Svalstvo

Svalstvo

Všeobecne o svalstve
Svaly formujú telo a predstavujú vyše polovicu z jeho hmotnosti. Delia sa na tri rôzne svaly a to kostrové svaly, vôľou neovládateľné (t.j. hladké),svaly a srdcový sval. Svaly všetkých troch typov majú spoločnú schopnosť rozťahovať a sťahovať sa, na podnet sa aktivovať a vrátiť sa do pôvodnej veľkosti a tvaru. Vôľou neovládateľné svaly sú tie, ktoré realizujú mimovoľnú a rutinnú činnosť tela: neustále vykonávajú funkcie ,ako je posúvanie potravy tráviacim traktom do žalúdka, udržiavajú ostré videnie alebo regulujú priesvit tepien. Srdcový sval sa nachádza len v srdci a je jedinečným svojím sieťovým usporiadaním.

Kostrové svalstvo sa nazýva aj vôľou ovládateľné, lebo zväčša si vieme zvoliť či ho uvoľníme, alebo stiahneme. Stály tok nervových vzruchov z miechy udržiava všetky svaly trupu a končatín v čiastočne kontrahovanom stave, zvanom svalový tonus. Ak stratí sval nervové zásobenie, jeho objem sa počas niekoľkých mesiacov scvrkne asi na dve tretiny. Mnohé z chorôb, ako napr. poliomyelitída a myasténia gravis, sú v skutočnosti väčšmi chorobami nervového systému než svalov. Častejšie sú ich poranenia než choroby, pričom svaly majú schopnosť samoobnovy: ak sa časť zničí, zvyšok narastie ako kompenzácia mohutnejší a silnejší. 
 
Vyše 600 kostrových svalov tvorí približne polovicu hmotnosti tela. V spolupráci s kosťami skeletu (kostry) predstavujú živú silu, umožňujúcu pohyby tela. Kostrový sval je obyčajne uchytený na jednom konci kosti, preklenuje kĺb a upína sa na inú kosť. Pri svalovom sťahu sa jedna kosť hýbe, kým druhá ostáva v primerane stabilnej polohe. Miesto, kde sa sval pripája na stabilnejšiu kosť, sa nazýva výstup a miesto, kde sa pripája na pohyblivejšiu kosť, sa nazýva úpon. Mnohé svaly majú viac než jeden výstup a úpon.

1, SVALY POVRCHOVÉ A HLBOKÉ:
Skupiny kostrových svalov sa navzájom prekrývajú zložitým spôsobom. Tie, ktoré sú tesne pod kožou a podkožným tukom, nazývajú sa povrchové, pod nimi sú hlboké svaly. Svaly brušnej steny sa delia na tri skupiny, vlákna každej z nich prebiehajú iným smerom. Tvoria pevnú bariéru, dostatočne pružnú, aby umožňovala objemové zmeny čriev, močového mechúra a maternice.

2, SVALOVO-ŠĽACHOVÉ SPOJENIA:
Šľachy sú vláknité väzivové pásy, pripájajúce svaly ku kostiam. Niektoré šľachy, najmä na ruke a nohe, obaľujú samomažúce pošvy, ktoré ich chránia pred trením pri pohybe proti kosti. Svaly predlaktia, ktorých šľachy sa upínajú na ruke, vystupujú v blízkosti lakťa. Vzhľadom na vzdialenosť svalovej masy od úponu je ruka silná, ale aj kompaktná.
 
3, KOSTROVO-ŠĽACHOVÉ SPOJENIA:
Šľachy sú pevne spojené s kosťou Sharpeyho vláknami, ktoré sú pokračovaním kolagénových (bielkovinových) vlákien šľachy. Sharpeyho vlákna, zvané aj perforujúce, prenikajú okostnicou a sú zakotvené vo vonkajších vrstvách kosti. Tento spôsob pevného ukotvenia znamená, že i pri pohybe príslušných kostí ostávajú šľachy pripojené veľmi pevne.
 
4, SILNÉ,STABILIZUJÚCE SVALY:
Svaly šije a horného chrbta poskytujú silu a umožňujú komplexné pohyby. Šijové svaly nesú hlavu a udržiavajú ju vo vzpriamenej polohe. Svaly horného chrbta, upínajúce sa na krídlovú lopatku, pomáhajú stabilizovať ramenný kĺb, ktorý je v tele najpohyblivejší.

5, VZHĽAD SVALOV:
Vzhľad svalov je veľmi rozmanitý, od masívnych trojuholníkov hornej časti chrbta po tuhé vretená malej obratnej ruky. Tvar svalu určuje sila, akou sa sťahuje a tá je zasa daná jeho špecifickou funkciou. Najsilnejšie svaly sa nachádzajú pozdĺž chrbtice, udržiavajú postoj a dodávajú silu na zdvíhanie a tlačenie. Najmenší sval je strmienkový sval v uchu.

ŠTRUKTÚRA A KONTRAKCIA SVALOV
 
Štruktúra svalu:
Kostrové svaly sa skladajú z tesne susediacich skupín pretiahnutých buniek, zvaných svalové vlákna, pospájaných vláknitým spojivom. Spojivom prenikajú početné kapiláry, aby zásobili sval dostatkom kyslíka a glukózy, potrebných ako palivo pre svalovú kontrakciu.
 
Časti svalu:
-  Myofibrily
 -  Svalové vlákna pozostávajú z mnohých tenších vlákien, 
  zvaných myofibrily. Každá myofibrila sa skladá z hrubších
  a tenších kontraktilných myofilamentov.
 
- Svalové 
vlákno
  -  Môže byť dlhé až 30 centimetrov.

- Sarkoméra 
 -  Z prúžky delia myofilamenty v každej myofibrilii na
jednotky zvané sarkoméry. Prostredníctvom týchto 
jednotiek stimulujú nervové vzruchy kontrakciu. 
 
-  Svalové 
snopce
  -  Svalové snopce sú zväzky svalových vlákien,vytvárajúce
  sval na spôsob drôtov v kábli. Sú obalené pošvou zo
  spojivového tkaniva, zvanou permýzium.
 
-  Tenké
myofilamenty
  -  Každý tenký myofilament sa skladá prevažne z bielkoviny
  aktínu a ďalšej bielkoviny tropomyozínu, brzdiacej kontrakciu.

-  Hrubý
Myofilament
-  Hlavnou zložkou hrubého myofilamentu je bielkovina
myozín. Myozínové molekuly  s dlhými chvostami a
oválnymi hlavicami pripomínajú golfové palice.
 
AKO SA SVALY SŤAHUJÚ: 
Tenké a hrubé myofilamenty sa v uvoľnenom svale prekrývajú len málo. Pri svalovej  kontrakcii sa hrubé myofilamenty zasunú medzi tenké na spôsob zakliesnených prstov a pohybujú sa bližšie k Z prúžkom. Tento dej skracuje myofibrily a celé svalové vlákno. Čím väčšmi sa svalové vlákna skrátia, tým sa celý sval silnejšie stiahne.
 
PORANENIA A OCHORENIA SVALOV

Natiahnutý a natrhnutý sval:
Pojem natiahnutý sval sa používa pri miernom rozsahu poškodenia svalových vlákien. Obmedzené krvácanie do svalu spôsobuje stuhnutie a zdurenie, ktoré neraz sprevádzajú bolestivé kŕče. Následne sa môžu objaviť modriny. Ťažšie poškodenia s väčším množstvom poranených vlákien sa nazýva natrhnutý sval. Natrhnutý sval veľmi bolí a napúcha. Pri rozsiahlom krvácaní môže vznikať krvná zrazenina, ktorú musí lekár niekedy odstrániť dutou ihlou(aspirácia).Energické pohyby ramena môžu natrhnúť úpony deltového a prsného svalu na ramennú kosť.
 
Zápal šľachy:
Zápal šliach môže postihnúť šľachu samotnú (tendinitída) alebo vnútornú výstelku väzivovej pošvy obaľujúcu šľachu (tendovaginitída). Tendinitída vzniká, keď sa pri intenzívnom alebo opakovanom pohybe nadmerne trie vonkajší povrch šľachy o kosť, čo leží pod ňou. Tendovaginitída môže byť dôsledkom pretiahnutia alebo opakovaných pohybov.
 
Zapálené šľachy na nohe:
Noha je vzhľadom na svoju komplexnosť citlivá na poškodenie šliach. Činnosti ako beh, kopanie, každý nešikovný alebo zložitý pohyb (napr. tanec), rovnako ako trenie pri zle sediacej obuvi môže viesť k zápalu šľachy. K príznakom patrí bolesť, opuch a obmedzená pohyblivosť.

