajčenie a astma
Priedušková astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest. Fajčenie u astmatického pacienta výrazne zhoršuje priebeh ochorenia a je príčinou spustenia astmatického záchvatu. U astmatikov - fajčiarov sú záchvaty častejšie, majú ťažší priebeh a liečba astmy je komplikovanejšia. Preto by pacient astmatik mal spolu so svojim lekárom uvažovať o účinnej odvykacej liečbe.
 
Fajčenie a rakovina
Podľa odhadov sa až u jedného z troch ľudí počas života rozvinie rakovina nejakého druhu a pre každého štvrtého sa toto ochorenie stane smrteľným. Na rakovinu spôsobenú fajčením zomrie vo vyspelých krajinách, ako sú USA alebo Veľká Británia, ročne okolo 30 % zo všetkých postihnutých touto zákernou chorobou.
 
Dôkazy o spojitosti medzi vznikom rakoviny a fajčením nie sú žiadnou novinkou, existujú už od roku 1964. Nespočetné štúdie v tejto oblasti ukázali, že fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc (obr. CH 6-9), dokonca vieme aj to, že podstatne zvyšuje riziko rakoviny hrtana, hltana, ústnej dutiny (obr. 10-16), pažeráka, močového mechúra (obr. CH 17,18), obličiek (obr. CH 19,20) i pankreasu (obr. CH 21,22). Niektoré štúdie navyše hovoria aj o priamej spojitosti so vznikom rakoviny krčka maternice.
 
Spomínané zdravotné riziká sa však netýkajú len tých, čo fajčia. Vystavenie organizmu vonkajšiemu tabakovému dymu (dym v ovzduší, kde sa fajčí, ktorý dýchame všetci bez rozdielu) značne zvyšuje nebezpečenstvo vzniku rakoviny pľúc aj u nefajčiara. Americká agentúra na ochranu životného prostredia už v decembri 1992 vydala hodnotiacu správu, v ktorej bol vonkajší tabakový dym klasifikovaný ako karcinogén skupiny A. Ide o kategóriu, v ktorej sa nachádzajú najnebezpečnejšie rakovinotvorné látky. Odhady hovoria, že vonkajší tabakový dym spôsobuje rakovinu pľúc u niekoľkých tisícok ľudí ročne a takisto ho spájajú so vznikom vážnych dýchacích ťažkostí u novorodencov a detí.
 
Fajčenie a tehotenstvo
 
Vplyv fajčenia na tehotenstvo
Na priebeh tehotenstva u ženy vplývajú negatívne predovšetkým dve zložky tabakového dymu: oxid uhoľnatý a nikotín. Oxid uhoľnatý sa asi 200-krát silnejšie ako kyslík viaže na krvné farbivo a zaberá tak miesto kyslíku z vdychovaného vzduchu. Tým zhoršuje okysličovanie krvi a znižuje dodávku kyslíka tkanivám. V tehotenstve vedie fajčenie k zúženiu ciev zásobujúcich placentu a navyše krv privádzaná do placenty je ochudobnená o kyslík, pretože jeho miesto zaberá oxid uhoľnatý. Vyvíjajúci sa plod tak dostáva málo kyslíka, ktorý potrebuje pre vývoj životne dôležitých orgánov. Najviac škody to spôsobuje v prvých troch mesiacoch tehotenstva.
 
K tomu treba pridať skutočnosť, že rôzne toxické látky obsiahnuté v tabakovom dyme, ktoré sa dostávajú do krvi matky, prechádzajú placentou aj do krvi plodu a pôsobia naň svojim toxickým vplyvom.
 
Dôsledkom toho všetkého je, že mladé fajčiarky mávajú problémy s otehotnením - fajčenie môže viesť k primárnej a k sekundárnej neplodnosti, je u nich zvýšené riziko mimomaternicového tehotenstva a spontánneho potratu. U tehotných fajčiarok dochádza približne v 30 % k poškodeniu plodu.

Vplyv fajčenia na narodené dieťa

Deti fajčiarok majú priemerne o 200 gramov nižšiu hmotnosť ako deti narodené nefajčiarkam. Tento rozdiel je priamo úmerný množstvu vyfajčených cigariet matky počas tehotenstva. Spomalenie rastu plodu sa prejavuje aj v menšej dĺžke tela, v menšom objeme hlavy a hrudníka novorodenca.
 
Postoj mladých ľudí k fajčeniu
Aby sme zistili, aký je postoj mládeže k problematike fajčenia, predložili sme 40-tim fajčiarom vo veku od 16 do 19 rokov, ktorí boli ochotní spolupracovať, dotazník „Profil fajčiara“ s nasledujúcimi otázkami:
1. Kedy si si zapálil/a svoju prvú cigaretu?
2. Prečo si začal/a fajčiť?
3. Koľko cigariet denne vyfajčíš?
4. Pokúsil/a si sa už prestať fajčiť?
5. Ak áno, koľkokrát?
6. Si si vedomý/á škodlivosti fajčenia?
 
Zistili sme, že polovica opýtaných vyfajčila svoju prvú cigaretu už pred dovŕšením 14. roku života. 22 respondentov začalo fajčiť preto, lebo chceli zapadnúť do kolektívu svojich priateľov fajčiarov. 13 sa jednoducho usilovali vyzerať o trochu staršie. Troch ovplyvnili starší súrodenci a dvaja si zobrali zlý príklad od vlastných rodičov.
 
Iba traja z opýtaných vyfajčia 20 a viac cigariet denne, 17 mladých denne fajčí 7-15 cigariet a 13 ľudí si zapáli 2 až 6-krát za deň. Poslednú skupinu tvoria takzvaní príležitostní fajčiari- 7.
 
A koľkí z mladých fajčiarov sa už pokúšalo prestať so svojím zlozvykom? 19 opýtaných zatiaľ ani nenapadlo, že by mohli prestať fajčiť, 13 ľudí sa o to občas pokúsi a žiadny z príležitostných fajčiarov sa necíti byť závislý, preto nevidí dôvod prestávať. Jeden respondent vtipne odpovedal, že už predsa prestal fajčiť. Dnes už sedemkrát.
 
Náš prieskum ukázal, že všetci fajčiari sú si vedomí, že fajčenie môže vážne poškodiť ich zdravie, ale väčšina si to nepripúšťa- myslia si, že im sa to stať nemôže.
 
Spôsoby odvykania od fajčenia
Podľa štatistík až 80 % fajčiarov by chcelo prestať fajčiť a 23 % fajčiarov sa už prestať fajčiť pokúšalo. V priemere sa prestať fajčiť podarí len 3-5 % fajčiarom.  Závislosť na nikotíne, ktorú verejnosť často vníma len ako zlozvyk, je z medicínskeho hľadiska definovaná ako ochorenie.
 
Súčasné možnosti odvykania od fajčenia možno rozdeliť na dva základné spôsoby - nefarmakologické a farmakologické.
 
Nefarmakologické spôsoby odvykania
Tieto spôsoby sú úspešné najmä pri sociálnej a psychickej závislosti. Človek, ktorý sa snaží prestať, nepoužíva žiadne pomocné farmakologické prostriedky z lekárne. Najdôležitejšie pri tomto spôsobe odvykania sú: pevná vôľa, odporučenie lekára, pomocné a motivačné materiály. Pomôcť môže aj hypnóza alebo akupunktúra.
 
Farmakologické spôsoby odvykania od fajčenia
Tieto sa užívajú  najmä pri fyzickej závislosti, ako podpora nefarmakologických metód.
 
