Dvojlistovce a trojlistovce
Dvojlistovce a trojlistovce
Dvojlistovce – diblastica – ich telo tvoria dva
zárodočné listy – ektoderm a endoderm
- mezoglea
- radiálna, lúčovitá súmernosť
Trojlistovce –
triblastica – vývojovo sú dokonalejšie , ich telo tvoro
ia tri zárodočné listy – ektoderma, endoderma, mezoderma
-
bilaterálna – dvojstranná súmernosť
- základné znaky stavby tela a spôsob života jednotlivých kmeňov dvojlistovcov
a porovnajte ich
Hubky (Porifera)
Pŕhlivce (Cnidaria) – polypovce (hydrozoa), medúzovce – (scyphozoa), korálovce -
(Anthozoa)
Rebrovky – (Acnidaria)
Kmeň: Hubky
- slepá vývojová vetva živočíchov
- ustali
na vývinovom štádiu gastruly – málo sa diferencujú na tkanivá, netvoria skutočné tkanivo a orgány
- v dospelosti sú
nepohyblivé
- väčšinou morské živočíchy, sladkovodných je málo
- život – prisadnuto, v kolóniách
- STAVBA:
-
vonkajšia vrstva (ektoderma) má kryciu funkciu, diferencované bunky majú ochranný význam
- vnútorná vrstva (endoderma) – obsahuje golierikaté bunky – choánocyty
pomocou, ktorých prijímajú potravu. Sú to kužeľovité bunky na koci s plazmatickým golierikom na ktorom sa zachytávajú čiastočky potravy.
Zo stredu golierika vyčnieva do centrálnej dutiny bičík. Bičíky zabezpečujú neustály tok vody.
- mezoglea – medzi
ektodermou a endodermou je pružná rôsolovitá hmota
- obsahuje rôzne typy buniek:
Amébocyty – schopné fagocytózy,
rozvádzajú potravu po tele bunky
Skleroblasty – vylučujú ihlice (sklerity) slúžiace ako vnútorná opora hubiek
Spongioblasty – vylučujú pevné a pružné spongínové vlákna
Archeocyty – vznikajú z nich vnútorné puky (gemuly)
a pohlavné bunky
- voda s potravou prúdi do tela kanálikmi – ostiami
- majú jeden vyvrhovací otvor – osculum
- telo je
vystužené ihlicami (vápenatými, kremičitými), ktoré sú navzájom spojené pružnými spongínovými vláknami (niektoré hubky majú iba
spongínové vlákna)
-ROZMNOŽOVANIE:
- sú to hermafrodity
- nepohlavné rozmnožovanie: - pučaním
-
vonkajšie pučanie – morské druhy. Nový jedinec sa neoddeľuje od materského organizmu, ale vytvára kolóniu.
- vnútorné
pučanie: sladkovodné druhy. Vytvárajú vnútorné puky – gemuly, ktoré im umožňujú prežiť v nepriaznivých podmienkach.
-
pohlavné rozmnožovanie: pohlavné bunky sa tvoria v mezoglei. Spermie opúšťajú hubku vyvrhovacím otvorom a cez ostie sa dostávajú do inej
hubky, tvorí sa pohyblivá larva – amfiblastula (nepriamy vývin). Neskôr prisadá a vzniká nová hubka.
- ZÁSTUPCOVIA:
Trieda: Hubky vápenaté (Calcarea): iba morské druhy, žijú v chladných moriach, ihlice sú z uhličitanu vápenatého, žijú
v kolóniách:
napr. Sycon raphanus
Trieda: Hubky kremičité (Hexactinellida): žijú v teplých moriach,
netvoria kolónie. Ihlice sú z oxidu kremičitého.
Napr Venušin kôš (Euplectella aspergillum) – veľkosť asi 60 cm
Trieda: Hubky rohovité (Demospongia): oporu tvoria spongínové vlákna (čiastočne aj kremičité ihlice):
hubka mycia
(Euspongia officinalis) – má iba spongínové vlákna
hubka jazerná (Spongilla lacustris) – sladkovodná, rozvetvené trsy na
predmetoch ponorených vo vode, má iba spongínové vlákna
Kmeň: Pŕhlivce
- vodné, prevažne morské
živočíchy s lúčovitou súmernosťou
- vo vývoji zastali na stupni gastruly
- STAVBA: z ektodermu sa vyvinuli pŕhlivé
bunky, ktoré sú na povrchu tela
- pŕhlivé bunky (knidoblasty) – pracujú na princípe pŕhlivého trichómu, obsahujú vlákno knidocyl,
toto vlákno obsahuje jed, pri podráždení sa vymrští, zabodne do koristi a omráči ju
- z ektodermu sa vyvinuli aj nervové bunky –
difúzna nervová sústava, diferencované svalové vlákna (vytvárajú myofibrily) - pohybové
- je to viac rozčlenená gastrula
-
medzi ektodermou a endodermou je vrstvička rôsolovitej hmoty – mezenchýmu – oporná funkcia
- endoderm - tráviace
bunky, žľazové bunky (obsahujú enzýmy), pohlavné bunky
- dýchanie – celý povrch tela
- trávenie –
intracelulárne, trávenie prebieha buď v mechúriku alebo gastrovaskulárnej sústave – medúzovce
- vysoká regeneračná schopnosť
- vyskytujú sa v dvoch formách:
- polypy – prisadnuté štádium, tvoria príchytný terč, vlastné telo s ramenami, medzi ktorými je
prijímací (súčasne vyvrhovací) otvor
- medúzy – pohyblivé štádium zvonovitého tvaru, prijímací (súčasne vyvrhovací) otvor majú
na spodnej strane tela
- ROZMNOŽOVANIE:
- hermafrodity aj gonochoristi
- individuálny vývin prebieha metagenézou
(rodozmenou)
- nepohlavné – pučaním, strobiláciou
- strobilácia – prebieha pri medúzovcoch, v štádiu polypa
opakovane zaškrcujú ústny koniec s ramenami, vytvárajú sa nové ramená a vzniká strobila. Najstaršie jedince sa oddeľujú a menia na
pohyblivé medúzy, ktoré sa rozmnožujú pohlavne, cyklus sa opakuje.
- pohlavné – z oplodneného vajíčka vzniká larva –
planula, ktorá najčastejšie prisadá a vzniká polyp
- charakteristické je striedanie pohlavného a nepohlavného rozmnožovania
(polyp – strobilácia – medúza – pohlavné rozmnožovanie – planula -polyp)
- ZÁSTUPCOVIA:
- polypovce (Hydrozoa)
-
medúzovce (Scyphozoa)
- štvrohranovce (Cubozoa)
- koralovce (Anthozoa)
Trieda: Polypovce
(Hydrozoa)
- prevláda prisadnuté štádium – polyp
- medúza je drobná alebo úplne chýba (nezmar)
- tráviaca
sústava – vak bez priehradok
- medúzy – klobúk prekrytý plachtičkou
- regeneračná schopnosť
- moria aj sladké vody
- živia sa planktónom
- Nezmar hnedý (Hydra oligatis)
- Nezmar zelený (Hydra viridis)
- Medúzka sladkovodná (Craspedacusta
sowerbyi)
Trieda: medúzovce (Scyphozoa)
- rodozmena – polyp malý, podstatná časť života –
štádium medúzy
- larva (planula) prisadá – mení sa na polyp – strobilácia - medúza
- gonochoristi
- sú dravé
- na
stenách gastrovaskulárnej sústavy – gonády
- Medúza ušatá (Aurelia aurita) – európske moria
- Koreňoústka pľúcnatá
(Rhizostoma pulo)
Trieda: štvorhranovce (Cubozoa)
- medúzové štádium – štvrohranný klobúk
- dlhé ramená
- jedy v pŕhlivých bunkách
- tropické moria
Trieda: koralovce
(Anthozoa)
- vyskytujú sa iba v štádiu polypa, väčšinou žijú prisadnuto, vonkajšiu alebo vnútornú kostru si vytvárajú
z koralínu alebo z uhličitanu vápenatého (okrem sasaniek) – vytvárajú atoly, koralové útesy
- hermafroditi, gonochoristi, larva je
pohyblivá
- rozmnožujú sa aj pučaním – nové jedince sa neoddeľujú, ale vytvárajú kolónie
- živia sa mikroskopickými
organizmami
- najstaršie živočíchy – prahory
- význam . regulácia CO2, Ca v morskej vode, koralové útesy, atoly
- morské
druhy, žijú v plytkých teplých moriach medzi obratníkmi
- majú horninovotvorný význam – tvoria koralové útesy a ostrovy – atoly
- konárniky – najrozšírenejšie – tvoria koralové útesy
- sasanky – netvoria kolónie, nemajú vonkajšiu kostru, telo –
masívne, telová dutina vyplnená mezenchýmom, pohyb – posúvanie po ploche prísavného disku, dravce, symbióza s inými organizmami
-
Koral červený (Corallium rubrum) – využíva sa pri výrobe šperkov
- Diplória mozgovitá (Diploria cerebrformis)
- Sasanka
plášťová (Adamsia palliata) – žije v symbióze s rakom pustovníkom
- Sasanka konská (Actinia equina)
Kmeň:
Rebrovky
-rôzne veľké, súdočkovitého tvaru s párom dlhých ramien s lepkavými bunkami, pŕhlivé bunky nemajú
-
gastrovaskulárna sústava – rozvetvená, pod povrchom tela s 8 pásmi, nad pásmi sú hrebeňovité útvary (z bŕv)
- pohyb – brvy
- nemajú larvu
- predchodcovia druhoústovcov
- v moriach, súčasť planktónu
- dravé (väčšie druhy)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta