Čo je rakovina?

Čo je rakovina?

1. Úvod
Ľudský vek sa stále predlžuje a zároveň narastá počet pacientov so srdcovo-cievnou a nádorovou chorobou. Zatiaľ čo moderná medicína úspešne lieči pacientov s chorobami srdca, onkologická choroba je na poprednom mieste v tabuľke príčin úmrtnosti. Nepriaznivý vývoj v úmrtnosti na onkologické choroby vyplýva aj z príčin vzniku nádorovej choroby, t.j. z akumulácií genetických zmien v našom organizme. Keďže žijeme dlhšie, je stále viac času na to, aby sa poruchy v našich génoch nahromadili. Pomaly niet rodiny, kde by táto choroba nezanechala svoje stopy, a preto sa ľudia často pýtajú, či je rakovina dedičná, infekčná, ako sa dá liečiť a predchádzať jej.

Túto tému som si vybral kôli všeobecne rozšírenému strachu z rakoviny, ako keby osoba chorá na rakovinu bola nevyliečiteľná, ba dokonca strachu pred takouto osobou. Veď na rakovinu umiera každý štvrtý človek. Napriek tomu pacient postihnutý rakovinou sa nerovná mŕtvy.

O rakovine bolo napísané mnoho vedeckých štúdií, a tak sa nesnažím nič vypátrať. Práve naopak snažím sa zhrnúť informácie a dať odpovede laickému čitateľovi. Dúfam, že táto práca bude pre každého čitateľa rovnako prínosná, ako pre mňa.
 
2. Čo je to rakovina?
Pojem rakovina je všeobecným, či skôr laickým termínom označujúcim zhubné bujenie, množenie buniek. V odbornej literatúre, hlavne v lekárskej literatúre, som sa s výrazom rakovina nestretol. Tu sa všeobecne používajú názvy onkologické ochorenie, nádorové ochorenie, zhubné bujenie atď.
Rakovina je neobmedzené a nekontrolovateľné množenie buniek telu vlastných, ktoré sa vymanili zo zákonitostí, kontrolných systémov a mechanizmov organizmu. Stane sa tak vtedy, ak sa normálna, zdravá bunka vplyvom rôznych okolností premení na rakovinovú. Odborne sa zhubné bujenie definuje ako výsledok miestne neregulovaného tkanivového rastu autonómnej povahy, ktorý vedie k vzniku atypických štruktúr.

Dnes vieme, že v pozadí rakovinovej premeny normálnej bunky sú tzv. onkogény. Sú to krátke segmenty – časti nukleových kyselín, ktoré sú základnou genetickou a funkčnou podstatou bunkového jadra. Onkogény sú vo všetkých bunkách ľudského organizmu, ale v neaktívnej forme. Mnohé z nich majú dokonca určitú úlohu v živote normálnej bunky. Za istých okolností sa však neaktívny a neškodný onkogén môže aktivovať. Vtedy začne vysielať signály – informácie, ktoré zmenia normálnu bunku na rakovinovú. Aktiváciu onkogénov môžu spôsobiť chemické rakovinotvorné látky – tzv. karcinogény (napr. decht v cigaretovom dyme, ktorý je najzávažnejším a najrozšírenejším karcinogénom na svete, rôzne druhy žiarenia alebo aj niektoré vírusy). Dá sa povedať, že dnes už poznáme molekulovú podstatu vzniku nádorovej bunky.
 
3. Základné informácie o normálnej a rakovinovej bunke, Vznik nádoru
V našom tele sa nachádza okolo 50 miliárd buniek, ktoré zahrňujú asi 200 rozdielnych bunkových typov. Slúžia na rôzne účely, majú rôzne tvary, veľkosť a najmä funkcie (svalové, kožné, pečeňové, nervové bunky a podobne). Každá bunka sa skladá z jadra s chromozómami, ktorých základnou zložkou sú nukleové kyseliny, a z bunkovej hmoty – cytoplazmy. Bunky nášho tela sa množia mitotickým delením. Ak sa normálna bunka potrebuje deliť (v rastovom období organizmu alebo pre náhradu odumretých či poškodených buniek), dostáva z jadra signál, ktorý sa prenáša do cytoplazmy. Jadro sa začne predlžovať, počet jeho chromozómov sa zdvojnásobí, celá bunka sa zväčší a jadro aj cytoplazma sa rozdelia na dve bunky. Delenie normálnych buniek je pod prísnou kontrolou a bunky dostávajú signál na ukončenie delenia. Normálna bunka vie, kedy má delenie ukončiť.

Ak sa pre rôzne príčiny niečo v jadre bunky zmení, napr. dlhodobým pôsobením rakovinotvorných látok, onkogén sa aktivuje, začne vysielať nesprávne signály, bunka sa začne deliť abnormálne. V praxi to znamená, že nedostane signál na ukončenie delenia. Keď po rozdelení normálnej bunky vzniknú dve dcérske bunky, jedna z nich „ ide do funkcie “ a začne vykonávať v organizme činnosť, na ktorú je určená. Po dlhšom alebo kratšom časovom období odumrie a druhá sa delí ďalej. Teda z dvoch normálnych dcérskych buniek len jedna má deliacu (rozmnožovaciu) schopnosť.  Keď sa bunka začne po nesprávnom signále abnormálne deliť, znamená to, že sa ďalej delia obe dcérske bunky a delenie pokračuje geometrickým radom, až postupne vznikne niekoľko miliónov buniek, ktoré vytvoria nádor.

To je len stručne a laicky povedané. Predpokladom pre vznik nádoru je genetická zmena bunky. Tá vzniká v dôsledku mutácie alebo inej zmeny v genetickej výbave bunky. Iniciátori (pôvodcovia), napr. žiarenie alebo fajčenie, majú vplyv na transformáciu bunky (mutáciu bunkovej DNA). V tejto chvíli môžu zasiahnuť reparačné (opravné) mechanizmy bunky, ktoré okamžite poškodený úsek DNA opravia. Ak zlyhajú, bunka sa začne klonovať.
Našťastie imunologický dozor organizmu je schopný tieto postihnuté bunky rozpoznať a zabiť, tým zničí začínajúci nádor. Aj keď sa zmutované tkanivo rozrastie, stále je imunitný systém schopný nádor zlikvidovať. Problémom zostáva, že imunitný systém často nie je schopný tieto zmutované bunky odlíšiť od normálneho zdravého tkaniva. Naklonované bunky sa zoskupia a vytvoria nádor. Táto fáza je pre vyliečenie kritická. Ak imunitný systém zareaguje dostatočne rýchlo, môže katastrofe zabrániť. Ak nie, nádor ďalej rastie a jeho zneškodnenie je čím ďalej, tým obtiažnejšie.

Z predošlého textu je zrejmé, že premena normálnej bunky na rakovinovú je dlhodobý viacstupňový proces, ktorý prebieha približne v nasledovnom poradí:
1.  Iniciálne štádium (úvodné) je obdobie, počas ktorého rakovinotvorná látka (karcinogén) pôsobí na chromozómy v bunkovom jadre. V tomto štádiu nie je ešte rakovinová premena na úrovni bunky a zmeny sa odohrávajú len v biochemickej sfére bunkového jadra.
2.  Latentné štádium (skryté štádium) môže trvať aj niekoľko rokov bez toho, aby došlo ku vzniku rakovinového rastu. Rakovinotvornou látkou geneticky poškodené a možno už aj rakovinovo zmenené bunky sa však zatiaľ pravdepodobne nedelia, alebo sa delia príliš pomaly na to, aby vznikol nádor.
3.  Štádium začiatku a vývoja nádorového rastu. Určitý faktor – nie však už samotný karcinogén – spustí mechanizmus nekontrolovateľného delenia pôsobením na už rakovinovo transformované (premenené) bunky. Tento faktor sa nazýva kokarcinogén.

Doba latencie medzi týmito štádiami môže byť aj 20 rokov dlhá. Výsledkom mutácie bunky samozrejme nemusí byť len nádorová. Ale ak zmutuje iná časť, môže byť bunka buď celkom, alebo čiastočne nefunkčná a zahynie sama, alebo zmutuje nedostatočne pre vznik nádoru a imunitný systém ju odhalí.

Nádor sa od zdravého tkaniva líši už len tým, že má zvýšenú poliferačnú (rozmnožovaciu) aktivitu, inými slovami sa jeho bunky množia veľmi rýchlo. Tieto bunky sa od zdravých líšia aj svojou veľkosťou a vzhľadom (objem jadra zaberá väčšiu časť bunky, nepravidelne tmavo sfarbené jadro, nepravidelne zhrubnutá jadrová membrána). Aj vďaka tomu je imunitný systém je schopný ich rozlíšiť a zlikvidovať.
 
4. Aké druhy nádorov poznáme?
 
4.1. Benígne nádory
Benígne (nezhubné) nádory sú tvarovo ohraničené, opúzdrené a nemajú snahu deliť sa ďalej, neútočia na iné tkanivá a ani do nich neprerastajú. Môžu ohroziť okolité tkanivá, orgány a to tým, že ich utláčajú alebo zastavia prívod krvi, nervy. Benígny nádor na mozgu je pekným príkladom takéhoto nebezpečenstva. Benígny nádor sa môže niekedy ďalšou mutáciou zmeniť na malígny (zhubný), a preto ich treba chirurgicky odstrániť.
 
4.2. Malígne nádory a metastázy
Dnešnými liečebnými metódami by sme boli schopní väčšinu, nie všetky, malígne nádory zlikvidovať, nebyť ich schopnosti metastazovať (tvorba druhotných nádorov). V zásade platí, že čím je schopnosť nádorových buniek uvoľňovať sa z väzby so susednými bunkami a šíriť sa cievnym a lymfatickým systémom väčší, tým je nádor malígnejší (zhubnejší) a tým menšia pravdepodobnosť úplného vyliečenia. Proces metastázovania je pomerne zložitý a zahrňuje niekoľko fáz, ktoré sa môžu kaskádovito opakovať.

Doba od vzniku prvej nádorovej bunky ku klinicky preukázateľnému nádoru je pomerne dlhá, rádovo mesiace až roky. Naproti tomu doba od už vzniknutého nádoru k metastázam býva omnoho kratšia, predstavuje skôr týždne až mesiace. Preto je veľmi dôležité pri akomkoľvek podozrení na vznikajúci alebo už existujúci nádor spraviť čo najskôr dôkladné diagnostické vyšetrenie. Rýchlosť šírenia nádoru určuje rýchlosť jeho rastu a ten závisí od typu buniek, rýchlosti ich prirodzeného delenia, zásobovania kyslíkom a živinami a závisí samozrejme aj od veku pacienta. Všeobecne platí, že u starších pacientov je metabolizmus pomalší a teda sa i nádorové bunky pomalšie delia.

Pri benígnych nádoroch ide o jednoduchý rast tkaniva, ktoré nevytvára metastázy. Naproti tomu pri malígnych ide o rast agresívny, invazívny a deštruktívny (prerastá do okolitých tkanív a rozrušuje ich). Potom čo prerastie do ciev či lymfatických uzlín, sú jeho odtrhnuté časti (jednotlivé bunky alebo ich zhluky) roznášané krvným či lymfatickým systémom do celého tela, kde sa obvykle v kapilárach zachytia a začne rásť druhotný nádor, ktorý je po krátkej dobe opäť schopný tvoriť ďalšie metastázy (druhotné nádory). Je pochopiteľné, že telo boj na toľkých frontoch nemôže zvládnuť. Preto keď lekári diagnostikujú už metastázy, pacient už nemá veľkú šancu na prežitie a v pokročilejšom štádiu sa ani nepodávajú lieky ničiace nádor, ale len lieky na skvalitnenie pacientovho života (proti bolesti), takáto liečba sa nazýva paliatívna.

Prejavy, liečba a celkové vlastnosti nádoru závisia na jeho type podľa pôvodného tkaniva, z akého nádor vznikol, často je podľa neho pomenovaný. Avšak aj rozdiely medzi nádormi z rovnakého tkaniva môžu byť natoľko veľké, že ani takéto roztriedenie nie je jednotné. Preto nemá cenu uvádzať ich akékoľvek hierarchické roztriedenie. Pojem rakovina je všeobecné laické pomenovanie pre všetky druhy zhubných nádorov bez ohľadu na ich pôvod a mikroskopickú skladbu. Mikroskopickou skladbou nádorov sa zaoberá histopatológia.
 No vo všeobecnosti sa uvádza triedenie podľa toho, z akého tkaniva zhubný nádor vznikol, a to na 4 hlavné skupiny:
1.  Karcinómy – vznikajú z výstelky dutých orgánov, z kože a tkanív žľazových orgánov.
2.  Sarkómy – vznikajú zo spojivového a tukového tkaniva, chrupaviek, kostí a zo svalov.
3.  Nádory krvi, krvotvorných orgánov a lymfatického systému (systémové nádorové ochorenia).
4.  Nádory centrálneho nervového systému (mozgu a miechy) a periférnych nervov.

Systémové nádorové ochorenia predstavujú špecifické typy rakoviny. Ide o rakovinový charakter rastu buniek v niektorom systéme, napr. v kostnej dreni so šírením nádorových buniek v krvi (leukémia). Do tejto skupiny patrí aj postihnutie lymfatických uzlín v jednej oblasti alebo v celom organizme (zhubné lymfómy).

Každá z týchto štyroch skupín nádorov má svoje charakteristiky a osobitné biologické vlastnosti. Rôzne druhy rakoviny sa správajú odlišne. Niektoré rastú pomaly (aj niekoľko rokov), iné sa vyznačujú veľmi rýchlym rastom, metastazujú, sú biologicky veľmi agresívne, preto sa často zistia až v pokročilých štádiách choroby. Nie je zvláštnosťou, že sa metastázy objavia skôr ako sa zistí prvotný nádor. Rýchlosť rastu nádorových buniek – aj s rovnakou lokalizáciou a rovnakého typu  - je odlišná v závislosti od veku chorého, hormonálnych vplyvov, atď. Dnes sa už rýchlosť rastu rakovinotvorných buniek dá zistiť náročným laboratórnymi diagnostickými metódami, čo umožňuje určiť spôsob, časový sled a dĺžku jednotlivých liečebných postupov. Rakovina nepostihuje len ľudí, ale veľmi často sa vyskytuje aj v živočíšnej i rastlinnej ríši. Zhubné nádory nie sú ochorením modernej doby. Zistili sa už aj na egyptských a juhoamerických múmiách, ba dokonca aj v kostiach dinosaurov.

5. Príčiny vzniku rakoviny
Okolo 80% úmrtí na rakovinu je dôsledkom životného štýlu. To si ľudia neuvedomujú alebo nechcú uvedomiť a ignorujú známe fakty o príčinách vzniku tejto choroby. Na základe zistených rozdielov vo výskyte rakoviny u populácií v rôznych regiónoch sveta, ktoré sleduje epidemiologický výskum, možno identifikovať rizikové faktory a hľadať cesty, ako ich mať pod kontrolou a ako im predchádzať. Najznámejšie rizikové faktory sú:
-  tabak
-  alkohol
-  nezdravá výživa a prejedanie sa
-  nedostatok pohybu
-  nadmerné slnenie
-  nedostatočná ochrana pred chemickými látkami
-  nedostatočná ochrana pred rádioaktívnym žiarením
-  stres
-  nízka sexuálna hygiena
 
5.1. Ochranné faktory
Organizmus a každá jeho bunka má vlastné mechanizmy, ktoré im pomáhajú brániť sa nežiadúcim mutáciám. Ak sú tieto opravné mechanizmy dostatočne aktívne (alebo pokiaľ ich správne podporíme), dá sa vzniku nádoru predísť. Toto samozrejme platí len pre prevenciu, predchádzaniu nádorom. Ale ak už nádor existuje, potom je prevencia neúčinná. Organizmus rozoznáva nádorové bunky ako cudzorodé a imunitný systém sa ich snaží zničiť.

Odhaduje sa, že 99% všetkých mutácií je zlikvidovaných ochrannými mechanizmami bunky a ďalších viac než 99% všetkých zmutovaných buniek je zlikvidovaných imunitným systémom. Tento proces sa nazýva imunologický dozor a až jeho zlyhanie umožňuje rast nádoru. Pokiaľ sa už nádor rozrástol, kontrolovať ho je omnoho ťažšie a väčšinou to už organizmus nezvládne.
 
5.2. Kancerogénne faktory
Medzi faktory podporujúce rast nádoru zaraďujeme jednak karcinogény, ktoré majú schopnosť vyvolávať mutácie alebo genetické odchýlky, teda zmeny dedičnej informácie obsiahnutej v DNA, a kokarcinogény (promotory, „štartovače“ udalostí), ktoré samy o sebe zhubné bujenie nevyvolávajú, ale zvyšujú citlivosť k iným karcinogénom.

1.  Fyzikálne faktory – To sú predovšetkým účinky UV a ionizujúcich žiarení (gamma, rtg., častice) a dlhodobých mechanických dráždení. Niektoré implantované látky napr. voperované umelé hmoty môžu pri dlhodobom kontakte spôsobiť miestne podráždenie a premenu okolitých buniek, ktoré sa môžu zmeniť i v nádorové. Žiarenie sa považuje za najdôležitejší fyzikálny faktor, ktorý sa podieľa na vzniku nádoru. Napríklad u lekárov röntgenológov je zvýšené riziko nádoru kože a je známy i zvýšený výskyt karcinómu (zhubný nádor epitelu) pľúc u baníkov v uránových baniach. Zdrojom ionizujúce žiarenie v našom prostredí je 82% prírodného pôvodu a 18% pochádza z ľudskej činnosti. Najväčší človekom vytvorené zdroje ionizačného žiarenia sú rtg. prístroje používané v medicíne, ktoré predstavujú 11% z celkovej radiačnej záťaže na osobu. Ďalším významným faktorom je používanie rôznych izotopov (prvky s iným počtom neutrónov) v diagnostike a k liečbe (4% z celkového žiarenia), zatiaľ čo rádioaktívny dopad v dôsledku fungovania jadrových elektrární sa podieľa v priemere len 1%. Z toho vplýva, že to, čoho sa najviac obávame a čo je najviac kritizované, je radiačná záťaž na osobu takmer zanedbateľná, zatiaľ čo medicína sama produkuje celých 15%.

2.  Biologické faktory – Zahŕňajú účinky onkovírov, t.j. víry, ktoré sú schopné mutovať bunku a tým spôsobovať vznik nádorov, imunologických faktorov a genetických predpokladov. Boli dokázané desiatky DNA a RNA onkovírov vyskytujúcich sa v rôznych zvieracích a ľudských nádoroch. Z DNA vírov napríklad Herpesvirus, Papilomavirus a Hepadnavirus, z RNA Retrovirus, ktorý môže spôsobiť leukémiu. Odhaduje sa, že víry sa podieľajú na vzniku okolo 15% všetkých nádorov u ľudí. 3.  Chemické faktory – Mykotoxíny, chlórové uhľovodíky, ťažké kovy (kadmium, chróm, nikel, arzén, ortuť) azbest, vinylchlorid atď. to všetko patrí do tejto skupiny. Avšak najvýznamnejším chemickým faktorom sú produkty fajčenia a taktiež nadmerného pitia alkoholu. Fajčenie je podľa odhadov zodpovedné za 30 až 40% všetkých úmrtí na zhubné nádory.
 
6. Dedičnosť rakoviny
Rakovina nie je dedičná, zriedkavo sa dedí len predispozícia na vznik určitého typu nádoru. V blízkej budúcnosti bude pre každého človeka možno analýzou jeho DNA stanoviť jeho vlastné genetické riziko vzniku chorôb vrátane nádorových. Potom bude možné stanoviť individuálne životný štýl, ktorý by mal zachovávať, aby znížil riziko predpovedanej choroby. V súčasti zdravý životný štýl, zdravé stravovanie, pravidelné lekárske kontroly a samovyšetrovanie pomôžu včas zachytiť vznikajúci nádor ešte v liečiteľnej forme.

7. Infekčnosť rakoviny
Rakovina nie je infekčná. Nepatrí medzi nákazlivé choroby. Nedá sa prenášať z človeka ani zo zvieraťa na človeka a opačne. Chorý na rakovinu neohrozuje ani dospelých členov rodiny, ani malé deti.
 
8. Včasná diagnostika, liečba  a prevencia rakoviny
8.1. Ako sa rakovina prejavuje a ako ju možno včas zistiť?
V predchádzajúcich častiach som spomínal, že poznáme 200 rôznych druhov zhubných nádorov. To je jeden z dôvodov, že prejavy rakoviny sú veľmi rôzne. Závisia od umiestnenia, mikroskopickej skladby nádoru, od jeho biologických vlastností a aj od toho, či ide o postihnutie niektorého orgánu, napr. žalúdka, pľúc či iného, alebo o postihnutie celého systému, napr. leukémie a lymfómy.
  Aby sa ochorenie zistilo a liečilo včas, je potrebné všímať sa niektoré príznaky, ktoré sa nazývajú varovné znamenia :
-  nebolestivá hrčka alebo opuch kdekoľvek na tele
-  zmena materského znamienka (zmena farby, tvaru a veľkosti)
-  nehojaci sa vred na koži, perách, v ústnej dutine
-  nenormálne krvácanie z rodidiel alebo prítomnosť krvi v stolici či v moči, tvorba kožných podliatin v podkoží
-  zachrípnutie alebo kašeľ trvajúce dlhšie ako 2 – 3 týždne, nereagujúce na liečbu
-  nechutenstvo až odpor k jedlu, opakované zvracanie, zažívacie ťažkosti rôzneho druhu, zmeny vo vyprázdňovaní, striedanie zápchy a hnačiek
-  ťažkosti s močením
-  poruchy nervového systému, náhla zmena zraku
-  nevysvetliteľné chudnutie

Pri zistení ktoréhokoľvek z týchto varovných znamení treba hneď ako je to možné vyhľadať lekára. Vo väčšine prípadov nejde o rakovinové ochorenie, lebo takéto príznaky sa môžu zjaviť aj pri mnohých nenádorových chorobách. Ak by však šlo o rakovinu, bude to ochorenie vo včasnom štádiu vývoja, ktoré sa dá dobre liečiť a vyliečiť.

Včasné zistenie rakoviny je najdôležitejším predpokladom pre jej úspešnú liečbu. Často sa stáva, že ľudia prichádzajú k lekárovi so žiadosťou, aby ich vyšetril, či nemajú rakovinu. Zatiaľ ešte neexistuje nijaký univerzálny test napr. vyšetrenie krvi, ktorým by sa dalo zistiť, či je niekde v tele rakovinové ložisko. Sú síce k dispozícii hodnotenia celého radu tzv. nádorových markerov z krvi, lenže tieto sa viažu na určité orgány a používajú sa skôr na sledovanie liečby rakoviny než na jej diagnostiku.

Niektoré zhubné nádory vytvárajú zvláštne látky bielkovinovej povahy, tzv. fetálne nádorové proteíny. Nazývajú sa nádorové markery a je ich niekoľko desiatok. Ich koncentrácia v krvi sa zvyšuje pri rakovine pečene, hrubého čreva a konečníka, podžalúdkovej žľazy, prostaty a niektorých iných orgánov. Po odstránení nádoru hladiny markerov v krvi významne poklesnú až vymiznú, čo je znamením, že nádorové bunky boli z tela odstránené. Ich opakované sledovanie a dynamika ich zmien poskytujú lekárovi veľmi cenné informácie o priebehu ochorenia, o prípadnej potrebe pokračovať v liečbe alebo zmeniť liečebný postup.
 
8.2. Súbor diagnostických prístupov
Okrem vyšetrení už spomínaných nádorových markerov je potrebný celý rad rôznych hematologických a biochemických vyšetrení. Zisťujú sa odchýlky od normálnych laboratórnych hodnôt, poukazujúce na poruchu vo funkcii niektorého orgánu alebo na prítomnosť nejakého procesu v organizme, ktorý tieto odchýlky vyvoláva. Zistené zmeny však nepoukazujú priamo na rakovinový proces v organizme – sú iba sprievodným znakom  rakovinového ochorenia a môžu byť prítomné aj pri mnohých nenádorových chorobách. Pri podozrení na nádorové ochorenie v organizme po celkovom klinickom a laboratórnom vyšetrení nasleduje cielené vyšetrovanie konkrétnej oblasti – orgánu.
 
8.2.1. Endoskopia
V princípe ide o vyšetrovanie telesných dutín a orgánov pomocou optických prístrojov rôznych rozmerov, foriem, dĺžky a flexibility. Táto prístrojová technika v posledných rokoch zaznamenala enormný rozvoj, zapríčinený použitím nových materiálov pri výrobe týchto prístrojov, intenzitou svetla a vynikajúcou optikou. Moderné endoskopické prístroje umožňujú sledovanie a registráciu celého priebehu vyšetrenia na televíznej obrazovke. Súčasne s optickými parametrami sa vyvíjala aj možnosť chirurgických zákrokov pri použití týchto endoskopických prístrojov. Dnes už takto možno vykonávať aj väčšie operácie. Podľa orgánovej lokalizácie je to ezofago-, gastroskopia – pažerák, žalúdok, rekto-kolonoskopia – konečník a hrubé črevo, cystoskopia – močový mechúr, laparoskopia a torakoskopia –brušná a hrudná dutina, bronchoskopia – priedušky, pľúca, artroskopia – vyšetrovanie dutiny kĺbov. Prakticky každý z týchto endoskopických prístupov vyžaduje špecifický prístroj. V súčasnosti pre endoskopické chirurgické zákroky sa využíva hlavne laparoskopia pri operáciách žlčníka, a pri gynekologických operáciách. Diagnostická hodnota endoskopických prístupov je v onkológii veľmi významná.
 
8.2.2. Röntgenové vyšetrenie, CT a MRI
Klasické rtg. vyšetrenie je ešte dnes bežné pri vyšetrení vnútrohrudných orgánov. S použitím rôznych typov kontrastných látok možno robiť rtg. vyšetrenie celého zažívacieho traktu, znázornenie obličiek a urologického vylučovacieho aparátu, znázornenie ciev i lymfatického systému. Technický pokrok priniesol nové postupy zobrazovacích vyšetrovacích metód, pri ktorých sa používa menej zaťažujúce žiarenie spolu s výpočtovou technikou. Patrí k nim počítačová tomografia (CT - Computer Tomography) a zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI – Magnetic Resonance Image). MRI využíva inú formu energie, ktorá nezaťažuje pacienta ionizujúcim žiarením. Rozpoznávacia senzitivita týchto metód rozlišuje útvary s priemerom menej ako 5 mm. CT a MRI sú prístupy, ktoré sa využívajú pri cielenom diagnostickom pátraní. Nie sú vhodné na preventívne vyšetrovanie. Mimoriadny význam má rtg. vyšetrenie prsníkov – mamografia.
 
8.2.3. Ultrasonografia
Veľmi časté a čoraz viac využívané je vyšetrovanie ultrazvukom – sonografia (USG). Je to zobrazovacia diagnostická metóda, pri ktorej sa ultrazvukové vlny nasmerujú cez kožu do tela, pričom sa odrazia od rozhrania tkanív alebo orgánov. Odrazené vlny zachytáva snímač (sonda) a pomocou počítača ich premieňa na viditeľný obraz. USG má veľkú výhodu, že vyšetrenie možno ľubovoľne opakovať, lebo nezaťažuje pacienta ionizačným žiarením ako rtg. vyšetrenie. USG sa využíva hlavne v diagnostike najrôznejších zmien prsníkov, v gynekologickej oblasti pri zmenách vaječníkov, hrúbky sliznice maternice, ako i ďalších orgánov. Dnes už sonografia nahrádza niektoré rtg. vyšetrenia. Ultrazvukom možno vyšetrovať aj pohyblivé orgány tela, napr. srdce, črevo a iné.

8.2.4. Metódy nukleárnej medicíny alebo rádioizotopové vyšetrenie
Samostatnú kapitolu diagnostických prístupov predstavujú zobrazovacie metódy nukleárnej medicíny. Pri nich sa vpravujú do organizmu rádioaktívne prvky v podobe rôznych zlúčenín, na základe svojich špecifických vlastností sa dostávajú až do buniek niektorých nádorov, ktoré majú schopnosť tieto prvky vychytávať z krvi. Napr. rádioizotop jódu (131) je vychytaný tkanivom štítnej žľazy. Ak nádorové tkanivo nevychytáva jód, tak diagnostickú cenu majú „negatívne ložiská“ pri zobrazovaní. Citlivými prístrojmi sa pozitívne alebo negatívne ložiska dajú spoľahlivo detekovať a lokalizovať. Ich použitie sa orientuje hlavne na cielené spresňovanie diagnózy a na detekciu metastatických diseminácií (roztrúsených metastáz).
 
8.2.5. Cytologická diagnostika
Základom cytologickej diagnostiky je diagnostická interpretácia buniek, ktoré sa spontánne odlupujú, alebo sa získavajú z povrchu tkanív najrozmanitejšími spôsobmi (vatové tampóny, stierky, odtlačky). Tento  materiál sa natrie na mikroskopické podložné sklíčko, špeciálne sa zafarbí a hodnotí pod mikroskopom. Cytodiagnostika je spojená s menom Dr. G. N. Papanicolaua, amerického lekára gréckeho pôvodu, ktorý prvý v r. 1943 opísal diagnostickú hodnotu tejto metodiky pri diagnostikovaní rakoviny krčka maternice. Za desaťročia sa cytodiagnostika rozšírila do celého sveta ako veľmi dôležitá diagnostická informácia v najrôznejších orgánových lokalizáciách. V gynekologickej oblasti sa v širokom meradle používa pri preventívnych prehliadkach žien ako tzv. PAP – test na rakovinu krčka maternice. Veľkou prednosťou cytologického vyšetrovania je, že umožňuje detekciu a presnú charakteristiku buniek tzv. predrakovinového typu, čím umožní diagnózu už predrakovinových zmien krčka maternice.  

Druhou, v súčasnosti najčastejšie používanou metódou je tzv. aspiračná cytológia (aspirácia – odsávanie pomocou striekačky, podtlakovej fľaše alebo respirátora), resp. už histológia pri prsníkoch. Materiál na cytologické vyšetrovanie sa získava aspiráciou tenkou ihlou. Tento prístup znamená veľkú pomoc pri diagnostickom riešení rôznych zmien v prsníkoch.
 
8.2.6. Histologická diagnostika
Definitívne potvrdenie diagnózy rakoviny umožňuje tzv. histologické vyšetrenie (histológia – veda o mikroskopickej stavbe organizmu). Zo vzoriek nádoru alebo z podozrivého tkaniva sa mikroskopicky dá určiť nielen úplne presná diagnóza, ale aj biologická charakteristika nádoru, „stupeň“ malignity – zhubnosti, jeho metastatická kapacita – schopnosť metastazovať a jeho pravdepodobná odpoveď na liečebné zásahy. Na základe rôznych mikroskopických charakteristík sa potom určuje kombinácia a časový sled jednotlivých liečebných postupov.
 
8.3. Liečba rakoviny
Vo vedomí mnohých ľudí ešte stále prevažuje názor, že rakovina je neliečiteľná a nevyliečiteľná. Podľa mňa je to najmä preto, že verejnosť vždy registruje iba úmrtie na rakovinu a vyliečení pacienti zostávajú v anonymite. Nik o nich nevie, že mali rakovinu a spoločnosť nemá dostatok informácií o liečebných úspechoch. Nevie sa, že napr. rakovina krčka maternice je v prvom štádiu choroby trvale vyliečiteľná až v 94% prípadov, rakovina kože v 90%, rakovina tela maternice až v 80% prípadov, pri rakovine prsníka sa v počiatočných štádiách vylieči až 90% pacientiek. Takto by sa dalo pokračovať takmer pri všetkých lokalizáciách rakoviny. Za tieto úspechy vďačíme hlavne pokroku v diagnostických a liečebných postupoch a novým poznatkom o správaní nádorových buniek a nádorového rastu. Priaznivé výsledky liečby rakoviny nezávisia však len od lekára, ale veľmi často o nich rozhoduje sám chorý, pokiaľ príde k lekárovi včas.
Mnohé lokalizácie rakoviny sú dnes už vyliečiteľné. Čím skôr sa ochorenie zistí, tým sú vyhliadky na vyliečenie lepšie. Pri pokročilom ochorení je liečba zdĺhavá, pre chorého nepríjemná, často málo úspešná až neúspešná. Niektoré druhy rakoviny sa dlho neprejavujú nijakými príznakmi a zistia sa pomerne neskoro. Vtedy je nádej na vyliečenie veľmi malá.
Pri všetkých druhoch a lokalizáciách rakoviny sa používajú dva druhy liečby:
a. radikálna liečba – je tá, od ktorej očakávame na základe vyšetrení a skúseností vyliečenie choroby. Jej hlavným účelom je úplné odstránenie alebo zničenie nádoru.
b.  paliatívna liečba – používa sa vtedy, keď vyliečenie už nie je možné. Jej cieľom je predovšetkým zmierniť ťažkosti chorého, prípadne mu aj predĺžiť život.
 
Liečba rakoviny nie je štandardná. Druh a intenzita liečby závisí od typu nádoru, veľkosti a lokalizácie nádoru, jeho rozsahu, prípadne počtu a veľkosti metastáz, celkového zdravotného stavu chorého a jeho vek.
O výbere najvhodnejšieho liečebného postupu či optimálnej kombinácie liečebných metód, ako aj ich časového sledu rozhoduje skupina odborníkov: chirurg, rádioterapeut, chemoterapeut, často histopatológ a iní odborníci podľa potreby. Hovorí sa tomu multidisciplinárny postup pri liečbe rakoviny.
 
8.3.1. Liečebné postupy
Hlavné liečebné postupy: chirurgický zákrok (operácia), liečba ožarovaním (rádioterapia) a liečba protinádorovými liekmi (chemoterapia). Ku komplexnej liečbe patrí aj liečba hormónmi (hormonálna terapia) a podávanie liekov podporujúcich obranyschopnosť organizmu (imunoterapia).
 
8.3.1.1. Chirurgická liečba
Mnohé nádory sa dajú odstrániť chirurgickým zákrokom – operáciou – často aj s postihnutým orgánom (žalúdok, oblička, maternica, prsník a iné), prípadne aj s okolitým tkanivom a lymfatickými uzlinami v jeho okolí, ak sa rakovina rozšírila aj tam. Chirurgická liečba nie je vhodná pre všetky druhy nádorov, preto odborníci rozhodujú o tom, či operovať, alebo liečiť iným spôsobom. Rozsah (radikálnosť) operácie závisí od typu, lokalizácie a stupňa pokročilosti nádoru. Dnes sa chirurgická liečba spravidla kombinuje s inými liečebnými postupmi – s ožarovaním, chemoterapiou a hormonálnou liečbou.
 
8.3.1.2. Rádioterapia
Používa sa buď samostatne, alebo, čo je častejšie, v kombinácii s chirurgickou liečbou a s chemoterapiou. Rádioterapia spočíva v tom, že žiarenie na všetky bunky pôsobí natoľko silne, že môže dôjsť až k ich úmrtiu. V zásade rakovinové bunky sú na žiarenie citlivejšie než bunky normálneho zdravého tkaniva. Žiarenie môže v bunke poškodiť priamo DNA (čím je vo väčšine prípadov ich zabitie, ale aj teoreticky môže spôsobiť ich zmutovanie na nádor), alebo spôsobiť rozklad ich membrán a tým ich zabitie. Na zničenie nádoru ožarovaním sú potrebné vysoké dávky žiarenia. Umožňujú to moderné vysokovoltové ožarovacie prístroje: kobaltový ožarovač, lineárny zrýchľovač a zariadenia na vnútrotkanivové ožarovanie. Nimi možno dodať do nádoru požadovanú vysokú dávku žiarenia pri maximálnom šetrení okolitého zdravého tkaniva. Pri použití kobaltového ožarovača alebo lineárneho zrýchľovača sa nádor ožaruje zvonka (cez kožu), pri vnútrodutinovom ožarovaní sa rádioaktívny žiarič 226Ra,60Co, 192Ir alebo iný umiestni priamo do nádoru.

Pred ožarovaním sa musí vypracovať podrobný ožarovací plán. Umožňuje to elektronický plánovací systém, založený na princípoch výpočtovej techniky. Prístroj po vložení všetkých potrebných údajov vypočíta dávku žiarenia, určí jeho priestorové rozloženie v tele chorého a graficky ho znázorní. Tak sa možno presvedčiť, či zvolená ožarovacia technika je pre chorého vhodná a či žiarenie zasiahne všetky potrebné miesta. Súčasne sa ukáže, ako sú chránené zdravé tkanivá. Ožarovací plán sa robí pre každého chorého individuálne. Avšak aj rádioterapia má skôr lokálny charakter a nie je účinná na „celého“ pacienta.
 
8.3.1.3. Chemoterapia
Chemoterapia patrí popri chirurgii a ožarovaní k základným metódam liečby rakoviny. Pri tejto liečbe sa používa celý rad liekov s protinádorovými účinkami – cytostatiká. Cytostatiká majú špecifický účinok na rakovinové bunky, zasahujú do ich metabolizmu, zastavujú ich delenie a tým spôsobujú ich odumieranie.

Pri chemoterapii je snaha čo najúčinnejšie zasahovať rakovinové bunky, nedá sa však vždy vyhnúť poškodeniu aj zdravých buniek organizmu. Cytostatikum je tým účinnejšie, čím silnejší je jeho účinok na rakovinovú bunku pri minimálnom poškodení normálnych buniek. Aj keď majú protinádorové lieky vysoko selektívny účinok na nádorové bunky – najmä pre ich rýchle delenie, predsa sa nedá celkom prechodnému poškodeniu zdravých buniek niektorých orgánov. Sú to predovšetkým bunky, ktoré sa rýchlo delia – bunky vlasových korienkov, krvi a kostnej drene, sliznice žalúdka a čriev. Preto sa najčastejšími nežiadúcimi prejavmi chemoterapie býva vypadávanie vlasov, tráviace ťažkosti s hnačkami, zvracanie, málokrvnosť, zníženie počtu bielych krviniek a krvných doštičiek. Všetky tieto príznaky sú len dočasné a po vynechaní či ukončení chemoterapie funkcia čriev, počet bielych krviniek a krvných doštičiek sa v krátkom čase vrátia do normálneho stavu.

Cytostatiká sa podávajú v podobe injekcií, infúzií, tabletiek a kapsúl, malým deťom aj vo forme sirupov. Chemoterapia je vysoko účinná pri mnohých typoch rakovinových ochorení. Vhodnou kombináciou chemoterapie s chirurgickým zákrokom a s ožarovaním sa dosahujú veľmi dobré liečebné výsledky. Niektoré druhy rakoviny sa dajú vyliečiť iba chemoterapiou. Tá je hlavnou liečebnou metódou pri rakovinových ochoreniach krvi, krvotvorných orgánov a lymfatického systému.
 
8.3.1.4. Hormonálna liečba
Pri kombinovanej liečbe niektorých zhubných nádorov sa veľmi účinne uplatňuje aj hormonálna liečba. Úspešná je najmä pri rakovine prsníka a prostaty. Mnohé z týchto nádorov sú hormonálne závislé, čo znamená, že rast nádoru je podporovaný a udržiavaný účinkom niektorých hormónov. Odstránením orgánov, ktoré tieto hormóny produkujú, alebo potlačením ich funkcie podávaním látok s opačným účinkom – antihormónov sa dá zabrániť rastu nádorových buniek, alebo aspoň podstatne znížiť ich životaschopnosť.
 
8.3.1.5. Imunoterapia 
Imunitný systém organizmu hrá dôležitú úlohu ako v ochrane vzniku nádorov, tak aj v ich liečbe. Avšak samotný imunitný systém, aj keď je plne funkčný, nie je schopný zlikvidovať nádorové ložisko ani malého rozsahu. Pri imunologických postupoch v liečbe rakoviny sa využívajú látky, ktoré oživujú a zvyšujú obrannú schopnosť organizmu ničiť nádorové bunky. Predpokladá sa, že pri určitej podpore buniek imunitného systému, ktorý je schopný ničiť nádorové bunky, môže po absolvovaní základných liečebných postupov (operácia, ožarovanie, chemoterapia) dôjsť k likvidácii prežívajúcich zvyškových rakovinových buniek. Výskumy objavili látky, zvané interleukíny, ktoré vedia rozpoznávať a ničiť rakovinové bunky. Predbežné výsledky výskumu ukazujú, že v budúcnosti sa budú môcť uplatniť v liečbe rakoviny.
 
8.4. Prevencia
Sú dva druhy prevencie: primárna a sekundárna. O terciárnej prevencii hovoríme vo vzťahu k možným následkom po liečbe rakoviny.
 
8.4.1. Primárna prevencia
Primárna prevencia smeruje k úsiliu propagovať zdravý životný spôsob života a upozorňovať na špecifickú ochranu proti rizikovým faktorom, čiže radí ako sa vyhýbať rizikám bežného života. Jej cieľom je zabrániť vzniku patologických zmien vedúcich postupne k rozvoju nádorovej choroby. To vyžaduje stratégiu, ktorej úspech závisí nielen od postoja spoločnosti k závažným problémom prostredia, ale aj od postoja každého jednotlivca k životnému štýlu a k jeho úpravám. Vedci sa nazdávajú, že ak by bol každý informovaný o možnostiach prevencie a ak by mal k nej kladný postoj, mohlo by sa predísť až 2/3 výskytu rakoviny. Z prehľadu rizikových faktorov vidno, že veľa činiteľov sa podieľa na súčasnom obraze výskytu rakoviny vo svete. Dva z nich však treba označiť za najzávažnejšie, pretože sa vo veľkej miere zúčastňujú na predčasnej smrti, ktorej sa dá predísť. Je to:
-  tabakizmus (fajčenie, žutie a šnupanie tabaku, pasívne fajčenie)
-  nezdravá výživa
Tabakizmus nie je len činiteľom, ktorý má dokázateľne podiel na hrozivých štatistikách úmrtia na rakovinové ochorenie rôznych orgánov ľudského tela, ale spája sa aj s inými formami nezdravého správania najmä u mladých ľudí.

Je to:
-  alkohol
-  drogy
-  sexuálna promiskuita
-  tehotenstvo v nedospelom veku
 
8.4.2. Sekundárna prevencia
Sekundárna prevencia znamená snahu zistiť chorobu včas, ešte skôr než sa prejaví určitou symptomatológiou, a včas ju liečiť. Preto sa namiesto termínu „sekundárna prevencia“ dáva často prednosť označeniu „včasné zistenie, alebo odhalenie choroby“. Myslí sa tým aj včasné zistenie predrakovinových zmien a ich odstránenie. Pod tento pojem spadá aj pravidelná kontrola vysoko rizikových skupín. Do tejto kategórie spadá aj skupina rizikových jedincov s genetickým zaťažením. Sekundárna prevencia (skríning) je jednou z najdôležitejších stratégií, ako znížiť úmrtie na rakovinu. Nezabraňuje vzniku choroby, teda ju nemožno celkom označiť ako prevenciu, ale skôr za stratégiu, ktorá znižuje fatálne následky.
 
8.4.3. Samovyšetrovanie
V zisťovaní začínajúcich zmien v predklinickom štádiu bez príznakov sa dajú použiť viaceré spôsoby. Z nich najjednoduchšie je samovyšetrovanie, alebo všímanie si vlastného tela, prejavov jeho orgánov a ich zmien. Účinnejšie sú však preventívne prehliadky, skríning veľkých skupín populácie.
Samovyšetrovanie, alebo všímanie si vlastného tela, dáva možnosť zistiť prípadné zmeny, ktoré môžu niečo signalizovať. Sú to najmä tieto orgány:
-  koža
-  lymfatické uzliny
-  ústna dutina
-  pľúca (najmä u fajčiarov)
-  prsník, krček maternice, telo maternice, vaječníky
-  prostata, semenníky
-  hrubé črevo a konečník
 
8.4.3.1. Pľúca
V súvislosti s najnebezpečnejším karcinogénom, ktorý predstavuje fajčenie, sú pľúca orgánom, ktorý by si mali najmä fajčiari mimoriadne všímať. Varovné signály môžu byť podmienené rôznymi formami pľúcneho ochorenia, mali by preto nasmerovať postihnutého ihneď k lekárovi. Ide o:
-  chronický kašeľ (fajčiarsky kašeľ)
-  dýchavičnosť, ktorá sa postupne zhoršuje
-  vykašliavanie hlienu s prímesou krvi
-  zachrípnutie trvajúce dlhšie ako 2-3 týždne
-  chudnutie bez zjavnej príčiny
 
8.4.3.2. Koža
Koža je orgán, ktorý je oku najprístupnejší, a preto rôzne zmeny sa dajú ľahko zistiť. Môže to byť:
-  neobvyklá nehojaca sa ranka alebo defekt
-  suchá, šupinami pokrytá „vyrážka“, ktorá sa nehojí
-  bradavica, materské znamienko, ktoré narastá, mení farbu, krváca, svrbí, má nepravidelný tvar
-  neobvyklá hrčka na koži
 
8.4.3.3. Zažívacie orgány
Zažívacie orgány (pažerák, žalúdok, podžalúdková žľaza, črevá).Dlhodobý účinok nezdravej stravy, ale aj iných faktorov sa môže prejaviť rôznymi poruchami, ktoré vysielajú varovné signály:
-  pocit sťaženého prechodu stravy pažerákom
-  vracanie s prímesou krvi
-  zmeny vo vyprázdňovaní
-  striedanie hnačiek a tvrdej stolice
-  krv v stolici
-  nutkanie na stolicu
-  bolesti brucha pri vyprázdňovaní
 
8.4.3.4. Pery, ústna dutina, hltan, hrtan
Pery, ústna dutina, hltan, hrtan. Účinok rôznych škodlivín (slnečné žiarenie, fajčenie, konzumácia koncentrovaných alkoholických nápojov, defektný neošetrený chrup, nedokonalé tlačiace protézy) sa môže prejaviť varovnými signálmi:
-  nehojaci sa defekt na pere (najmä dolnej) a na slizniciach ústnej dutiny
-  opuch, uzliny na krku
-  sťažené a bolestivé prehltávanie
-  slinotok s prímesou krvi
-  zachrípnutie trvajúce viac ako 3 týždne
 
8.4.3.5. Hrubé črevo, konečník
Hrubé črevo a konečník bývajú stále častejšie postihnuté u mužov aj u žien. Pretože v počiatočných štádiách sa nemusia prejavovať nápadné príznaky, je žiaduce, aby preventívne vyšetrenie bolo zaradené medzi tie, ktoré treba dôsledne dodržiavať najmä v rizikových skupinách mužov a žien. Ide tu o:
-  rodinný výskyt polypov hrubého čreva
-  rodinný výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka
-  chronický zápal hrubého čreva (ulcerózna kolitída)
-  mnohopočetné vydutiny na stene hrubého čreva (divertikulóza)
-  chronické ochorenie na hemoroidy alebo trhliny konečníka
Medzi varovné signály patria:
-  prímes krvi a hlinu v stolici
-  prímes tmavej krvi
-  zmeny vo vyprázdňovaní, striedanie zápchy a hnačiek
-  nutkanie na stolicu
-  chudnutie, slabosť bez zjavnej príčiny

Medzi spôsoby vyšetrenia patrí vyšetrenie konečníka prstom, ktorým sa dá včas zistiť zmena v stene konečníka, laboratórne testy na prítomnosť krvi v stolici, tzv. hemokult, a endoskopia-kolonoskopia (pomocou ohybného optického prístroja možno pozrieť celé hrubé črevo a odobrať vzorku tkaniva na mikroskopické vyšetrenie).
 
8.4.3.6. Semenník
Semenník. Nádory semenníka sú ochorením, ktoré nie je síce časté, ale v poslednom čase štatistiky zaznamenávajú posun výskytu smerom k mladším vekovým kategóriám. Je preto potrebné, aby sa mládenci už od veku 15 rokov osvojili samovyšetrovanie, ktorým možno zistiť prípadné zmeny. Najzávažnejším rizikovým faktorom je nezostúpenie semenníka. Ide o vývojovú chybu. Rodičia by mali preto systematicky sledovať u chlapcov zostup semenníka a ak sa tak nestane do povinnej školskej dochádzky, treba zabezpečiť chirurgickú úpravu. Varovné signály:
-  zatvrdnutie, tuhá hrčka rôznej veľkosti
-  zväčšenie semenníka (najčastejšie nebolestivé)
-  silná a ťahavá bolesť niekedy v bodbrušku
-  bolesť a zápal
-  zväčšovanie alebo citlivosť prsnej žľazy
 
8.4.3.7. Prostata
Prostata. Vážnym ochorením u mužov je rakovina prostaty, ktorá postihuje prevažne mužov v staršom veku, hoci ani jej výskyt v strednom veku nie je výnimočný. Je veľmi dôležité, aby sa muži po 45 roku života dali aspoň raz do roka vyšetriť u odborného lekára. Varovné signály:
-  častejšie nutkanie na močenie najmä v noci
-  slabší prúd moču, močový mechúr sa celkom nevyprázdni
-  intervaly medzi jednotlivými močeniami sa skracujú
-  pocit nevyprázdneného mechúra
-  bolesť pri močení
-  bolesť v krížoch
-  krv v moči
-  chudnutie bez zjavnej príčiny

Návšteva u lekára môže tieto príznaky osvetliť, nemusí ísť vždy o rakovinové ochorenie prostaty. Ak sa však toto včas zistí, a včas lieči, nádej na vyliečenie je vysoká.
 
8.4.3.8. Prsník
Prsník. Je to orgán, ktorý je u žien najčastejšie postihnutý, a preto sa včasnej diagnostike začínajúcich patologických zmien venuje veľká pozornosť zavádzaním dôsledných preventívnych prehliadok. Mnohé ženy sa myslia, že preventívna prehliadka ich spoľahlivo ochráni pred vypuknutím choroby. To nie je pravda, ale treba vedieť, že pri pravidelných kontrolách sa už vniknutá choroba môže včas rozpoznať a liečiť prv, než sa rozšíri a bude životu nebezpečná. Toto by mali mať na mysli najmä ženy, ktoré patria do tzv. rizikovej skupiny, a to:
-  ktoré nerodili
-  ktoré mali prvé tehotenstvo po 30. roku života
-  ktorých blízka príbuzná (matka, sestra) mala rakovinu prsníka
-  ktoré už v minulosti mali rakovinu prsníka (riziko prsníka druhej strany)
-  ktoré sú staršie ako 50 rokov (všeobecné zdravotné riziko)
-  ktoré majú problémovú mastopatiu čo platí, keď:
o  sa prehmataním zistí uzlovitá zmena v prsníku
o  mamografia ukáže mnohopočetné mikrokalcifikácie
o  sa v prsníku pri operácii v odobratej vzorke tkaniva zistia mikroskopické znaky zvýšeného rizika malígneho zvrhnutia

9. Liga proti rakovine
9.1. Vznik a význam
Liga proti rakovine vznikla v Bratislave v januári 1990 s pôsobnosťou pre celú ČSFR. V októbri 1990 bola prijatá za člena Európskej asociácie národných líg – ECL. Po rozdelení ČSFR pôsobí naďalej ako Liga proti rakovine SR s pokračujúcim členstvom v ECL a UICC (Medzinárodná únia proti rakovine) so sídlom v Ženeve.
  Liga proti rakovine je nezávislým, dobrovoľným charitatívnym združením občanov a právnických osôb. Plní svoj program bez štátnej podpory, teda iba z darov, ktoré poskytuje verejnosť. Hlavným úsilím Ligy proti rakovine je účinnejší boj proti tejto chorobe na Slovensku. Jej ciele sú:
-  odstrániť tabu, mýty a skreslené informácie
-  vychovávať smerom k prevencii, ktorou sa dá predísť vzniku rakoviny
-  rozšíriť informovanosť o včasných príznakoch rôznych nádorových ochorení
-  pomáhať zlepšiť diagnostiku a liečbu
-  poskytovať rady pre liečených a vyliečených pacientov
-  rozšíriť psychsociálnu pomoc pre postihnutých a ich rodiny
-  odstraňovať predsudky a umožniť onkologickému pacientovi návrat do spoločnosti
-  zakladať a podporovať svojpomocné kluby
-  podporovať výskum
 
9.2. Akcie Ligy proti rakovine
Deň narcisov. Deň narcisov je podujatie organizované každoročne Ligou proti rakovine. Jeho cieľom je upozorniť na problematiku nádorových ochorení, šíriť informácie a získať finančné prostriedky na podporu programov prevencie, včasnej diagnostiky a liečby rakoviny. Deň narcisov sa za pomoci stoviek dobrovoľníkov a sponzorskej podpory desiatok firiem koná v mestách a obciach po celom Slovensku.
 
Beh Terryho Foxa. Beh Terryho Foxa sa po dvoch úspešných ročníkoch zaradil do skupiny tradičných podujatí Ligy proti rakovine. Beh Terryho Foxa je úvodným podujatím Dní športu v Slovenskej republike, ktoré organizuje Asociácia športu pre všetkých a Slovenský olympijský výbor. V roku 1997 sa Dní športu zúčastnilo v priebehu dvoch jesenných mesiacov takmer 400-tisíc občanov Slovenskej republiky.

Samotného Behu Terryho Foxa sa v roku 1998 vo vyše 50-tich obciach a mestách zúčastnilo takmer 40 000 športovcov, prevažne detí a mládeže. História Behu Terryho Foxa sa viaže na životný príbeh mladého Kanaďana, ktorému bola v 18 rokoch amputovaná noha postihnutá rakovinou kosti. V bolesti a utrpení, ktoré Terry Fox prežíval a ktoré videl u ostatných pacientov, sa zrodila túžba prekonať bezmocnosť a podniknúť niečo, čo by pomohlo k boju proti tejto zákernej chorobe. Rozhodol sa bežať naprieč Kanadou a usporiadať zbierku finančných prostriedkov na výskum rakoviny. Svoj beh nazval maratónom nádeje a začal ho 12. apríla 1980. Za  143 dní ubehol 5 565 km a denne absolvoval priemerne 42 km. Svoj hrdinský maratón musel predčasne ukončiť. Rakovina sa rozšírila do pľúc a 28. júna ešte ani nie 23-ročného Terryho Foxa premohla. Stal sa národným hrdinom a jeho odkaz sa preniesol do celého sveta. Beh Terryho Foxa sa každoročne organizuje v desiatkach krajín celého sveta a každoročne pribúdajú ďalšie.

10. Základné desatoro proti rakovine
1.  Nefajčite! Tabak je váš nepriateľ číslo 1. Cigareta je továreň na jedy – je to časovaná bomba. Na našej planéte spôsobuje ročne asi 1 miliónu ľudí smrť na rakovinu pľúc. Fajčením ohrozujete nielen seba, ale aj svoje okolie.
2.  Vyhýbajte sa alkoholu – v kombinácii s cigaretou sa zvyšuje riziko vzniku rakoviny ústnej dutiny, hrtana, hltana a iných orgánov.
3.  Buďte opatrní pri opaľovaní. Ľudia so svetlou pleťou a svetlými vlasmi sú na slnko mimoriadne citliví. Ultrafialové lúče môžu spôsobiť rakovinu kože – koža nezabúda. Chráňme je ochrannými krémami a emulziami.
4.  Nesprávna výživa, najmä strava bohatá na živočíšne tuky a mäso, môže prispieť k vzniku rakoviny hrubého čreva, konečníka, prsníka a tela maternice. Jedzte veľa ovocia a zeleniny, ako aj obilnín a strukovín – obsahujú množstvo vláknin, ktoré majú ochranný účinok.
5.  Dbajte na svoju hmotnosť a neprejedajte sa.
6.  Chráňte si zdravie zachovávaním bezpečnostných predpisov pri práci s materiálmi a chemikáliami, ktoré sa považujú za rakovinotvorné (azbest, vinylchlorid, prašné prostredie, decht, ionizujúce žiarenie).
7.  Bezpodmienečne vyhľadajte lekára, ak zistíte na tele nejaké nezvyčajné zmeny, zväčšené uzliny, zmenu materského znamienka , mimoriadne krvácanie, najmä z rodidiel, pri stolici a močení.
8.  Rozhodne sa dajte vyšetriť, ak máte dlhotrvajúce ťažkosti ako kašeľ, zachrípnutie, zvláštne zažívacie poruchy, zmeny vo vyprázdňovaní stolice, pri močení, nevysvetliteľnú stratu hmotnosti, nehojace sa rany na perách, koži, v dutinách tela (ústa, nos).
9.  Ženy by sa mali dať pravidelne vyšetriť u gynekológa – raz do roka v období medzi 25. až 65. rokom života a aspoň raz za dva roky by si mali dať vyšetriť cytologický ster – PAP test.
10.  Ženy by si mali pravidelne raz mesačne samy vyšetriť prsníky. Vo veku nad 50 rokov by sa mali raz za rok podrobiť rtg. vyšetreniu prsníkov (mamografia).

11. Záver
Ako ste mali možnosť vidieť, rakovina je pomerne zákerné ochorenie, ktoré si samozrejme spôsobujeme výlučne my sami. Záleží na našej vôli a životnom štýle, či budeme ňou ohrození alebo nie. Stačí sa zamyslieť nad naším životným štýlom, uvedomiť si a pripustiť nedostatky a čo bude najťažšie, zbaviť sa ich. Potom pravdepodobne nezomrieme na rakovinu, ale napríklad na krvnú embóliu. Liečba rakoviny sa sľubne rozbieha. Sú vyvíjané nové, účinnejšie lieky a liečebné metódy. Lenže, ako to už býva, choroba je stále o krok vpred.