Liečba nikotínovými náhradami
Liečba nikotínovými náhradami je medzinárodne dostupná približne 20 rokov. Založená je na postupnom odvykaní od fajčenia a pomáha fajčiarovi pri lepšom sústredení sa na prekonanie psychickej závislosti, abstinenčných príznakov v období na začiatku odvykania. Nikotínové náhrady zvyšujú šancu úspešnosti 1,6 až 2,3-krát. Medzi nikotínové náhrady patria žuvačky, náplasti a nosový sprej.
 
Žuvačky: u fajčiarov so spotrebou pod 20 cigariet za deň a so stredne silnou závislosťou od nikotínu. Liečba trvá zhruba tri mesiace a nemá sa prekračovať dávka 24 žuvačiek na deň.
 
Náplaste: pre fajčiarov so spotrebou nad 20 cigariet za deň, silnou závislosťou a pevnou vôľou oslobodiť sa od tohto neduhu. Treba zdôrazniť, že sa nesmie fajčiť, a súčasne mať nalepenú náplasť.
 
Nosový sprej: odporúčaný fajčiarom s veľmi ťažkým stupňom závislosti. Účinok nastupuje rovnako rýchlo ako pri fajčení cigarety, ale odpadá zdravotné riziko vyplývajúce zo zložiek tabakového dymu.
 
Liečba beznikotínovou náhradou
Prvá tabletka na pomoc pri odvykaní od fajčenia, ktorá nie je nikotínovou náhradou bola vynájdená v roku 1996. Tabletka s účinnou látkou bupropion pôsobí na receptory centrálneho nervového systému, čím znižuje túžbu po nikotíne a sprievodné abstinenčné príznaky. Bupropion pomáha fajčiarom prekonať psychickú nerovnováhu a depresie, ktoré sa pri odvykaní často vyskytujú.
 
Výsledky klinických štúdií potvrdili, že liečba touto tabletkou je dvakrát účinnejšia ako doteraz známe možnosti pri odvykacej terapii u fajčiarov, vrátane liečby náhradou nikotínu. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú účinnosť lieku - od fajčenia za jeho pomoci odvykalo už viac ako 5 miliónov ľudí. Takmer každý tretí fajčiar, ktorý odvykal s touto tabletkou, ani po roku nezačal opäť fajčiť (30,3 % úspešnosť).
 
Záver
Počas práce na tomto projekte sme obohatili svoje znalosti o fajčení. Prieskum, ktorý sme uskutočnili nám priblížil obraz moderného mladého fajčiara.
 
Cigarety sú dnes veľmi dostupnou drogou. Nie je problém zohnať ich aj keď človek ešte nemá 18 rokov. Mladí ľudia sú si síce vedomí škodlivosti zlozvyku akým fajčenie je, ale možné budúce zdravotné problémy si nevzťahujú na seba. Chceli by sme,  aby existovala väčšia osveta čo sa týka problému fajčenia už na základných školách. Myslíme si, že by v školách mali pravidelne bývať prednášky či besedy rozoberajúce závislosť od cigariet.

Môžeme sa rozdeliť na fajčiarov a nefajčiarov, ale vzduch nerozdelíme. Takže ak stojíte pri fajčiarovi, buď ustúpite, alebo pasívne fajčíte s ním. Vraj sa nesmie fajčiť na verejných priestranstvách, zastávkach. Sú takí, čo to dodržiavajú, ale je veľa takých, ktorí to nedodržiavajú a upozornenia okolia neberú vážne. Aj nefajčiarske zóny v podnikoch sú diskutabilné. Je to to isté, ako keby niekto rozdelil bazén na dve časti: tú kde sa cikať môže a tú, kde je to zakázané. Smutný je aj fakt, že ak by ste v podniku zakázali fajčiť, neuživíte sa.
 
Úzky valček z bieleho papiera, na konci obvykle hnedý, naplnený posekanými rastlinami a rozvláknenou celulózou. Zapálite ho a potiahnete. A Váš život sa skráti o 8 minút.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu