Roztoky - pravý roztok, koloidný roztok, elektrolyt

ROZTOKY

Roztok – je homogénna zmes tvorená dvomi alebo viacerými látkami v určitom pomere. V každom roztoku je možné určiť rozpúšťadlo a rozpustnú látku. Vo vodných roztokoch je vždy rozpúšťadlom voda bez ohľadu na jej množstvo, v ostatných prípadoch považujeme za rozpúšťadlo prevládajúcu zložku sústavy.

1. Rozpúšťadlo – je látka, ktorá v roztoku prevláda, najčastejšie sú to kvapaliny (ktorej molekuly obsahujú kovalentné väzby), taveniny solí (napr. pri elektrolytickej výrobe hliníka), ale aj samotné kovy (napr. ortuť)

Rozpúšťadlá rozlišujeme:
· polárne – molekuly sú viazané vodíkovými väzbami, napr. voda, amoniak, kvapalný fluorovodík
· nepolárne – napr. sírouhlík, tetrachlórmetán, trichlórmetán

2. Rozpustná látka – látka, ktorá sa v danom rozpúšťadle rozpúšťa
Roztok vzniká rozpúšťaním látok v danom rozpúšťadle.

Pritom môžu nastať dva krajné prípady:
a) rozpúšťaná látka sa postupne rozptyľuje medzi častice rozpúšťadla, z roztoku ju možno získať v nezmenenej forme (napr. rozpúšťanie kyslíka, dusíka, cukru vo vode)

b) medzi rozpúšťacou látkou a rozpúšťadlom prebieha chemická reakcia, ktorá natrvalo mení charakter rozpúšťacej látky (napr. rozpúšťanie kovov v kyselinách, amoniaku vo vode)

Rozpustnosť látky v danom množstve rozpúšťadla je daná hmotnosťou (látkovým množstvom) látky, ktorá sa v daných podmienkach (teplota, tlak) rozpustí v určitom hmotnostnom alebo objemovom množstve rozpúšťadla, pričom vzniká nasýtený roztok.

Rozpustnosť látky v rozpúšťadle závisí od:

· vlastností rozpustenej látky
· vlastností rozpúšťadla
· teploty
· tlaku – ak rozpustenou látkou je plyn

Roztoky podľa skupenstva rozdeľujeme na:

1. tuhé (sklo, zliatiny kovov, oceľ)
2. kvapalné – rozpustená tuhá, kvapalná alebo plynná látka v kvapaline (ovocná šťava, krv, minerálka)
3. plynné (vzduch, zemný plyn)
Podľa množstva rozpustenej látky v určitom množstve rozpúšťadla roztoky klasifikujeme na:

a) nasýtené – v daných podmienkach sa už ďalšie množstvo rozpustnej látky v roztoku nerozpustí → utvorí sa rovnovážny stav, v ktorom sa za časovú jednotku rozpustí látka s takou hmotnosťou, ako je hmotnosť látky, ktorá sa z roztoku vylúči

b) nenasýtené – v daných podmienkach sa rozpustí ešte ďalšie množstvo rozpustnej látky
Rozdelenie roztokov podľa veľkosti častíc:

1. Pravý roztok – je homogénna disperzná sústava s priemerným rozptýlením častíc menším ako 10-9 m to znamená menším ako 1 nm (častice nevidno voľným okom ani pod mikroskopom)

2. Koloidný roztok – veľkosť častíc je menšia ako 10 -7 m a väčšia ako 10-9 m (častice viditeľné pod mikroskopom pri veľkom zväčšení)
Vyjadrovanie zloženia roztokov

1. Hmotnostný zlomok w(A)
- pomocou neho vieme určiť, koľko percent z hmotnosti roztoku tvorí látka a koľko percentrozpúšťadlo
- vypočítame ako podiel hmotnosti rozpustenej látky m(A) a hmotnosti celého roztoku m:  w(A)=m(A)/m

2. Objemový zlomok φ (A)

- udáva, aký objemový diel z celkového objemu sústavy V tvorí látka A
- vypočítame ho ako podiel objemu V(A) látky A a celkového objemu sústavy V:  φ (A)=V(A)/V

3. Koncentrácia látkového množstva c(A)
- vyjadruje, aké látkové množstvo rozpustenej látky pripadá na jednotku objemu roztoku
- vypočítame ju ako podiel látkového množstva rozpustenej látky n(A) a objemu celého roztoku V: c(A)=n(A)/V

4. Zmiešavanie roztokov
- zloženie látky A môžeme zmeniť niekoľkými spôsobmi:

a) zmiešaním
m1+m2=m
m1.w1(A)+m2.w2(A)=m.w(A)
b) pridaním čistého rozpúšťadla w2(A)= 0
m1+m2=m
m1.w1(A)+m2.w2(A)=m.w(A)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/chemia/5332-roztoky-pravy-roztok-koloidny-roztok-elektrolyt/