Organické zlúčeniny patria medzi najrozsiahlejšiu skupinu chemických látok. Ich základom je uhlík, ktorý vďaka svojej schopnosti vytvárať dlhé reťazce a kruhy umožňuje obrovskú rozmanitosť organických molekúl. Všeobecne ich rozdeľujeme na uhľovodíky, deriváty uhľovodíkov a heterocyklické zlúčeniny.
Uhľovodíky sú najjednoduchšie organické zlúčeniny.
Ich
molekuly sú tvorené len dvoma prvkami – uhlíkom (C) a vodíkom (H).
Medzi základné typy uhľovodíkov patria:
Tieto zlúčeniny tvoria základ, z ktorého sa odvodzuje väčšina ďalších organických látok.
Deriváty uhľovodíkov vznikajú vtedy, keď sa v molekule uhľovodíka nahradí jeden alebo viac atómov vodíka
(H)iným prvkom alebo funkčnou skupinou.
Práve deriváty tvoria prevažnú časť všetkých organických
zlúčenín.
Do tejto skupiny patria napríklad:
Uhľovodíkový zvyšok (R)
Vzniká odtrhnutím jedného alebo viacerých atómov vodíka z uhľovodíka.
Označuje sa písmenom R.
Funkčná skupina
Je atóm alebo skupina atómov, ktorá nahrádza vodík v
molekule. Práve funkčná skupina určuje chemické vlastnosti a správanie danej látky.
Príklad:
Heterocyklické zlúčeniny sú látky, ktorých molekuly obsahujú cyklus (kruh), no ten nie je tvorený iba uhlíkmi. Jeden alebo viac atómov uhlíka je nahradených heteroatómon.
Najčastejšie heteroatómy sú:
Heterocyklické zlúčeniny patria medzi mimoriadne dôležité látky – mnohé z nich sú súčasťou liečiv, vitamínov, farbív či nukleových kyselín.
Viď. dokument nižšie.