Zapálené šľachy nadhrebeňového svalu:
Každý, kto sa priveľmi venuje tenisu alebo squashu, riskuje tendinitídu ramena. Pri opakovanom dvíhaní ramena sa šľacha nadhrebeňového svalu v ramene odiera o nadpleckový výbežok lopatky, čím vzniká trenie.
 
Poškodenie pri opakovanom natiahnutí:
Poškodenie pri opakovanom natiahnutí (PPON) zahŕňa skupinu stavov spôsobených stálym opakovaním čiastkových pohybov. Podráždenie šliach ohýbačov (flexorov) a vystierača (extenzorov) je bežným poranením, ktoré často postihuje operátorov na klávesniciach a niektorých hudobníkov. Bolesť vzniká pri pohybe prstov. Iný typ PPON môže byť daný tlakom na stredový nerv pri jeho prechode cez štrbinu pod väzom na dlaňovej ploche zápästia, ide o stav zvaný syndróm karpálneho kanála.
 
Ruptúra ( roztrhnutie ) šľachy
Náhla intenzívna svalová kontrakcia môže ťažko poškodiť šľachu a dokonca ju i odtrhnúť od kosti. Napr. (tie pri dvíhaní ťažkého bremena môže spôsobiť roztrhnutie šliach upínajúcich dvojhlavý ramenný sval alebo veľkej šľachy (štvorhlavého stehnového svalu) na prednej ploche stehna, premosťujúcej koleno.

Roztrhnutá šľacha na prste:
Pevné predmety, napr. tvrdá lopta, môžu pri náraze na špičku prsta ohnúť ho natoľko dopredu, že sa odtrhne úpon šľachy naťahovača. Pri tomto druhu ruptúry je niekedy nevyhnutné okamžité znehybnenie prsta na niekoľko mesiacov.

Ruptúra ( roztrhnutie ) Achillovej šľachy:
Malé poranenia Achillovej šľachy sa môžu vyliečiť pokojom a fyzioterapiou, ale vážne poranenia často vyžadujú chirurgický zákrok a mesiace rekonvalescencie. Roztrhnutie Achillovej šľachy je dobre známe poranenie tenistov pri náhlom vzopätí sa na špičke prstov pri podaní. Vyskytuje sa bežne aj u šprintérov, ktorí často zaťažujú lýtkové svaly explozívnymi nárazmi svalových sťahov.

Svalová dystrofia:
Svalová dystrofia je pojem označujúci skupinu dedičných chorôb s progresívnou degeneráciou kostrových svalov. Zvyčajnými symptómami sú postupujúci úbytok svaloviny a strata funkcie svalov. Účinná liečba zatiaľ neexistuje. Pre niektorých postihnutých môžu byť naťahovacie cvičenia a chirurgické uvoľnenie skrátených svalov a šliach prospešné.
 
Diagnóza- Anamnéza vrátane pacientových ťažkostí pomáha v diagnostike svalovej dystrofie. Vyšetrenia zahŕňajú genetický prieskum (skírning) všetkých abnormalít a krvné skúšky na identifikáciu enzýmov, uvoľňovaných poškodením svalom. Pri svalovej biopsii sa získava malá vzorka tkaniva; záznam elektrických potenciálov (napätí) sa používa na hodnotenie svalovej aktivity.
 
Svalová biopsia- Bioptickou ihlou alebo pomocou skalpelu sa získa malá vzorka tkaniva, ktorá sa potom mikroskopicky vyšetruje.
 
Myasthenia gravis:
Pre túto autoimunitnú poruchu je typická svalová slabosť a únavosť. Spôsobujú ju protilátky, ktoré postupne redukujú počet receptorov na vláknach stimulujúcich svalové sťahy. Ochorenie môže vyvolávať porucha týmusu; liečebne je možné túto žľazu odstrániť a nasadiť imunosupresívne lieky.

Postihnuté svaly- K prvým symptómom patrí dvojité videnie a pokles očných viečok v dôsledku slabnutia tvárových svalov. Postihnutím svalov hrdla môže byť sťažené žuvanie a prehĺtanie. Ak sa choroba nelieči, môže sa prípadne rozšíriť na horné a dolné končatiny.

2. Praktická časť
V praktickej časti sme sa zamerali hlavne na využitie svalov, ich regenerácia.
Ako sa vlastne svaly posilňujú? Pri cvičení sú svaly v strese, snažia sa vyrovnať so zvýšenými nárokmi. Nasleduje odpočinok a regenerácia, a práve to je okamih, kedy zosilnejú. Každodenným cvičením si telo na záťaž zvyká a prispôsobuje sa jej. Preto je v cvičení pravidelnosť  jednou zo základných podmienok. Aby sme efektívne posiľovali naše svaly, mali by sme sa riadiť istými cvičebnými programami. Nesystematické dvíhanie činiek je len zbytočná strata času.

Masáž
Keďže neodmysliteľne k využívaniu svalov patrí aj ich regenerácia, museli sme zaradiť aj praktickej časti aj masáže. Priblížime vám históriu masáží, druhy a jej konečné účinky. Použitie dotyku rúk na vyvolanie fyzickej a duševnej pohody je jednou z najstarších foriem prírodnej liečby. Pri masáži sa používajú najrôznejšie dotyky, tlaky, trenie a hladkanie, ktoré dokážu stimulovať či uvoľňovať svaly, zlepšovať krvný a lymfatický obeh. Masáž spojená s aromaterapiou má celý rad priaznivých liečivých účinkov
 
História
Hmat je jedným zo základných zmyslov. Lekári v antickom Grécku a Ríme často odporúčali liečenie masážami, počas stredoveku však táto liečba z Európy prakticky zmizla. Znovu sa stala populárnou až v prvej polovici 19. storočia, vďaka Švédovi Perovi Henrikovi Lingovi, ktorý vyvinul pohybovú liečbu, známu aj ako švédska masáž. V 20. storočí sa vyvinulo veľa rôznych spôsobov masáže. Niektoré sú dovodené do Lingovej metódy, iné ovplyvnila čínska a japonská medicína. Čo však majú spoločné, je, že všetky prospievajú svalovému systému tým, že uvoľňujú napäté svaly a ochabnuté svaly, naopak, tonizujú. Okrem toho majú ďalšie účinky, pretože podporujú krvný a lymfatický obeh. Podľa čínskych liečiteľov masáže podporujú aj tok životnej energie „čchi“ v sieti kanálov – meridiánov – do všetkých častí tela, takže ich možno používať na liečenie najrozličnejších chorôb.
 
Tri spôsoby masáže 
Efleráž – tento jemný hmat je najlepšie používať hneď na začiatku, pretože jeho výsledkom je úplné uvoľnenie tela. Zvykne sa kombinovať s masážnym olejom a jeho rozotrením po pokožke. Ruky drží masér vedľa seba s prstami tesne pri sebe; ruky má uvoľnené, ale nie ochabnuté.
Kĺže rukami pozdĺž celej dĺžky svalov smerom k hlave; pri tomto pohybe udržiava dlane a prsty stále v kontakte s kožou masírovanej osoby, aby v rukách cítil obrysy tela. Urobí ľahký pohyb späť, pri ktorom použije iba špičky prstov.
 
Petrisáž – tento spôsob masáže nasleduje po eflerážy. Ide o pevné chytenie a stláčanie svalových skupín. Hodí sa na masírovanie chrbta, hornej časti hrudníka, lýtok a sedacích svalov. Petrisáž oddeľuje stiahnuté svalové vlákna a pomáha zbaviť svalovinu kyseliny mliečnej. Ruky s mierne roztiahnutými prstami položí masér dolnou časťou dlaní do stredu chrbta, odkiaľ začína masírovať. Striedavo tlačí dolnou časťou dlane každej ruky tak, aby to masírovaného nebolelo. Nerobí sa petristáž dlho na jednom mieste.

Trenie - tento spôsob masáže sa používa na rôznych častiach chrbta, kde sú svaly najviac stuhnuté. Oleja sa používa veľmi málo alebo vôbec nie. Masáž sa robí v sérii malých krúživých pohybov smerom nadol. Vyhýba sa priamemu tlaku na chrbticu. Pomaly masér tlačí na zvolený bod bruškom palca alebo ukazováka. Tlak postupne zvyšuje. Robí mierny krúživý pohyb v trvaní 10 až 15 sekúnd. Tlak iba pomaly uvoľňuje a toto opakuje 2-3 krát. Na uvoľnenie svalov sa urobí znovu efleráž.

Odbúravače tukov
Síce naša praktická časť je zameraná hlavne na svaly, dovolili sme si aj trochu odbočiť a zaostrili sme pozornosť na tuky. Nadmerná vrstva podkožného tuku totiž neumožňuje svalu naplno vykonávať jeho pôvodnú funkciu. Či už to je len pre estetický efekt alebo pre športovú činnosť. Tak či onak, sval musí byť namáhaný, aby sa zvýraznili jeho obrysy a silová funkcia. Tomu vrstva podkožného tuku zabraňuje. Naša pozornosť nie je až tak nasmerovaná na samotné tuky, ako na ich odstránenie. Odbúravače tukov patria v dnešnej dobe k jedným s najobľúbenejších súčastí doplnkovej výživy nie len pre profesionálnych športovcov, ale aj pre bežných, športuchtivých nadšencov. Veľa ľudí sa za žiadnu cenu nevie zbaviť, pre niekoho nepríjemného, podkožného tuku. Cesta k úspechu je kombinácia bezchybného jedla, veľa pohybu a takzvaných suplementov, odbúravačov tukov. Spracovali som niektoré z nich, ktoré sú dostupné na trhu. Predstavíme vám ich funkcie a účinky.
 
Karnitin
Čo je vlastne karnitin z chemického hľadiska? Predčasom by ste na túto otázku dostali jednoznačnú odpoveď – jedná sa o vitamín zo skupiny B – lenže teraz je veda už niekde inde a naprostá väčšina odborníkov zastáva názor, že karnitin patrí do skupiny aminokyselin. Tak či onak, faktom ale zostáva, že sa jedná o vo vode rozpustnú látku, ktorá patrí k jednoznačne najpopulárnejším odbúrávačom tukov. Karnitin v našom tele stimuluje transport mastných kyselín cez vnútornú membránu mitochondrií. Akonáhle sa tieto do mitochondrií dostanú, dochádza k zvýšeniu hladiny enzýmu karnitin acyltransferázy a výsledkom je vznik ATP, ktorý môže byť ihneď použitý ako zdroj energie. Čo sa týka dávkovania, tak sú doporučené dávky okolo 500mg dvakrát denne.
 
Cholin
Cholin patrí do skupiny látok zvaných fosfoglyceridy, zároveň ho ale opäť môžeme radiť medzi vitamíny skupiny B. V našom organizmu má mnoho funkcií, napr. ochraňuje črevá a ladviny (tím, že z mastných kyselín a kyseliny fosforovej „vyrába“ lecitin, hlavnú látku v našom tele, ktorá „bojuje“ proti tuku). Ďalej medzi jeho funkcie patrí výstavba bunkových membrán, mobilizácia tuku, znižovanie hladiny cholesterolu atď. Ještě než se ale dostaneme k záležitostem dávkování, nemohu necitovat V jednej štúdii, v ktorej bol cholin podávaný vysokoškolským študentom, došlo k výraznému zlepšeniu pamäti. Tento jav zrejme súvisí s tým, že cholin spolu s vitaminem B5 podporuje tvorbu jedného z hlavných neurotransmitérov v našom organizmu – acetylcholinu.
 
Inosin
Inosin patrí do skupiny purínov (nukleotidové molekuly), čím sa spoločne s pyrimidami stáva základnými stavebnými bloky DNA. Jeho skoršie využitie človekom patrilo predovšetkým lekárom, ktorí ho využívali pri liečení srdcových a ladvinových chorôb. Inosin však tiež plní inú dôležitú funkciu a to je ovplyvňovanie metabolizmu cukrov v našom tele. A toto je práve dôvod jeho využitia v kulturistike. Väčšina športovcov užívajúcich túto látku udáva cca po 30-ti minútach od aplikácie značný nárast energie, nezanedbatelný je tiež vplyv na kardiovaskulárny systém, keď inosin zvyšuje kapacitu červených krviniek, tzn. zaistí vyšší prísun kyslíku do potrebných tkanív. To znamená produktívnejší tréning. Dávkovanie je cca 800-1000mg denne.