Pohlavné prenosné choroby

Pohlavné prenosné choroby
 
Úvod
Pohlavné choroby sú známe v spoločnosti odnepamäti. Teraz je známy výraz STD – Sexually transmitted diseases, prebratý z angličtiny a znamená choroby prenášané prevažne pri pohlavnom styku. Vo všeobecnosti, pri STD sa jedná o ochorenia, ktoré sú vyvolávané baktériami, parazitmi, plesňami, protozoami, alebo vírusmi. Prenos nastáva prevažne alebo výlučne pohlavným stykom alebo úzkym telesným kontaktom. Príležitostne je možný aj dodatočný nepohlavný prenos, napr. transfúziou krvi. Tieto STD sa delia na dva typy. Prvý typ sú tzv. Pohlavné choroby, ktoré postihujú najmä oblasť genitálií. Patrí medzi ne syfilis, kvapavka, mäkký vred a lymphogranuloma venereum. Druhý typ tvoria tzv. Ostatné, ktoré sa prenášajú zväčša pohlavným stykom, ale nepostihujú v takej miere oblasť genitálií. Patrí medzi ne napríklad AIDS, lepra, svrab, voš lonová, améby, rôzne plesne a iné.

Ja sa budem v mojej práci venovať výlučne pohlavným chorobám. Mojím cieľom bude priblížiť verejnosti závažnosť pohlavných ochorení a tiež, že je veľmi potrebné dbať na prevenciu a ochranu pri pohlavnom styku. Najviac sa budem venovať veľmi závažnému ochoreniu syfilis, potom infekcii kvapavka a menej známej chorobe Ulcus Molle, čiže Mäkký vred. Podnet prečo som si vybral túto tému sa zdá byť jednoducho vysvetliteľný, a to preto, že téma pohlavné choroby je veľmi rozmanitá, zaujímavá a málo sa dáva do pozornosti širokej verejnosti. Okrem toho ma biológia a anatómia ľudského tela do veľkej miery zaujíma.

Teoretická analýza problematiky, výsledky a riešenie problémov
1. Syfilis
Syphilis (Lues) patrí medzi klasické pohlavné choroby. Je vyvolaná baktériou Treponemou pallidum, schopnou infikovať takmer všetky orgány a tkanivá v ľudskom tele, a spôsobovať svojmu hostiteľovi nemalé obtiaže.
Ide o infekčné a chronické ochorenie ktoré prebieha v niekoľkých fázach, počas ktorých sa strieda obdobie bezpríznakové s obdobím klinickej manifestácie, pričom v počiatočných štádiách ochorenia nemusia byť zrejmé žiadne príznaky. V priebehu ochorenia sa rozvíjajú orgánové zmeny. Zákernosťou ochorenia je, že niektoré z nich môžu prejaviť až po rokoch.
V prípade podozrenia z infekcie syfilisom treba okamžite vyhľadať svojho obvodného lekára, alebo navštíviť kožného lekára. Rozdelenie Základné rozdelenie ochorenia je na syfilis získaný (akvirovaný) a syfilis vrodený (kongenitálny), pričom z hľadiska početnosti, ale aj výskytu v budúcnosti je zrejme významnejší syfilis akvirovaný.

1.1 História
Syfilis bol prvýkrát zaznamenaný a popísaný v Európe na konci 15.storočia.Pôvod tohto ochorenia nie je doposiaľ celkom objasnený. Existujú dve teórie jeho vzniku: Unitariánska a Columbiánska. Prvá hovorí, že syfilis existoval v Európe už od dávnoveku ako endemické(vyskytujúce sa na istom území), relatívne benígne(nezhubné) ochorenie, ktoré sem bolo zavlečené predhistorickými presunmi národov ako tropická choroba. Columbiánska teória hovorí, že syfilis bol importovaný do Európy r.1493 Columbovými námorníkmi po návrate z novoobjavenej Ameriky(akože Ázie) do Barcelony. Predpokladá sa, že niektorí z nich boli neskoršie žoldniermi v armáde Karola VIII. a zavliekli chorobu do Talianska. Tak prepukla epidémia malígneho(zhubného) syfilisu, ktorá sa rozšírila po celom Španielsku, Taliansku, Francúzsku a ostatných európskych zemiach. Francúzska armáda nazývala chorobu “talianskou“ a talianska “francúzskou“. V roku 1498 zasiahla pandémia Londýn pod názvom Morbus Gallicus. Výprava Vasco de Gama zaniesla chorobu r.1498 do Indie a severnej Afriky. Roku 1505 dospela epidémia až do Číny. Už v tom čase sa hľadali prvé predpisy o ochranných opatreniach – wormský edikt z roku 1521.

1.2 Získaný syfilis
Hlavným spôsobom prenosu v tejto skupine je jednoznačne rizikový pohlavný styk. Priebeh ochorenia lekári rozdeľujú do troch štádií, ktoré na seba nadväzujú.

1.2.1  Prvé štádium (primárny syfilis)
Začína sa prejavovať po 10 - 90 dňoch (obvykle 3 - 4 týždne) v mieste prvého kontaktu s baktériou. Je to štádium invázie baktérií do tela a je možné, že v niektorých prípadoch zostane nerozpoznané. Na koži alebo sliznici vzniká tzv. tvrdý vred (viď prílohu), ktorý obvykle nebolí a po určitom čase sa spontánne zahojí. Môže sa nachádzať kdekoľvek na tele, ale najčastejšie je lokalizovaný na genitáliách, v ústnej dutine (podnebie, pery, jazyk), v okolí análneho otvoru, vzácnejšie na prsiach či prstoch. Zároveň sa rozvíja zdurenie regionálnych lymfatických uzlín, ktoré ale nie sú bolestivé.

1.2.2  Druhé štádium (sekundárny syfilis)
sa obvykle prejavuje za niekoľko týždňov až mesiacov. Najbežnejšou manifestáciou sú kožné a slizničné lézie. Ide prevažne o menšie či väčšie vredy, nesvrbivé vyrážky, ložiská v ústach podobné aftám ako aj začervenanie hltana. Vyskytujú sa aj špecifické lézie tzv. conylomata lata(viď prílohu) → sú to mokvajúce pupienky na vlhkých miestach kože a sliznice. Kožné a slizničné lézie sú v tomto štádium (ale aj v primárnom) vysoko nákazlivé, pretože baktérie sa nachádzajú priamo v nich. Zdurenie lymfatických uzlín už nie je iba lokálne ale celotelové, pretože treponemy sa po prekonaní lokálnych uzlín rozšírili do celého tela. V tomto štádiu už môže dochádzať k vážnejšiemu poškodeniu rozličných orgánov (pečeň, obličky, kosti, kĺby, dúhovka, srdce, aorta).
1.2.3  Tretie štádium
Vzniká postupne po bezpríznakovom období ktoré môže trvať roky až desaťročia. Vytvárajú sa závažné orgánové zmeny, ktoré môžu spôsobiť až smrť. Medzi napostihnutejšie orgány a tkanivá patria koža, sliznice, kosti, oči, dýchací systém, tráviaci trakt, srdcovocievny systém a nervový systém.
1.3 Kongenitálny syfilis
Vrodený syfilis (kongenitálny syfilis) tvorí druhú skupinu ochorení, ktorá je ale našťastie menej rozšírená, a to hlavne vďaka vyšetreniam na treponemu pallidum, ktoré by mali byť urobené u každej tehotnej ženy. Kongenitálny syfilis sa rozdeľuje do dvoch foriem.(viď prílohu)
1.3.1  Včasná forma
Postihnutie je zrejmé hneď po pôrode. Dieťa je atrofické, zápalové procesy na nosnej sliznici môžu vyústiť až v rozpad nosných kostičiek → vzniká sedlovitý nos. V okolí úst sa vytvárajú paprskovité "parrotove jazvy". Postihnuté môžu byť aj kosti (šabľovité tibie), vnútorné orgány (pazúrková pečeň, biela pneumónia, hepatosplenomegália), nervový systém.
 
1.3.2  Neskorá forma
Stigmy skorej formy môžu chýbať alebo sa k nim pripájajú ďalšie príznaky ako "Hutchinsonov trias" - zápal očnej šošovky (vedúci k slepote), postihnutie sluchového nervu a charakteristické súdkovité rezáky.

1.4 Liečba
Základom každej liečby je stanovenie diagnózy. V súčasnosti sa najčastejšie využívajú tieto dve metódy :
· mikroskopický dôkaz Treponema pallidum v 1. alebo2. štádiu syfilisu (odber z niektorých uvedených kožných alebo slizničných prejavov)
· špeciálnymi testami z krvi, ktoré sa môžu vykonať prakticky v ktoromkoľvek štádiu
 
Pre skoré stanovenie diagnózy a teda aj liečby je nutné, aby akýkoľvek vred na genitáliách bol čo najskôr vyšetrený kožným lekárom, ktorý vykoná mikroskopické vyšetrenie. Do tej doby by pacient nemal byť ošetrovaný, lebo necielené podanie liečiv by mohlo skomplikovať ďalší vývoj a diagnostiku.
Ak nie je prítomný žiadny z prejavov syfilisu, robia sa testy z krvi alebo mozgovomiešneho moku. odber testov na syfilis sa dá urobiť kedykoľvek. U niektorých skupín populácie (darcovia krvi, tehotné ženy, atď.) sa testy robia v rámci tzv. screeningu.

Najbežnejším, ale aj najúčinnejším liekom na syfilis, sú antibiotiká z rady penicilínov. Podávajú sa do svalu, vnútrožilne, ale aj klasicky vo forme tabletiek, podľa stavu ochorenia. V prípade alergie na penicilín sa využívajú iné antibiotiká (tetracyklin, erytromycin). Pri liečbe syfilisu je bežná hospitalizácia. Postihnutia po primárnom a sekundárnom syfilise sa zväčša vyhoja samé, zanechávajú iba malé známky alebo sa zhoja úplne. Neskorý syfilis môže byť naopak veľmi deštruktívny, invalidizujúci a dokonca môže spôsobiť až smrť. Všeobecne sa dá povedať, že ak nie je podaná príslušná terapia, asi tretina infikovaných sa spontánne vylieči, asi tretina zostane po celý život v latentnej fáze a asi u tretiny sa vyvinú ťažké poškodenia.

1.5 Prevencia
Musí prebiehať na všetkých frontoch od informovania čo najširšej verejnosti (hlavne rizikových skupín) cez vzdelávanie mládeže až po aktívne vyhľadávanie a vychytávanie zdrojov infekcie medzi obyvateľmi. (Štatistika infikovaných syfilisom na Slovensku – viď prílohu).

Každý by si mal uvedomiť, že musí začať sám u seba, pretože tou najlepšou a najľahšou cestou prenosu pre syfilis je sex s viacerými partnermi, neviazané vzťahy a zanedbávanie hygienického štandardu. V prípade nestáleho vzťahu môže poskytnúť určitú ochranu kondóm. Avšak v prípade, že sa infekčné ložisko nachádza mimo oblasti krytej kondómom, neposkytuje prezervatív žiadnu ochranu pred nakazením. V ďalšej fáze prevencie ide o včasnú diagnostiku, spoluprácu pacienta a vyšetrenie všetkých sexuálnych partnerov pacienta, respektíve ostatných možných nakazených. Dôležité je aj vyhľadávanie chorých v období latentného syfilisu. V prevencii vzniku vrodeného syfilisu ide o sérologické vyšetrenie tehotných žien na prítomnosť protilátok proti treponema pallidum. Takisto je zabezpečené aj testovanie darcov krvi. Vzhľadom na charakter ochorenia je liečba syfilisu povinná a podlieha oznamovacej povinnosti. Samozrejme všetky údaje o chorobe patria pod lekárske tajomstvo.
 
2. Kvapavka
Kvapavka(Gonorrhoea) je najčastejšou pohlavnou chorobou, čiže sexuálne prenášaným ochorením, v angličtine "sexually transmitted diseases" (STD) na celom svete. Gonorrhoea je spôsobovaná baktériami a názov pochádza z gréčtiny a znamená „semenotok, polúcia“. Je to akútne, hnisavé, zápalové ochorenie, prenášané hlavne pohlavným stykom a postihuje prvotne sliznicu močovopohlavných orgánov. U mužov predovšetkým močovú trubicu a u žien močovú trubicu a maternicový krčok. Podľa charakteru pohlavného styku sa môže vyskytnúť aj v konečníku, ústach, krku. Infekcia sa môže postupne šíriť do vnútorných pohlavných orgánov - podľa ich anatomického usporiadania, kde vzniká zápal, často chronického charakteru. Komplikované ochorenie má vplyv na reprodukčné zdravie - potraty, predčasné pôrody, mimomaternicové tehotenstvo. Krvnou cestou sa vzácne môže zaniesť do veľkých kĺbov a vyvolať ochorenia pohybového aparátu, srdca, dúhovky a kože.

2.1 Prenos
Pohlavným stykom a čerstvým hnisom, ktorý sa nachádza napr. na uteráku, znečistenými rukami a nakazením novorodenca pri pôrode. U mužov je riziko nákazy 20-40%, u žien asi 60%.

2.2 Priebeh ochorenia
Prejavuje sa hnisavým zápalom slizníc močovej rúry, konečníka, kŕčka maternice, spojoviek, hltana a vnútorných pohlavných orgánov(viď prílohu). Krvou sa môže choroby  preniesť na kĺby a na vnútornú blanu srdcových dutín.
Muži – ochorenie prepukne za 3-4 dni. Začína štípaním až pálením pri močení, neskôr vyteká hustý žltý až žltozelený hnis. Tieto príznaky trvajú 2-3 týždne, potom prechádza ochorenie do chronického štádia, kedy môže muž močiť krv, má bolesti a vysoké horúčky.
Ženy - prepukne za 5-8 dní a začína bolestivým močením pri postihnutí močovej rúry. Pri postihnutí krčku maternice sa mení farba výtoku z číreho na žltozelený hnis.  Pri zápale sliznice maternice má žena bolesti v podbrušku a silné menštruačné krvácanie. Nakazenie vaječníkov a vajíčkovodov sa prejavuje bolesťami v bruchu, horúčkami čo môže mať za následok zrasty až neplodnosť. Za 3-6 týždňov prechádza choroba do chronicity.

2.3 Príčina
Pôvodcom je gramnegatívna baktéria Neisseria gonorrhoea, podobajúca sa zrnku kávy.

Táto baktéria je veľmi citlivá na vonkajšie prostredie a dezinfekčné prostriedky - vtedy rýchlo hynie. K nepohlavnému prenosu môže dôjsť len vo výnimočných prípadoch pri nedodržaní hygienických pravidiel, bezprostredne znečistenými vlhkými predmetmi - ako je uterák, hubka, či spoločné kúpanie vo vani. Takto môže u malých dievčat, tehotných žien a u starých žien vzniknúť kvapavkový zápal vonkajšieho pohlavia a pošvy, ktorý je u dospelých žien veľmi vzácny.

Kedy by ste mali mať podozrenie, že máte kvapavku: ak doba od infekčného pohlavného styku do rozvoja klinických príznakov u nekomplikovanej mužskej kvapavky, je priemerne 3-6 dní. Objavuje sa bolesť a pálenie pri močení a hlienovohnisavý zelenožltý výtok. Otvor močovej trubice je zdurený a začervenaný. Tento akútny priebeh, ak nie je liečený, postupne slabne a prejde do slabého výtoku, či rannej kvapky z močovej trubice. Môže byť aj bez príznakov. U žien nie sú prejavy zápalu močovej trubice také búrlivé ako u mužov. Zápal maternicového krčka je sprevádzaný hnisavým výtokom.

2.4 Liečba
Po zistení týchto varovných signálov treba ihneď navštíviť dermatovenerológa, ktorý určí diagnózu a stanoví liečbu. Do doby, kedy bude presne určená diagnóza, je nutné sa vyvarovať pohlavnému styku. Liečenie sa uskutočňuje ambulantne, len v prípade komplikovaného priebehu sa odporúča nemocničná liečba. Ochorenie sa väčšinou lieči antibiotikami. Treba dodržiavať pohlavnú zdržanlivosť, obmedziť fyzickú námahu a dodržiavať diétu bez alkoholu.

2.5 Preventívne opatrenia
Preventívne opatrenia pozostávajú z vyhýbaniu sa infekcii. Pretože ide o sexuálne prenášané ochorenie (STD), existuje účinná prevencia pri používaní prezervatívov. Na rozdiel od niektorých iných infekčných ochorení, ktoré zanechávajú celoživotnú imunitu, možno napriek už raz prekonanej kvapavke ochorieť na kvapavku vždy znovu. Gonorrhoea vo všeobecnosti neprebieha smrteľne.
 
3. Mäkký vred
Ochorenie "mäkký vred" (ulcus molle) je pohlavná choroba, ktorú spôsobuje baktéria nazývaná Haemophilus ducreyi, čo je vlastne baktéria v tvare tyčinky a je citlivá na zvýšenú teplotu a vyschnutie. Choroba sa vyskytuje v tropickej Afrike, Ázii, Latinskej Amerike, v Európe len zriedkavo. Často sa vyskytuje spolu s inými pohlavne prenosnými chorobami ako genitálny herpes, syphilis a infekcia HIV.

3.1 Prejavy
Infekcia sa prejavuje hnisavými vriedkami na pohlavnom orgáne, niekedy aj mnohopočetnými, ktoré vznikajú 4 - 6 dní po pohlavnom styku s nakazenou osobou (niekedy však už aj niekoľko hodín po styku). Pokiaľ sa toto ochorenie nelieči, môžu vriedky splývať do veľkých a bolestivých ložísk. V polovici prípadov súčasne prebieha bolestivá infekcia lymfatických uzlín. Zdurujú sa trieslové uzliny a vznikajú tzv. bubny. Koža nad nimi sčervená, uzliny zrastú s kožou a následne sa začne objavovať žltozelený hnis. Po zahojení vredov zostávajú jazvy.

3.2 Prenos
Toto ochorenie je prenosné len pohlavným stykom. Častejšie sú nakazení muži, zasiahnuté bývajú väčšinou: žaluď, predkožka a uzdička. Iba veľmi výnimočne sú prejavy na iných častiach tela, ako napríklad prsty, pery a mandle. Prenáša sa nechráneným pohlavným stykom, cez poranenú pokožku alebo sliznicu.

3.3 Diagnostika a liečba
Choroba sa diagnostikuje na základe mikroskopickej a bakteriologickej kultivácie. Pri liečbe sa podávajú antibiotiká.

3.4 Prevencia
Aj napriek tomu, že toto ochorenia sa vo vyspelých krajinách vyskytuje pomerne zriedkavo, treba si dávať pozor na správny výber sexuálneho partnera a používať prezervatív.

Dúfam, že táto práca Vám pomohla uvedomiť si závažnosť pohlavných chorôb. Myslím si, že táto práca podala dostatok potrebných informácií ohľadom prevencie a ochrany voči pohlavným chorobám. Objektivitu faktov tejto práce nespochybňujem a informácie, ktoré ste sa dozvedeli budú mať s veľkou pravdepodobnosťou uplatnenie vo vašom ďalšom kolobehu života. Myslím si, že otázka pohlavných chorôb je a bude aktuálna ešte celé stáročia, pretože človek je odjakživa polygynický, čiže takmer monogamný s občasným sklonom k promiskuite.

A preto sa snažím varovať pred častým striedaním partnerov, pred pohlavným stykom s neznámym partnerom. Snažím sa tiež upozorniť na dôležitosť používania prezervatívov pri súloži a zamedzeniu prípadnému infikovaniu sa pohlavnými chorobami, ktoré často nie sú smrteľné, ale môžu spôsobiť impotenciu a sterilitu.