Lipidy (tuky, acylglyceroly)

Prírodné vedy » Chémia

Autor: romanka57
Typ práce: Referát
Dátum: 25.02.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 035 slov
Počet zobrazení: 28 444
Tlačení: 1 116
Uložení: 1 180
LIPIDY
Látky, ktoré tvoria dôležitú súčasť buniek. Môžu mať rastlinný alebo živočíšny pôvod. Oleje sú rastlinné lipidy a živočíšne lipidy sú napríklad maslo (z mlieka), rybí tuk, bravčová masť, ...
Význam:
• Sú súčasťou bunkových membrán, nervových tkanív
• Sú významným zdrojom energie
• Pôsobia ako tepelný izolačný materiál
• Chránia orgány pred poškodením
• Sú nerozpustné vo vode, dobre sa rozpúšťajú v organických rozpúšťadlách (benzén, chloroform)
• Ukladajú sa do tukových tkanív ako zásobné látky, z ktorých teplo čerpá v období nedostatku prijímania potravy
• Tvoria prostredie dôležité pre rozpúšťanie významných látok ako sú vitamíny, hormóny a liečivá
• Majú hydrofóbne vlastnosti
Lipidy sú z chemického hľadiska estery vyšších karboxylových (mastných) kyselín a alkoholov, alebo ich derivátov.
Podľa štruktúry ich delíme:
• Jednoduché lipidy
• Zložené lipidy

JEDNODUCHÉ LIPIDY
Sú estery vyšších karboxylových kyselín a alkoholu a neobsahujú žiadnu inú zložku. Delíme ich na nasýtené a nenasýtené.
Nasýtené lipidy obsahujú karboxylové kyseliny s jednoduchými väzbami, sú pevnejšie, napríklad loj, maslo. Kyseliny sú napríklad k. palmitová alebo steárová. Ich pevnosť súvisí s tým, že majú relatívne rovinný tvar molekuly a tak môžu medzi jednotlivými molekulami vznikať slabé väzby (Van der Wallsove sily), ktoré sa zohriatím narúšajú.
Nenasýtené lipidy obsahujú karboxylové kyseliny s násobnými väzbami, sú tekutejšie, napríklad oleje. Kyseliny sú napríklad k. olejová, linolová.
Podľa alkoholovej zložky sa rozdeľujú na:
• Acylglyceroly (tuky)
• Vosky
Acylglyceroly:
Patria medzi jednoduché lipidy, ktoré obsahujú karboxylovú kyselinu a glycerol. Delíme ich na monoacylglyceroly, diacylglyceroly a triacylglyceroly. Ďalej sa delia na jednoduché a zmiešané acylglyceroly. Jednoduché acylglyceroly sú esterifikované rovnakými kyselinami, zmiešané (zložité) acylglyceroly sú esterifikované rôznymi kyselinami.

Vosky:
Sú estery vyšších karboxylových kyselín a vyššieho alkoholu. Vosky sa nachádzajú v rastlinných a živočíšnych bunkách napríklad na povrchu plodov alebo listov, kde slúžia ako ochrana pred vonkajšími vplyvmi. Sú súčasťou vlny, vlasov. Vosky sa používajú v zdravotníctve a kozmetike (rôzne masti a krémy), používajú sa na výrobu sviečok.

VLASTNOSTI:
Čisté tuky sú bez zápachu a chuti. Negatívnou vlastnosťou tukov je vlastnosť, ktorú nazývame žltnutie tukov, je to proces, ktorý vyvoláva vplyv vzdušného kyslíku O2 a baktérií v teplom a vlhkom prostredí. Vzdušný kyslík sa oxiduje na dvojitých väzbách nenasýtených karboxylových kyselín, táto oxidácia spôsobí štiepenie uhľovodíkových reťazcov. Pri štiepení vznikajú rôzne aldehydy, ketóny a nižšie karboxylové kyseliny, ktoré zapáchajú. Týmto štiepením sa znehodnocujú v tukoch rozpustné vitamíny A, D, E a iné.
Ďalšou vlastnosťou, ktorou sa vyznačujú tuky je, že je možné ich stužiť. Stužovanie tukov je proces, ktorého základom je katalytická hydrogenácia na dvojitých väzbách, ktorá prebieha pod tlakom, pôsobením vodíka. Katalyzátorom pri tejto reakcií je nikel Ni. Vodík sa pri tomto procese aduje na dvojité väzby nenasýtených karboxylových kyselín a dochádza k vzniku nasýtených karboxylových kyselín. V praxi to znamená, že oleje sa menia na tuky. Stužené tuky sú odolné voči žltnutiu a nezapáchajú.
Vysychanie olejov je proces, ktorý je spôsobený polymerizáciou a oxidáciou molekúl. Toto „vysychanie“ sa týka olejov, ktoré obsahujú nenasýtené karboxylové kyseliny s viacerými dvojitými väzbami (ľanový). Na vzduchu sa menia na tuhú a pružnú látku, ktorá sa používa na výrobu fermeží. Tie sa používajú na výrobu náterov na drevo. Pridaním katalyzátorov (oxid mangánu, oxid chrómu) môže vysychanie urýchliť.
Hydrolýza tukov môže prebiehať v kyslom i zásaditom
prostredí.
• KYSLÁ HYDROLÝZA: pri kyslej hydrolýze tukov dochádza k spätnej reakcií vzniku tukov a znovu nám vznikajú východiskové produkty, t. j. glycerol a karboxylová kyselina.
• ZÁSADITÁ HYDROLÝZA: uskutočňuje sa pomocou alkalických hydroxidov. Pomocou KOH alebo NaOH na acylglyceroly vznikajú mydlá. Pri pôsobení NaOH vznikajú sodné, pevné mydlá (používajú sa na čistenie a pranie), pri pôsobení KOH vznikajú draselné, mazľavé mydlá (príprava dezinfekčných prostriedkov. Pri hydrolýze nasýtených acylglycerolov vznikajú pevné mydlá, pri hydrolýze nenasýtených acylglycerolov tekuté mydlá.
Pracie účinky mydla sú založené na emulgačných schopnostiach teda na vzájomnom vzťahu nepolárnych látok k nepolárnym a polárnych látok k polárnym. Nepolárny reťazec zlúčeniny sa orientuje do vnútra nečistoty a polárna časť -> karboxylová skupina, je orientovaná do vodnej fázy (vody). Týmto procesom je umožnené rozptýlenie nečistôt vo vode (polárne prostredie). Vznikajú tzv. micely.

ZLOŽENÉ LIPIDY

Od jednoduchých sa líšia tým, že majú v molekule okrem karboxylovej kyseliny a alkoholu aj inú zložku. Podľa tretej zložky ich delíme na:
• Fosfolipidy – obsahujú kyselinu fosforečnú
• Glykolypidy – obsahujú sacharidovú zložku (zväčša glukózu alebo galaktózu)
Zložité lipidy sa vyskytujú v rastlinných aj živočíšnych bunkách, vyskytujú sa v tkanivách, napríklad sú súčasťou mozgu, miechy a srdca. Podieľajú sa na tvorbe bunkových membrán, ktoré zabezpečujú heterogénne prostredie v bunkách.

VLASTNOSTI
Zložené lipidy sú tvorené molekulou, ktorá má 2 časti:
1. Prvá časť je HYDROFÓBNA – je charakteristická tým, že má dlhší postranný reťazec mastných kyselín
2. Druhá časť je HYDROFILNÁ – rozpúšťa sa vo vode a má iónový charakter
3. Sú to polárne lipidy, ktoré vo vode tvoria micely. Micely sú koloidné častice. Vytvárajú aj dvojvrstvy, ktoré sú zložkami biologických membrán.

FOSFOLIPIDY
Sú estery glycerolu alebo sfingozínu s mastnými kyselinami, ktoré majú vo svojej molekule navizanú H3PO4, ktorá viaže dusíkatú bázu alebo inozitol.
Ich výskyt je v membránach buniek, nájdeme ich v pečeni, žlčníku a v obličkách.
K fosfolipidom patrí napríklad lecitín (fosfatildylcholín), kefalíny, sfingofosfatidy (fyngomyelíny), plazmogény a podobne.
Lecitíny – obsahujú cholín (dusíkatá báza)
Kefalíny – obsahujú kolamín (dusíkatá báza); sú podobné lecitínom; nachádzajú sa v nervovom tkanive, mozgu a môžeme ich nájsť aj vo vaječnom žĺtku
Plazmogény – fosfolipidy svalov a mozgu
Sfingofosfatidy – obsahujú namiesto glycerolu sfingozín alebo poprípade dihydrosfingozín; nájdeme ich v obličkách, v pečeni alebo v mozgu

GLYKOLIPIDY
V molekule glykolipidov sa nachádza zvyšok monosacharidov, ktorým môže byť napríklad galaktźa alebo glukóza. Tieto zvyšky sú viazané glykozidovou väzbou na časč lipidov. Nájdeme ich napríklad v sivej mozgovej kôre alebo v bunkovej membráne. Sú to napríklad kerazín, cerebrón, nervón a podobne.

LIPIDOVÁ DVOJVRSTVA
Zložené lipidy radíme k amfifilným látkam (časť molekuly je polárna a časť molekuly je nepolárna). Zložené lipidy sú energeticky najbohatšou živinou a sú mechanickým a funkčným prvkov bunkovýchštruktúr – membrán. Funkciou bunkových membrán je zabezpečenie heterogénneho prostredia v bunke.
Membránové lipidy – týmto pojmom označujeme fosfolipidy a glykolipidy.
Hydrofóbna a hydrofilná časť lipidov im dáva možnosť tvoriť vo vodnom prostredí fosfolipidové micely, monovrstvy a fosfolipidové dvojvrstvy, ktoré tvoria základ biologických membrán. Polárne časti smerujú do vodného prostredia a nepolárne smerujú navzájom k sebe.

FUNKCIE BIOLOGICKÝCH MEMBRÁN:
• Ohraničenie buniek
• Ohraničenie organel
• Transport živín a podobne
• Podieľajú sa na prenose informačných signálov aj vo vnútri bunky aj medzi jednotlivými bunkami
• Zachovávajú tvar bunky

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Chémia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu