Bunka

Bunka

bunka je základná stavebná a funkčná jednotka živých organizmov, schopná samostatného života a rozmnožovania

– prokrayotická(prvojadrová) bunka má svoju stálu štruktúru, ktorú môžeme nazvať všeobecnou, táto štruktúra je tvorená súčasťami, ktoré môžeme nasledovne nájsť aj u eukaryotických buniek

– medzi tieto patria :

i) Bunkové povrchy
ii) Cytoplazma
iii) Bunkové organely
iv) Neživé súčasti buniek

Bunková stena : – vzniká na vonkajšej strane cytoplazmatickej membrány

– je tvorená najmä peptidoglykánom, celulózou, lignínom, pektínom, kutínom, suberínom

– chráni bunku pred mechanickým poškodením, udržiava osmotický tlak, podieľa sa na
cytokinéze(bunky bez bunkovej steny sa nemôžu deliť), pre väčšiu pevnosť môže
byť inkrustovaná(prestúpená) anorganickými soľami

Cytoplazmatická membrána : – povrchová membrána eukaryotických buniek, oddeľuje bunku od
vonkajšieho prostredia a selektívne vyberá látky ktoré bunka príjme
alebo vylúči – je semipermeabilná

– obsahuje receptory na prijímanie signálov z vonkajšieho prostredia

– skladá sa z : a) dvojitej vrstvy fosfolipidov ( hydrofóbne reťazce mastných kyselín k sebe, hydrofilné fosfátové zvyšky smerujú od seba)

b) bielkovín – čiastočne alebo úplne ponorené do fosfolipidovej dvojvrstvy, slúžia ako prenášače látok cez membránu

Cytoplazma : – dynamická súčasť buniek vytvárajúca pre život a metabolizmus organel vhodné podmienky

– neustále v nej prebieha výdaj a príjem látok

– z chemického hľadiska je to koloidný roztok organických a anorganických látok, často obsahujúci kvapôčky/kryštáliky odpadových/zásobných látok – inklúzie,

– vypĺňa celé vnútro bunky

– je gélovitá / sólovitá

– jej viskozita závisí od metabolickej aktivity bunky a od veku bunky
Jadro : – nachádza sa v každej eukaryotickej bunke okrem vysokošpecializovaných (erytrocyty cicavcov)

– je to riadiace, koordinačné a reprodukčné centrum všetkých eucytov

– tvorí ho : a) karyoléma – jadrový obal, je to dvojitá biomembrána, sú na nej
jadrové póry

b) karyoplazma – výplň jadra podobná cytoplazme

c) chromozómy – hlavnou zložkou je chromatín, je v nich DNA

d) jadierka – strácajú sa počas delenia, tvoria rRNA , ktorá sa v cytoplazme
spája s bielkovinami a vytvára ribozómy

Endoplazmatické retikulum : – je to systém vnútrobunkových kanálikov, ktoré sú ohraničené biomembránami, tieto sa viažu na jadrový obal

– zabezpečujú prenos látok do a z bunky

– delí sa na : a) drsné – na membráne sú ribozómy, slúži na syntézu
bielkovín

b) hladké – bez ribozómov, slúži na syntézu glykolipidov
vitamínu D a niektorých bunkových organel
Ribozómy : – membránové štruktúry zložené z bielkovín a rRNA

– vyskytujú sa buď voľne alebo na endoplazmatickom retikule

– najviac ich je prítomných v mladých bunkách

– plnia úlohu proteosyntézy

Mitochondrie : – dvojmembránové štruktúry, vnútorná membrána vytvára záhyby – kristy, na ktorom
je lokalizovaný dýchací reťazec – Krebsov cyklus

– sú vyplnené základnou hmotou – matrix, v ktorej je mitochondriálna DNA, táto umožňuje mitochondriám vlastnú proteosyntézu, pričom vznikajú enzýmy a to umožňuje celý Krebsov cyklus

Golgiho aparát : – membránová štruktúra, je tvorený z diktiozómov – súbor cisterien, ktoré sú na
protiľahlých stranách rozšírené a oddeľujú sa z nich vezikuly

– je lokalizovaný v blízkosti jadra/endoplazmatického retikula

– funkcie: a) syntetická – enzýmy, pri rastlinách pektín na bunkovú stenu

b) sekrečná – úprava látok na formu vhodnú na exkréciu, sliz v koreňovej
čiapočke, lyzozómy a ich enzýmy
Plastidy: – dvojmembránové štruktúry, ich prítomnosť v bunke podmieňuje fotosyntéza

– obsahujú vlastnú DNA, majú schopnosť proteosyntézy

– delia sa podľa prítomnosti farbív na: a) leukoplasty – bezfarebné, v neosvetlených častiach
rastliny, hromadia sa v nich zásobné látky(škrob) – amylopalsty

b) chromoplasty – červené – karotenoidy alebo žlté –
farbivo xantofil, fotosynteticky neaktívne, nachádzajú
sa v plodoch, listoch a kvetoch – spôsobujú sfarbenie

c) chloroplasty – zelené, fotosynteticky aktívne

– vyplnené strómou – bielkovinová plazma,
v nej DNA a plastidové ribozómy, potreb-
né na proteosyntézu bielkovín na
stavbu a funkciu chloroplastov

– v nej je uložený membránový systém
chloroplastov – tylakoidy(sieť mechúrikov)
Vakuoly: – membránová štruktúra(membrána – tonoplast), vnútro vyplnené bunkovou šťavou, ktorú tvorí
vodný roztok odpadových látok, enzýmov....

– zúčastňujú sa na lytických procesoch v bunke, nachádzajú sa v rastlinnej bunke

– poznáme vakuoly pulzujúce, tráviace a vylučovacie
Lyzozómy: – membránová štruktúra, vnútri membrány tráviace enzýmy, ktoré plnia funkciu vnútro –
bunkového trávenia a rozklad častí bunky alebo látok v nej

Cytoskelet: – tvorí kostru bunky, a) mikrofilamenty – vláknité útvary, majú schopnosť kontrakcie a vďaka
tomu je možná cytokinéza a pohyb cytoplazmy

b) mikrotubuly – rúrkovité útvary na povrchu bunky, pomáhajú pri
delení bunky

c) intramediárne filamenty – odolné voči ťahu a tlaku, spevňovacia fcia
Chromozómy: – nukleoproteínové vlákno – DNA obalená bielkovinou, je tu väčšia časť genetickej informácie,
pozorovateľné sú len pri delení bunky

Mitotický aparát: – tvorený je centriolom a deliacim vretienkom, ktoré priťahuje chromozómy k opačným
pólom bunky počas delenia

– rozdiel medzi procytom a eucytom: a) procyt – a) veľkosť 1 – 10 mikrometrov

b) jednoduchšia stavba – bunková stena, cytoplazmatická
membrána, cytoplazma, jadrová hmota – nukleoid nie
je oddelená od cytoplazmy membránou a tvorí ju len
kruhové vlákno DNA
b) eucyt – a) veľkosť 10 – 100 mikrometrov

b) zložitejšia stavba – jadro je v dvojitej membráne, nosi-
teľom DNA je chromozóm

c) viac organel

– rozdiel medzi rastlinou a živočíšnou bunkou: a) rastlinná – bunková stena, vakuola, plastidy
b) živočíšna – lyzozóm