Čo skúma fyzika:
Štyria slávni fyzici
Archimedes
Isaac Newton
· Ako a prečo sa veci hýbu | · Všetko o svetle |
· Ako sa ohýbajú a menia tvar | · Všetko o elektrine a magnetizme |
· Všetko o kvapalinách a plynoch | · Všetko o zvuku |
· Všetko silách, strojoch | · Všetko o počasí |
· Všetko o teple | · Všetko o vesmíre, ... |
Michael Faraday
Albert Einstein
Vlastnosti kvapalín
Teleso je fyzikálne pomenovanie pre všetky „veci“ okolo nás. Telesá majú konkrétny tvar.
Napríklad zošit je teleso, jablko je teleso ale aj voda v pohári je teleso.
Všetky telesá sú z látok.
Napríklad zošit je z papiera, teda papier je látka, stôl je z dreva, drevo je látka.
Látky môžu byť v troch skupenstvách:
Príklady kvapalín : voda, olej, ocot, mlieko, ropa, benzín, nafta, lieh, ovocná šťava,...
Vlastnosti kvapalín:
Využitie vlastností kvapalín
SPOJENÉ NÁDOBY :
Sú to aspoň dve nádoby, ktoré sú niekde spojené, kvapalina môže medzi nimi pretekať.
Napríklad : čajník, sifón, plavebné komory, vodovod s vodojemom
V spojených nádobách vystúpi vždy kvapalina vo všetkých do rovnakej výšky voči povrchu Zeme.
PASCALOV ZÁKON :
Ak nalejeme kvapalinu do nádoby, uzavrieme ju a potom zatlačíme na nádobu, zväčší sa všade vnútri v kvapaline tlak o rovnakú hodnotu.
Tento jav nazývame Pascalov zákon.
Blaise Pascal bol francúzsky matematik a fyzik, žil v 17.storočí.
HYDRAULICKÉ ZARIADENIE :
Je to zariadenie, ktoré využíva nestlačiteľnosť kvapalín a Pascalov zákon o prenose tlaku.
Skladá sa väčšinou z dvoch spojených uzavretých nádob s rôznym povrchom.
Ak zatlačíme na nádobu s menším povrchom silou, zdvihne sa kryt na väčšej nádobe mnohokrát väčšou silou. (bližšie vysvetlenie bude vo fyzike v 8.ročníku)
Tieto zariadenia majú veľké využitie v praxi:
VZLÍNANIE, KAPILARITA:
Je to jav z každodenného života, dôležitá vlastnosť kvapalín, často užitočná, niekedy aj škodlivá.
Kvapalina dokáže v pevnej pórovitej látke „cestovať“ aj proti gravitácii:
VODOVÁHA, LIBELA:
Je to jednoduché zariadenie na určovanie vodorovnej alebo zvislej polohy.
Zvyčajne obsahuje malú nádobku s kvapalinou v ktorej je vzduchová bublina.
Najčastejšie s používa v stavebníctve.
Meranie objemu kvapalín
FYZIKÁLNA VELIČINA
Telesá majú rôzne vlastnosti.
Napr. jablko je : - červené, sladké, malé...
Zošit je: - veľký, modrý, pekný...
Niektoré vlastnosti telies sa dajú porovnávať a merať, iné nie.
Vlastnosti telies, ktoré vieme merať, porovnávať nazývame fyzikálne veličiny.
O fyzikálnej veličine vieme povedať :
OBJEM KVAPALÍN
V každodennom živote často potrebujeme poznať množstvo vody, mlieka, oleja, ktoré chceme použiť, kúpiť,...
Množstvo kvapalín vyjadrujeme fyzikálnou veličinou OBJEM.
Objem označujeme V.
Objem kvapalín zvyčajne udávame v:
litroch | hektolitroch |
mililitroch | decilitroch |
JEDNOTKY OBJEMU
„duté“ jednotky objemu : hektoliter, liter , mililiter, deciliter
1hl = 100 l | 1l = 10 dl |
1l = 1000 ml | 1dl = 100 ml |
AKO MERAŤ OBJEM KVAPALÍN
V domácnosti používame na meranie objemu kvapalín rôzne odmerky.
Vo fyzike, v laboratóriách používame na meranie objemu kvapalín odmerný valec.
PRAVIDLÁ SPRÁVNEHO MERANIA OBJEMU KVAPALÍN
V = 32 ml
Vlastnosti plynov
Príklady plynov : vzduch, dusík, kyslík, oxid uhličitý, zemný plyn, propán - bután, vodík, hélium,....
Vlastnosti plynov:
Pascalov zákon platí aj pre plyny.
Ak zatlačíme na plyn v uzavretej nádobe, zväčší sa všade vnútri v plyne tlak vo všetkých smeroch.
ROZPÍNANIE PLYNOV
Ak plyny uzavrieme do nádoby, tlačia na steny nádoby, „snažia sa dostať“ von z nádoby.
Príkladmi sú rôzne lopty. Vzduch v nich stlačený vytvára spolu s loptou pružné teleso.
Lopta po dopade na podložku odskočí.
Aj pneumatiky na autách, motorkách, bicykloch sú napustené stlačeným vzduchom, pružnosť pomáha tlmiť nárazy, nerovnosti terénu.
STLAČITEĽNOSŤ PLYNOV
Využíva sa hlavne pri ich preprave a následnom použití.
Aj veľké množstvo plynu vieme prepraviť v pomerne malých nádobách.
Sú to kovové, veľmi pevné tlakové nádoby, tzv. plynové fľaše, ľudovo „plynové bomby“.
Stlačený plyn môže konať prácu.
Využívajú ho pneumatické kladivá, zbíjačky, nožnice na plech,...
Pneumatické zariadenie sa používa aj v hračkách.
ZNÁME PLYNY
Vzduch – je všade okolo nás, jeho súčasťou je dusík, kyslík, ...
Kyslík – plyn nevyhnutný pre život, potrebujeme ho na dýchanie, rastliny ho vyrábajú pri fotosyntéze, kyslíkové fľaše používajú záchranári, hasiči, lekári, potápači,...
Oxid uhličitý – rastliny ho spotrebúvajú, my ho vydychujeme, používa sa pri výrobe sýtených nápojov, plnia sa ním hasiace prístroje,...
Zemný plyn – kúrime s ním, varíme na ňom,...
Hélium – plnia sa ním balóny
Acetylén – používa sa na zváranie spolu s kyslíkom
Spoločné a rozdielne vlastnosti kvapalín a plynov
kvapaliny | porovnanie | plyny |
sú nestlačiteľné | sú stlačiteľné | |
sú tekuté | sú tekuté | |
majú nestály tvar | majú nestály tvar | |
dajú sa ľahko deliť | dajú sa ľahko deliť | |
majú stály objem | nemajú stály objem | |
sú nestlačiteľné | sú stlačiteľné |
Spoločné vlastnosti | Rozdielne vlastnosti |
- Tekutosť | - Stlačiteľnosť |
- Nestály tvar | - Nestlačiteľnosť |
- Deliteľnosť | - Rozpínavosť |
- Platnosť Pascalovho zákona | - Stály objem |
- Merateľnosť objemu |
|
- Ľahký prístup na ťažko dostupné miesta | |
- Tekutosť |
Deliteľnosť tuhých látok
Príklady tuhých látok :drevo, papier, plast, sklo, plastelína, železo, zlato, koža, guma,....
Pevné látky sú veľmi rôznorodé, preto sú veľmi rôznorodé aj ich vlastnosti.
Skúmať budeme ich : deliteľnosť, pružnosť, krehkosť, tvrdosť, tvárnosť,....
DELITEĽNOSŤ
Pevné látky vieme rozdeliť pôsobením sily.
Niekedy na rozdelenie látky potrebujeme viac sily, inokedy menej.
Skúsime rozdeliť:
List papiera | Plastelínu |
Klinec | Sklo |
Kriedu | Grafitovú tuhu |
Dokedy sa dá látka deliť?
DEMOKRITOS
Bol to grécky učenec. Žil asi pred 2 400 rokmi.
Zamýšľal sa nad tým, dokedy možno rozdeľovať látku.
Jeho experiment bol len myšlienkový!
Ak by sme delili teleso do nekonečna, čo by z neho zostalo? NIČ? A ako potom z toho nič znovu poskladať toto teleso? To sa nedá.
Preto to delenie musí niekde skončiť!!!
Vyslovil predpoklad, že látky sa musia skladať z ďalej nedeliteľných častíc.
V gréčtine : nedeliteľný = atomos
Dnes tieto častice voláme atómy.
Vlastnosti tuhých látok a telies
KREHKOSŤ
Telesá z krehkých látok sa dajú ľahko rozdeliť.
Hovoríme tak aj látkam, ktoré treba opatrne prepravovať, aby sa nepoškodili.
Krehké látky: sklo, porcelán, keramika, mramor, krieda ....
TVRDOSŤ
Do telesa z tvrdej látky nemožno spraviť ryhu.(nechtom, klincom)
V geológii existuje stupnica tvrdosti nerastov.
Medzi najmäkšie nerasty patrí kamenná soľ a najtvrdší nerast je diamant .
Vďaka svojej tvrdosti má diamant obrovské využitie.
Používa sa na brúsenie skla, betónu, na rezanie skla,...
PRUŽNOSŤ
Teleso z pružnej látky možno silou ohnúť, natiahnuť, stlačiť.
Ak prestaneme silou pôsobiť teleso sa vráti do pôvodného tvaru.
Pružné materiály: oceľ, guma,...
TVÁRNOSŤ
Telesá z tvárnych látok pomerne ľahko menia svoj tvar pôsobením sily.
Ak sila prestane pôsobiť, tvar telesa zostáva.
Tvárne materiály: plastelína, cesto, keramikárska hlina, rôzne modelovacie hmoty, roztavené sklo
SYPKÉ LÁTKY
Cukor, soľ, múka, piesok. Sú to pevné látky?
Áno sú, aj keď sa sypú, ľahko ich rozdeľujeme, nevytvoria v nádobe vodorovný povrch.
Sú zložené z malých kúskov a tie sa po sebe ľahko šmýkajú.
Meranie hmotnosti tuhých telies
Hmotnosť je fyzikálna veličina, označuje sa m .
|
Základnou jednotkou hmotnosti je kilogram, jeho označenie je kg .
Ďalšie jednotky hmotnosti sú:
V bežnom živote používame:
PROTOTYP KILOGRAMU
Je to valec zo zmesi platiny a irídia. Jeho hmotnosť je presne 1 kg.
Je uložený v Medzinárodnom ústave pre miery v Sèvres pri Paríži.
Podľa neho sa zhotovujú ďalšie prototypy kilogramov.
Hmotnosť telies meriame váhami.
Existuje veľa druhov váh: osobná, kuchynské, obchodnícke, laboratórne, listové, dobytčie,...
Aj keď v súčasnosti sú takmer všetky váhy digitálne, donedávna sa vážilo porovnávaním hmotnosti telesa so známymi hmotnosťami závaží.
Netto je tzv. čistá hmotnosť
Tara je hmotnosť obalu
Brutto je celková hmotnosť obalu s obsahom
SPRÁVNE MERANIE HMOTNOSTI
Meranie hmotnosti kvapalín a plynov
Hmotnosť kvapalín a plynov meriame podobne ako hmotnosť sypkých látok.
Máme dve možnosti:
odvážime nádobu s kvapalinou, plynom
hmotnosť nádoby odčítame od celkovej hmotnosti
stlačíme tlačidlo TARA
nádobu naplníme, položíme na váhy
váhy ukážu hmotnosť samotnej kvapaliny či plynu
Dôležité je poznať nielen objem kvapalín, ale aj ich hmotnosť:
Ak je hmotnosť 50 ml vody 50 g, koľko váži 1 liter vody?
Je veľmi užitočné si pamätať, že
1 liter vody má hmotnosť približne 1 kg!
Často potrebujeme poznať hmotnosť nákladu, nákupu ktorý obsahuje napr. minerálky, mlieko, alebo hmotnosť vody v rôznych nádržiach kvôli nosnosti.
Meranie dĺžky
Dĺžka je fyzikálna veličina, označuje sa d .
Ako jediná fyzikálna veličina má viacero označení, s ktorými sa stretneme neskôr: l, s (dráha) ,h (hĺbka)
|
Základnou jednotkou dĺžky je meter, jeho označenie je m.
Ďalšie jednotky dĺžky sú:
Vo vesmíre sa používajú tieto jednotky :
MERADLÁ DĹŽKY
Je ich veľmi veľa druhov:
pravítko | laserové meradlo |
krajčírsky meter | posuvné meradlo |
stolársky meter | mikrometer... |
· pásmo |
SPRÁVNE MERANIE DĹŽKY
INÉ JEDNOTKY DĹŽKY
palec , označenie inch 1 inch = 2,54 cm
stopa , označnie ft 1 ft = 30,48 cm
yard, označenie yd 1 yd = 91 cm
anglická míľa, označenie mile 1 mile = 1 609 m
námornícka míľa, označenie mile 1 mile = 1 852 m
PROTOTYP METRA
Je to tyč zo zmesi platiny a irídia. V priereze má tvar písmena X alebo H ?
Sú na nej dva vrypy, ktoré vyznačujú vzdialenosť 1 m.
Je uložená v Medzinárodnom ústave pre miery v Sèvres pri Paríži.
Podľa nej sa zhotovujú ďalšie prototypy metrov.
PRESNOSŤ MERANIA FYZIKÁLNYCH VELIČÍN
Veľkosť najmenšieho dielika meradla,
Nastavenie, výroba digitálneho meracieho prístroja,
Meranie vlastným dĺžkovým meradlom
Meno:
Dátum:
Úloha: Použi časti svojho tela ( ruky, nohy) na odmeranie dĺžky a šírky triedy, lavice, učebnice fyziky.
Pomôcky:
Postup:
Zápis merania:
Moje meradlo | Dĺžka môjho meradla |
najdlhšie | |
kratšie | |
najkratšie |
Moje meradlo | Prepočítané rozmery | Skutočné rozmery | Rozdiel | ||||
dĺžka | šírka | dĺžka | šírka | dĺžka | šírka |
dĺžka | šírka |
Trieda | |||||||
Lavica | |||||||
Učebnica |
Záver:
Meranie objemu tuhých telies
Ak vieme tieto telesá ponoriť do odmerného valca (zmestia sa tam, neroztopia sa, nepoškodia sa), použijeme ten.
Odmeriame objem vody v odmernom valci, ponoríme celé teleso, opäť odmeriame objem, nakoniec oba objemy odčítame.
Objem pravidelných telies môžeme vypočítať. (kocka, kváder, valec, guľa, ihlan, kužeľ,...)
JEDNOTKY OBJEMU
Kocka so stranou 1 cm:
Táto kocka má objem jeden kubický centimeter.
Kocka so stranou 1 dm má objem jeden kubický decimeter .
Kocka so stranou 1 m má objem jeden kubický meter .
Kocka so stranou 1 mm má objem jeden kubický milimeter .
Základná jednotka objemu je meter kubický , označenie m3.
Jednotky objemu:
1 mm3
1 cm3
1 dm3
1 m3
Na výpočet objemu pevných pravidelných telies potrebujeme teda poznať ich rozmery:
Súvislosť medzi dutými a kubickými jednotkami:
Spoločné a rozdielne vlastnosti kvapalín a plynov, tuhých látok a telies
vlastnosť | kvapaliny |
plyny | tuhé látky |
deliteľnosť | |||
stály objem | |||
stlačiteľnosť | |||
stály tvar | |||
rozpínavosť | |||
tekutosť | |||
merateľnosť hmotnosti |
Vplyv hmotnosti na správanie telies vo vode
Pomôcky: plastová fľaša s uzáverom, vrchnák z pera, plastelína
Postup: - na plastový vrchnák z pera pripevni plastelínu tak, aby si neuzavrel spodný otvor.
-vyskúšaj v pohári s vodou, či vrchnák pláva
-ponor vrchnák do plastovej fľaše , ktorá je plná vody a fľašu uzavri fľašu stláčaj a pozoruj vrchnák z pera.
Náčrt:
Záver:
Pomôcky: plastové vnútro z kinder vajíčka, matice, laboratórne váhy, nádoba na vodu
Postup: - do zošita si priprav jednoduchú tabuľku
-vkladaj závažia do kinderka a pozoruj, ako sa vajíčko správa vo vode
- Tri krát odváž kinderko potom:
- namerané hodnoty zapíš do tabuľky
- pokús sa vysloviť tvrdenie o tom, či a ako závisí správanie kinderka vo vode od jeho hmotnosti
Výsledok:
Poloha nádoby vo vode | Hmotnosť nádoby so závažiami (g) |
Zakreslenie polohy nádoby vo vode |
Pláva | ||
Vznáša sa | ||
Klesla ku dnu |
Záver:
Vplyv objemu a tvaru telies na ich správanie vo vode
Pomôcky: - veľká a malá tetrapaková škatuľka, odmerný valec,
nádoba s vodou, pravítko
Postup: - tetrapakové obaly odstrihni v rovnakej výške
-odmeraj v odmernom valci 100 ml vody
-odhadni hĺbku ponoru obidvoch „lodiek“
-nalej vodu z odmerného valca do malej „loďky“, polož ju na hladinu a odmeraj ponor,
-pokus opakuj s väčšou „loďkou“
-pokus opakuj s objemom vody 150 ml
-všetky merania zapíš do tabuľky
Škatuľka | Záťaž (ml) | Hĺbka ponoru (mm) |
predpoklad | skutočnosť | |
malá | 100 | |
veľká |
100 | |
malá | 150 | |
veľká | 150 |
Výsledok:
Záver:
Postup: -Odhadni, koľko vody treba naliať do malej i do veľkej „loďky“ aby sa ponorila.
-Svoj odhad over pokusom, zapíš:
Škatuľka | Množstvo vody potrebné na potopenie |
predpoklad | skutočnosť |
malá | |
veľká |
Výsledok:
Záver:
Hustota tuhých látok
Pomôcky: rôzne drobné telesá: guma na gumovanie, hracia kocka, skákacia loptička, kúsok polystyrénu, väčšia matica, malý kameň, plastová lyžička, korková zátka, malá sviečka...
Postup: - telesá odváž , zapíš ich hmotnosť,
- telesá ponor celé pod vodu( aj nasilu) a urči ich objem, zapíš ich objem
- polož ich do nádoby s vodou a rozdeľ ich na potápajúce a plávajúce,
- pomocou kalkulačky vypočítaj podiel ich hmotnosti v gramoch a objemu v cm3, výsledok zapíš
Predmety | Názov predmetu | Hmotnosť m (g) |
Objem V (cm3) | Podiel m:V |
plávajúce | ||||
potápajúce |
Výsledky merania:
Zistili sme, že plávajúce telesá majú v poslednom stĺpci číslo menšie ako 1 a potápajúce sa telesá majú číslo väčšie ako 1.
Podiel hmotnosti telesa a jeho objemu je hľadaná vlastnosť.
Pre danú látku je to vždy rovnaká hodnota.
Je to vlastnosť látky, ktorú môžeme merať, porovnávať, je to teda fyzikálna veličina.
HUSTOTA
Hustota je fyzikálna veličina, označuje sa gréckym písmenom ró ρ.
Hustota vyjadruje hmotnosť 1 cm3 alebo 1 m3 látky.
Jednotky hustoty sú :
gram na centimeter kubický označenie
kilogram na meter kubický označenie
Napríklad : hustota železa je 7,8
Látka | Hustota | |
diamant | 3,5 g/cm3 | 3 500 kg/m3 |
dubové drevo | 0,7 g/cm3 | 700 kg/m3 |
žula | 2,6 g/cm3 | 2 600 kg/m3 |
korok |
0,2 g/cm3 | 200 kg/m3 |
sklo | 2,5 g/cm3 |
2 500 kg/m3 |
grafit (tuha) | 2,1 g/cm3 | 2 100 kg/m3 |
betón | 2,5 g/cm3 | 2 500 kg/m3 |
striebro | 10,5 g/cm3 | 10 500 kg/m3 |
cukor |
1,6 g/cm3 | 1 600 kg/m3 |
meď | 8,9 g/cm3 | 8 900 kg/m3 |
železo | 7,8 g/cm3 | 7 800 kg/m3 |
hliník | 2,7 g/cm3 | 2 700 kg/m3 |
olovo | 11,3 g/cm3 | 11 300 kg/m3 |
zlato |
19,3 g/cm3 | 19 300 kg/m3 |
Znamená to, že:
Základná jednotka hustoty je kilogram na meter kubický .
Napríklad hustota železa je 7 800 .
Znamená to, že každý meter kubický železa má hmotnosť 7 800 kg.
Medzi jednotkami hustoty teda platí vzťah:
Napr.:
Hustota zlata: ρ = 19,3 = 19,3 · 1 000 = 19 300
Hustota dreva : : ρ = 700 = 700 : 1 000 = 0,7
Hustotu telesa vypočítame tak, že hmotnosť telesa vydelíme jeho objemom.
Vo fyzike tento postup zapíšeme vzorcom:
alebo
Zlomková čiara nahradzuje delenie
Pri výpočte hustoty musíme deliť :
Hustoty niektorých tuhých látok
Hustota plastelíny
Úloha: Urči hustotu plastelíny
Pomôcky: plastelína, laboratórne váhy, odmerný valec
Postup: - priprav si 4 valčeky plastelíny, alebo štyri rôzne veľké telesá z plastelíny
Výsledok:
Plastelína | Hmotnosť m (g) | Objem V (cm3) | ρ =m:V |
1 valček | |||
2 valčeky | |||
3 valčeky | |||
4 valčeky | |||
Priemerná hodnota hustoty |
Záver:
Graf:
FYZIKÁLNA ÚLOHA A JEJ RIEŠENIE
2 500 a objem 1,2 m3 .
Hustota kvapalín
Látka | Hustota | |
voda | 1 g/cm3 | 1 000 kg/m3 |
morská voda | 1,02 g/cm3 | 1 020 kg/m3 |
nafta | 0,85 g/cm3 | 850kg/m3 |
benzín | 0,75 g/cm3 | 750 kg/m3 |
olivový olej | 0,91 g/cm3 |
910 kg/m3 |
etanol | 0,79 g/cm3 | 790 kg/m3 |
ortuť | 13,5 g/cm3 | 13 500 kg/m3 |
med | 1,4 g/cm3 | 1 400 kg/m3 |
kyselina sírová | 1,8 g/cm3 | 1 800 kg/m3 |
Pomôcky: rôzne kvapaliny, odmerný valec, laboratórne váhy
Postup: Odmeraj objem kvapalín odmerným valcom, ich hmotnosť na laboratórnych váhach (nezabudni použiť tlačidlo TARE), údaje zapíš do tabuľky a vypočítaj kalkulačkou hustotu kvapalín.
Kvapalina | Hmotnosť m (g) |
Objem V (cm3) | Hustota ρ (g/cm3) |
voda | |||
olej | |||
med | |||
alpa | |||
tekuté mydlo | |||
benzín |
HUSTOMER
Je to zariadenie na meranie hustoty kvapalín. (cudzím slovom sa nazýva areometer)
Používa sa aj na meranie hustoty :
- kvapaliny v olovenom akumulátore (zdroj napätia v automobile).
- nemrznúcej zmesi
- mlieka
- sladu
- morskej vody v akváriách
- vína
V skutočnosti pomocou hustomeru zisťujeme obsah cukru, etanolu, kyseliny, soli v kvapaline...
HUSTOMER PO DOMÁCKY
Pomôcky: plastová slamka, plastelína, piesok, odmerný valec, voda, alpa, etanol, fixka, nitka, drôtik
Postup: - koniec slamky zapcháme kúskom plastelíny
- do slamky nasypeme trošku piesku
- vyskúšame či pláva vo vode ponorená asi do polovice
- fixkou alebo nitkou označíme miesto ponorenia
- hustomer ponoríme do etanolu a opäť označíme
- nakoniec ponoríme do alpy.
Objem kvapaliny vytlačenej telesami
Máme skúsenosť, že ak ponoríme teleso do kvapaliny, jej hladina v nádobe vystúpi.
Využívame to napr. pri meraní objemu odmerným valcom.
Hovoríme, že teleso kvapalinu VYTLAČILO.
Ak ponoríme teleso do plnej nádoby, samozrejme kvapalina vytečie.
Vytečená kvapalina je tiež kvapalina vytlačená telesom.
Pokus č.1 – plávajúce kinderko
Pomôcky: -kinderko, matice, plechovka, laboratórne váhy, odmerný valec, kadička
Postup: - do zošita si priprav tabuľku z učebnice
- odváž pripravené kinderko s dvoma rozdielnymi náplňami, hmotnosť zapíš
- uprav s pomocou učiteľa plechovku
- plechovku naplň vodou až po okraj (pomôž si kadičkou)
- podlož pod odtok plechovky odmerný valec
- do plechovky opatrne ponor pripravené kinderko a zachyť VYTLAČENÚ vodu
- odmeraj jej hmotnosť aj objem, všetko zapíš
- pre každé kinderko pokus 3-krát zopakuj
- vypočítaj aritmetický priemer nameraných hodnôt
Namerané hodnoty:
Teleso | Hmotnosť telesa (g) | Objem vytlačenej vody(ml) | Hmotnosť vytlačenej vody(g) | Priemerná hodnota hmotnosti vody (g) |
1. | ||||
2. | ||||
3. | ||||
1. | ||||
2. | ||||
3. |
Výsledky pokusu:
Zapamätáme si:
1 ml vody má hmotnosť ___________
Pokus č.2 – potápajúce sa kinderko
Pomôcky: -kinderko, matice, plechovka, laboratórne váhy, odmerný valec, kadička
Postup: - do zošita si priprav tabuľku z učebnice
- odváž pripravené kinderko s dvoma rozdielnymi náplňami, hmotnosť zapíš
- plechovku naplň vodou až po okraj (pomôž si kadičkou)
- podlož pod odtok plechovky odmerný valec
- do plechovky opatrne ponor pripravené kinderko a zachyť VYTLAČENÚ vodu
- odmeraj jej hmotnosť aj objem, všetko zapíš
- pre každé kinderko pokus 3-krát zopakuj
- vypočítaj aritmetický priemer nameraných hodnôt
Namerané hodnoty:
Teleso | Hmotnosť telesa (g) | Objem vytlačenej vody(ml) | Hmotnosť vytlačenej vody(g) |
Priemerná hodnota hmotnosti vody (g) |
1. | ||||
2. | ||||
3. | ||||
1. | ||||
2. | ||||
3. |
Výsledky pokusu:
Správanie sa telies v kvapalinách s rôznou hustotou
Pokus č.1 – vajíčko
Pomôcky: -vajíčko, laboratórne váhy, odmerný valec, kadička, voda, soľ
Postup: -zisti hmotnosť a objem vajíčka a vypočítaj jeho hustotu.
- zarob veľmi slanú vodu, odmeraj alebo vypočítaj jej hustotu
- ponor vajíčko opatrne najskôr do nádoby s obyčajnou vodou a pozoruj
- vajíčko vyber a ponor ho opatrne do slanej vody a pozoruj
- porovnaj hustoty vajíčka a oboch kvapalín
Namerané hodnoty:
hmotnosť |
objem | hustota |
vajíčko | ||
slaná voda |
Výsledky pokusu:
Podobne ako v našom pokuse aj doma využívame schopnosť vajíčka ponoriť sa.
Vtedy, ak chceme zistiť či je vajíčko ešte čerstvé bez rozbitia .
Čerstvé vajíčko sa v čistej vode ponorí.
Staré, pokazené vajíčko vo vode pláva.
( dôvodom je odparujúca sa voda, a zväčšujúce sa vzduchové bubliny, tie spôsobia zmenšenie jeho hustoty)
Takéto vajíčko radšej nerozbíjajte a nekonzumujte.
Správanie sa telies v kvapalinách s rôznou hustotou
Teleso | Hmotnosť telesa (g) | Objem vytlačenej alpy(ml) | Hmotnosť vytlačenej alpy(g) | Priemerná hodnota hmotnosti alpy (g) |
1. | ||||
2. | ||||
1. | ||||
2. |
Pokus č.2 – plávajúce kinderko
Pomôcky: -kinderko, matice, plechovka, laboratórne váhy, odmerný valec, kadička, alpa, soľ, voda
Postup: - do zošita si priprav tabuľku z učebnice
- odváž pripravené kinderko s dvoma rozdielnymi náplňami, hmotnosť zapíš
-plechovku naplň alpou až po okraj (pomôž si kadičkou)
- podlož pod odtok plechovky odmerný valec
- do plechovky opatrne vlož pripravené kinderko a zachyť VYTLAČENÚ alpu
- odmeraj jej hmotnosť aj objem, všetko zapíš
- pre každé kinderko pokus 2-krát zopakuj
- vypočítaj aritmetický priemer nameraných hodnôt
- pokus zopakuj so slanou vodou.
Namerané hodnoty:
Teleso | Hmotnosť telesa (g) | Objem vytlačenej slanej vody(ml) | Hmotnosť vytlačenej slanej vody(g) | Priemerná hodnota hmotnosti slanej vody (g) |
1. | ||||
2. | ||||
1. | ||||
2. |
Výsledky pokusu:
Vplyv teploty na hustotu
Pomôcky: -tri balóniky, odmerný valec, rýchlovarná kanvica
Postup: - balóniky naplň vodou s vodovodu,
- balónik daj do chladničky na niekoľko hodín alebo do nádoby s ľadom aspoň na 15 minút,
- iný balónik daj do nádoby s horúcou vodou
- tretí balónik nechaj s izbovou teplotou,
- postupne ponáraj balóniky do odmerného valca s vodou izbovej teploty
- pozoruj a pozorovanie zakresli,
- vyslov záver, ako teploty vody ovplyvňuje jej teplotu
Náčrt pokusu:
Výsledok pokusu:
Balónik z chladničky vo vode s izbovou teplotou ________________ .
Balónik s izbovou teplotou sa vo vode s izbovou teplotou ________________ .
Balónik z horúcej vody vo vode s izbovou teplotou _______________ .
Hustota studenej vody je ______________ ako hustota vody s izbovou teplotou.
Hustota vody s izbovou teplotou je _______________ ako hustota horúcej vody.
Pomôcky: -liekovky, voda, potravinárske farbivo, veľká nádoba
Postup: -potravinárske farbivo rozpustíme v nádobe so studenou vodou
a v nádobe s horúcou vodou,
-do malých rovnakých liekoviek opatrne nalej až po vrch do
prvej farebnú studenú a do druhej farebnú horúcu vodu, obe
odrazu ponor do veľkej nádoby s vodou a pozoruj,
- vysvetli pozorovaný jav
Výsledok pokusu:
Hustota horúcej vody je ________________ ako hustota studenej vody.
V studenej vode horúca voda stúpa nahor _______________ ako voda s izbovou teplotou.
Táto vlastnosť vody sa prejavuje aj pri prúdení studených a teplých morských prúdov.
Hustota plynov
Pomôcky: -veľká nádoba, ocot, sóda bikarbóna, bublifuk, špajdle, zápalky, bután
Postup: -do veľkej nádoby nalej asi 1 liter vody, pridaj asi 2 dl octu a 3
polievkové lyžice sódy bikarbóny (čísla sú orientačné)
- pozoruj
- z bublifuku vyfukuj nad nádobu bubliny a pozoruj
- zapáľ špajdľu a ponor ju do nádoby, pozoruj, pokus môžeš
opakovať
- LEN S DOSPELÝM : nastriekaj do nádoby bután, a vyfukuj nad ním bublinky
- skús vysloviť vysvetlenie pokusov
Zistili sme, že:
TEPLOVZDUŠNÝ BALÓN:
Pomôcky: -vrecko do odpadového koša, tenký drôt, sviečky
Postup: -po obvode vrecka navleč tenký drôt a vytvaruj ho do kruhu
- zapáľ štyri sviečky, podrž OPATRNE vrecko nad sviečkami a počkaj, kým sa naplní vzduchom
- vrecko pusti a pozoruj, pokús sa výsledok pokusu vysvetliť
ŠPIRÁLA
Pomôcky: -kancelársky papier, nožnice, niť, sviečka, zápalky
Postup: -vystrihni z papiera kruh s priemerom asi 15 cm,
- zastrihni do kruhu tak, že vytvoríš špirálu
- do stredu navleč nitku
- zapáľ sviečku
- špirálu podrž OPATRNE nad sviečkou a pozoruj
- pokús sa výsledok vysvetliť
Zistili sme, že:
HUSTOTY NIEKTORÝCH PLYNOV:
plyn | hustota (kg/m3) |
dusík | 1,25 |
hélium | 0,18 |
oxid uhličitý | 1,98 |
vodík | 0,09 |
vzduch | 1,29 |
kyslík |
1,43 |
metán | 0,67 |
propán | 2,02 |
bután | 2,48 |
oxid uhoľnatý | 1,23 |
HÉLIUM
Je to bezfarebný plyn bez chuti a zápachu s veľmi nízkou hustotou.
Preto sa používa ako náplň balónov a vzducholodí.
VODÍK
Je to látka s najmenšou hustotou.
Kedysi sa používala ako náplň vzducholodí.
Vodík je však v zmesi so vzduchom veľmi výbušný.
Dochádzalo k výbuchom a nešťastiam.
TEPLOVZDUŠNÝ BALÓN
Je to balón naplnený horúcim vzduchom.
Patria sem aj balóny šťastia, ktoré treba používať opatrne, pretože ich nedokážeme ovládať.