V Tunisku ich dovolenkári najčastejšie
zaznamenávajú od mája do októbra, pričom aj malé a takmer priehľadné jedince môžu nepríjemne popŕhliť.Áno, v Tunisku sú medúzy. Sú prirodzenou súčasťou Stredozemného mora a pri tuniskom pobreží sa môžu objavovať počas celého roka. Najčastejšie ich však dovolenkári zaznamenávajú od konca jari do jesene (približne od mája do októbra), pričom výraznejší výskyt býva najmä počas teplých letných mesiacov.
V oblastiach ako Monastir, Sousse alebo Mahdia môže byť jeden deň more úplne čisté a na druhý deň sa pri brehu objavia desiatky až stovky malých medúz. Neznamená to automaticky, že je more znečistené alebo že sa medúzy rozmnožili priamo pri hotelovej pláži. Často ich k pobrežiu jednoducho prinesie vietor a morské prúdy. Výskum tuniského pobrežia potvrdzuje, že väčšie zoskupenia medúz sa zaznamenávajú najmä od neskorej jari do jesene, hoci jednotlivé druhy majú odlišné obdobia výskytu.
V Tunisku ich dovolenkári najčastejšie
zaznamenávajú od mája do októbra, pričom aj malé a takmer priehľadné jedince môžu nepríjemne popŕhliť.
Nedá sa určiť jeden presný dátum, od ktorého sa každoročne začne „sezóna medúz“. Ich počet ovplyvňuje teplota vody, množstvo potravy, vietor, morské prúdy aj konkrétny druh.
Všeobecne možno povedať, že:
Pre dovolenkárov je dôležitejší aktuálny smer vetra než dátum v kalendári. Ak vietor fúka dlhšie od otvoreného mora smerom k pláži, môže k pobrežiu priniesť celé skupiny medúz. Keď sa vietor alebo prúd otočí, medúzy môžu rovnako rýchlo zmiznúť.
Preto sa môže stať, že ráno je kúpanie nepríjemné, no popoludní už v blízkosti brehu nie je takmer žiadna medúza.
Monastir leží na pobreží Stredozemného mora, kde sa stretávajú rôzne morské prúdy. Pobrežie navyše vytvára zátoky, prístavné oblasti a pokojnejšie úseky vody, v ktorých sa môžu medúzy na určitý čas nahromadiť.
Medúzy síce dokážu pulzovaním svojho tela plávať, proti silnejšiemu prúdu alebo vetru sa však nedokážu účinne pohybovať. Väčšinou sa nechávajú unášať vodou. Ak ich prúd nasmeruje k pobrežiu, pri pláži sa môže zrazu objaviť veľké množstvo jedincov.
K ich početnejšiemu výskytu môžu prispievať:
Teplejšia voda môže niektorým druhom vytvoriť vhodnejšie podmienky na rast a rozmnožovanie. Samotné teplo však nie je jediným dôvodom. Väčšie zoskupenia medúz zvyčajne vznikajú kombináciou viacerých biologických a poveternostných faktorov.
Medúzy sa pri pobreží Monastiru objavujú najmä počas leta, keď ich k plážam
prinášajú morské prúdy, vietor a teplá voda.
Mnohí dovolenkári očakávajú veľké medúzy s výrazným klobúkom a dlhými chápadlami. Pri Monastire sa však môžu objaviť aj veľmi malé, takmer priehľadné jedince, ktoré vo vode vyzerajú iba ako drobné pohybujúce sa kúsky rôsolu.
Môže ísť o:
Mladé medúzy sa nazývajú efýry. Postupne rastú, ich telo sa zaokrúhľuje a vytvárajú sa výraznejšie ramená a chápadlá. Pri niektorých druhoch sa môže v rovnakom období objaviť veľké množstvo podobne veľkých mladých jedincov.
Malá veľkosť však neznamená, že medúza nemôže popŕhliť. Práve drobné a priehľadné medúzy sú nepríjemné tým, že ich človek vo vode takmer vôbec nevidí.
Drobné medúzy s veľkosťou približne 1 až
2 centimetre sa vo vode ľahko prehliadnu, no ich jemné chápadlá obsahujú pŕhlivé bunky.
V tuniských vodách bolo zaznamenaných viacero desiatok druhov medúz a príbuzných rôsolovitých živočíchov. Nie všetky sú pre človeka nepríjemné a nie každý druh dokáže spôsobiť výrazné popŕhlenie.
Medzi známe druhy v Stredozemnom mori patrí Pelagia noctiluca, niekedy označovaná ako svietivá alebo fialová medúza. Môže mať ružovkasté, hnedasté až fialové sfarbenie a veľmi jemné chápadlá. Jej kontakt s pokožkou býva bolestivý, pretože pŕhlivé bunky sa nachádzajú nielen na chápadlách, ale aj na povrchu tela.
Ďalším známym druhom je veľká bledomodrá medúza Rhizostoma pulmo. Hoci pôsobí pre svoju veľkosť hrozivejšie, jej popŕhlenie nemusí byť také intenzívne ako pri menšej medúze Pelagia noctiluca. Veľkosť teda nie je spoľahlivým ukazovateľom nebezpečnosti.
Bez odborného preskúmania však nie je možné presne určiť druh každej malej medúzy, ktorá sa objaví pri pláži.
V jednej fľaši sa
pri pobreží Monastiru podarilo zachytiť množstvo drobných medúz, ktoré sú v mori pre svoju priehľadnosť takmer
neviditeľné.
Malé
medúzy majú jemné chápadlá a hnedastočervené sfarbenie, pričom aj napriek svojej veľkosti môžu pri kontakte s pokožkou nepríjemne
popŕhliť.
Medúza nemá zuby ani žihadlo podobné ose. Na chápadlách a niekedy aj na povrchu tela má mikroskopické pŕhlivé bunky. Pri dotyku vystrelia veľmi jemné vlákno, ktoré sa zachytí v pokožke a uvoľní malé množstvo jedu.
Celý proces prebehne tak rýchlo, že ho človek nedokáže vidieť. Pocíti iba náhle pálenie, štípanie alebo rezavú bolesť. Na pokožke sa následne môžu objaviť červené čiary pripomínajúce odtlačok chápadiel.
Medúza človeka nevyhľadáva ani naňho cielene neútočí. Popŕhlenie je obrannou reakciou jej buniek na dotyk.
Vo väčšine prípadov je popŕhlenie medúzou v Tunisku nepríjemné a bolestivé, ale nie život ohrozujúce. Typická reakcia sa prejavuje pálením, začervenaním, svrbením, opuchom alebo vystúpenými čiarami na koži.
Bolesť môže postupne ustúpiť v priebehu desiatok minút až niekoľkých hodín. Začervenanie, svrbenie alebo tmavšie škvrny však niekedy zostávajú viditeľné aj dlhšie.
Vážnejšia reakcia je síce zriedkavá, no nemožno ju úplne vylúčiť. Zvýšenú opatrnosť si vyžadujú malé deti, alergici, ľudia so srdcovými alebo dýchacími problémami a prípady, keď medúza zasiahne veľkú časť tela.
Okamžitú zdravotnú pomoc treba vyhľadať, ak sa objaví:
Pri popŕhlení je dôležité zachovať pokoj a čo najskôr vyjsť z vody. Panika môže byť v mori nebezpečnejšia než samotné popŕhlenie.
Medzi dovolenkármi sa často traduje, že štípanec treba poriadne vyšúchať pieskom. Takýto postup sa však neodporúča.
Trením pokožky pieskom, uterákom alebo rukou sa môžu aktivovať pŕhlivé bunky, ktoré zostali na koži. Do pokožky sa tak môže uvoľniť ďalší jed a bolesť sa môže zhoršiť.
Postihnuté miesto jemne opláchnite morskou vodou. Nepoužívajte silný prúd a pokožku nedrhnite.
Sladká voda sa bezprostredne po popŕhlení neodporúča, pretože zmena slanosti môže pri niektorých druhoch podráždiť zostávajúce pŕhlivé bunky.
Ak na pokožke zostali chápadlá, opatrne ich odstráňte pinzetou. Pomôcť môže aj ruka chránená rukavicou alebo plastovým vreckom.
Chápadiel sa nedotýkajte holými prstami. Aj oddelené alebo poškodené časti medúzy môžu ešte stále páliť.
Postihnutú časť tela ponorte približne na 20 až 30 minút do teplej vody. Mala by byť výrazne teplá, ale nie taká horúca, aby spôsobila popálenie.
Teplo patrí medzi najlepšie podložené spôsoby zmiernenia bolesti po popŕhlení medúzou. Odborné odporúčania uprednostňujú opláchnutie morskou vodou a následné použitie bezpečne teplej vody.
V Tunisku a ďalších prímorských krajinách sa možno stretnúť s radou, že na popŕhlené miesto treba priložiť rozkrojenú paradajku alebo jej dužinu.
Ide však skôr o tradičnú domácu radu než o overenú prvú pomoc. Nie sú k dispozícii dostatočné dôkazy, že by paradajka neutralizovala jed medúzy alebo zastavila činnosť pŕhlivých buniek. Kyslá šťava môže navyše podráždenú alebo poškriabanú pokožku ešte viac štípať.
Paradajka preto nemá nahrádzať základný postup: opláchnutie morskou vodou, opatrné odstránenie chápadiel a použitie teplej vody.
Ani ocot nie je univerzálnym riešením na všetky medúzy. Pri niektorých tropických druhoch môže byť užitočný, no pri medúze Pelagia noctiluca, ktorá sa bežne objavuje v Stredozemnom mori, môže ocot aktivovať ďalšie pŕhlivé bunky.
Keďže dovolenkár zvyčajne nevie presne určiť druh medúzy, pri bežnom popŕhlení v Stredozemnom mori je bezpečnejšie držať sa opláchnutia morskou vodou a tepelného ošetrenia.
Na podráždenú pokožku nenanášajte moč, alkohol, parfum ani agresívne dezinfekčné prípravky. Miesto nešúchajte pieskom, uterákom ani oblečením.
Nedotýkajte sa ani medúzy vyplavenej na pláž. Pŕhlivé bunky môžu zostať aktívne aj po jej uhynutí. Nepríjemný kontakt môže spôsobiť aj odtrhnuté chápadlo, ktoré je vo vode takmer neviditeľné.
Ak sa pri brehu objaví iba jeden jedinec, nemusí to automaticky znamenať zákaz kúpania. Keď však vo vode vidíte väčšie množstvo drobných medúz, je rozumnejšie kúpanie na určitý čas vynechať.
V okolí sa môžu nachádzať aj ďalšie takmer priehľadné medúzy alebo oddelené chápadlá, ktoré si človek nevšimne. Najmä deti by v takom prípade nemali vstupovať do vody bez dozoru.
Pred kúpaním sa oplatí:
Stretnutie s medúzami nemusí pokaziť celú dovolenku. Ich výskyt sa často mení zo dňa na deň a niekedy dokonca z hodiny na hodinu. Vietor ich môže ráno priviesť k pláži a popoludní ich morský prúd opäť odnesie.
Drobné medúzy pri Monastire síce pôsobia nenápadne, no môžu nepríjemne popŕhliť. Najlepšou ochranou je sledovať vodu, rešpektovať upozornenia plavčíkov a pri väčšom výskyte kúpanie odložiť.
A pokiaľ ku kontaktu predsa len dôjde, platí jednoduché pravidlo: pokožku nešúchať pieskom, opláchnuť ju morskou vodou, odstrániť chápadlá a použiť teplú vodu.