Vyznamní biológovia a ich objavy
Vyznamní biológovia a ich objavy
· Aristoteles (4. stor. pred n. l.)
· je považovaný za prvú významnú
osobnosť v dejinách biológie,
· pôvod živočíšstva odvodzoval od samooplodnenia (abiogenézy). Hlásal, že živé bytosti vznikajú
z neživej prírody.
· A. Vesalius (16. stor.)
· priekopník novodobej anatómie,
· dielo o anatómii ľudského tela.
· W. Harvey (16.- 17. stor.)
· je pokladaný za zakladateľa fyziológie živočíchov. Popísal krvný obeh živočíchov, vysvetlil krvný
obeh u človeka,
· vajíčko označil ako vývinový začiatok živých organizmov.
· R. Hooke (17. stor.)
· objavil bunky,
z ktorých sa skladá rastlinné telo.
· M. Malpighi (17. stor.)
· zaslúžil sa o množstvo nových poznatkov v oblasti fyziológie
živočíchov, objavil krvné vlásočnice, vylučovacie ústroje hmyzu a iných živočíchov.
· A. Leeuwenhoek (17. - 18. stor.)
·
objavil existenciu mikroorganizmov, ako prvý popísal baktérie a prvoky. Na základe pozorovaní predpokladal, že živé telo tvoria akési
elementy (základné stavebné častice). Tieto tvrdenia dali vznik bunkovej teórii.
· Carl Linné (18. stor.)
· opísal asi 7300
druhov rastlín, položil základy binomickej nomenklatúry (dvojmenné pomenovanie)- označil všetky druhy rodovým a druhovým menom, zaviedol
pojem druh, hierarchicky zoradil živočíchy do systému.
· J. E. Purkyně (18. – 19. stor.)
· zistením, že základné elementy
organizmov sú zrniečka (bunky) prispel k bunkovej teórii,
· ako prvý pomenoval nerozlíšenú hmotu protoplazmu.
· J. B.
Lamarck (18. – 19. stor.)
· vyhlásil, že druhy sa menili a živá príroda sa postupne vyvíjala od jednoduchších organizmov
k zložitejším,
· jeho vývojová teória podnietila formovanie evolučného učenia,
· pripisuje sa mu aj autorstvo
pojmu biológia.
· L. Pasteur (19. stor.)
· položil základy imunológie, objavil pôvodcov niektorých ochorení, zistil, že
príčinou mnohých chorôb sú mikroorganizmy,
· vypracoval laboratórne metódy ako pestovať mikroorganizmy na živných pôdach,
·
položil základy imunizácie proti nákazlivým chorobám,
· do medicíny zaviedol pojem profylaxie,
· výskumami potvrdil, že živé
vzniká len zo živého (neopodstatnenosť abiogenézy).
· Ch. Darwin (19. stor.)
· svojou teóriou (označovaná ako darwinizmus) sa
pokúsil vysvetliť mechanizmus evolúcie. Upresnil a doplnil názory na vývoj živej prírody. Prišiel k záveru, že zápas o život
prežívajú len jedince, ktoré sa existenčným podmienkam dokážu najviac prispôsobiť (premenlivosť, variabilita organizmov). Tieto zmeny, ak
sú dedičné prenášajú sa z rodičov na potomkov (postupne vznikajú nové odrody, plemená a nový druh). Hlavným prínosom bolo jasné
formulovanie vývojovej teórie v prírode. Objasnil zložitý mechanizmus odovzdávania zhodných a pomerne stálych znakov a vlastností
z rodičov na potomkov.
· J. G. Mendel (19.stor.)
· formuloval zákony dedičnosti, vyjadril základné zákonitosti prenosu vlôh
(výskumy najmä na hrachu), považuje sa za zakladateľa genetiky.
· I. P. Pavlov (19. – 20. stor.)
· pracoval v oblasti
podmienených a nepodmienených reflexov.
· A. Fleming (20. stor.)
· objavil penicilín
· Watson a Crick
· v roku
1953 objasnili molekulovú štruktúru deoxiribonukleovej kyseliny (DNA) a navrhli jej model špirálovitej dvojzávitnice. Bola objasnená podstata
mechanizmu dedičnosti.
· C. Woese
· v roku 1977 vypracoval novú koncepciu základnej klasifikácie organizmov (archeóny, baktérie
a eukaryota), ktorá je založená na molekulovo-biologických porovnávacích analýzach.
Biológia ako samostatná
veda
· Biológiu ako vedu definovali nezávisle Gottfried Reinhold Treviranus (Biologie oder Philosophie der lebenden
Natur, 1802) a Jean-Baptiste Pierre Antoine de Monet, rytier z Lamarcku (Hydrogéologie, 1802), ktorý ju uviedol takto:
· „Všetko, čo vo
všeobecnosti patrí medzi rastliny a živočíchy, ako aj všetky schopnosti vlastné každej z týchto bytostí bez výnimky, tvoria jedinečný a
rozsiahly objekt samostatnej vedy, ktorá zatiaľ nebola založená, nemá ešte názov a ktorú ja pomenujem biológia.”
· Zavedenie
samotného slova biológia sa niekedy spája s menom Karl Friedrich Burdacha a rokom 1800, ale objavuje sa už v názve tretieho
zväzku Philosophiae naturalis sive physicae dogmaticae: Geologia, biologia, phytologia generalis et dendrologia, publikovanom v roku 1766 Michael
Christoph Hanovom.
2.Vysvetli ústrednú dogmu molekulovej biológie
· ústredná dogma
molekulovej biológie
· prenos genetickej informácie prebieha len jedným smerom v 3 procesoch:
· DNA sa môže replikovať
(zdvojovať)=>prepis (transkripcia)=> RNA =>preklad (translácia)=> bielkovina
· 1- replikácia DNA
· v S fáze bunkového
cyklu
· molekula DNA sa rozvinie do priestoru preprušia sa vodíkové mostíky medzi dusíkatými bázami, vlákna sa oddelia
· na
obnažené dusíkaté bázi sa podľa princípu komplementarity pripoja príslúchajúce DNA nukleotidy
· syntéza nukleotidov do
polynukleotidových reťazcov (zabeznečuje to enzým DNA-polymeráza)
· zvynutie do špirály
· 2- transkripcia
· pomocou
princípu komplementarity sa informácia z DNA prepíše na mRNA
· mRNA prechádza cez póry jadra na rybozóm
· genetická informácia
sa prepíše z mRNA na tRNA
· 3- translácia
· poradie tripletov tRNA sa preloží do jazyka aminokyselín v polypeptidovom reťazci
· transférová tRNA špecificky viaže jednotlivé aminokyseliny a syntetizuje ich do polypeptidových reťazcov
· prebieha na rybozómoch
Zones.sk – Zóny pre každého študenta