Zadania maturitných tém z chémie 2006/2007

Maturitné témy z chémie šk.rok 2006/2007

1. Chemické látky, ich rozdelenie a zloženie
Vysvetliť, čo je atóm, ión a molekula. Čo je prvok a čo je chemická zlúčenina. Aké sú rozdielne vlastnosti chem. zlúčenín a zmesí. Definovať pojem ionizačná energia a elektrónová afinita. Vzorec a názvy anorganických zlúčnín. Stechiomertické výpočty, z chem. vzorcov, výpočty pomocou mólových veličín.

2. Zloženie a štruktúra atómu
Ktoré objavy umožnili súčasné poznanie o zložení a štruktúre atómov. Objasniť zloženie at. Jadra a štruktúru elektr. obalu – kvantovomechanický model. Klasifikovať prvky podľa štruktúry elektr. obalu a uviesť príklady.

3. Chemická väzba, vznik, druhy a význam
Vznik a podstata chem. väzby a reaktívnosť chem. látok v závislosti na ich štruktúre.
Vysvetliť základné typy chem. väzieb a pôsobenie medzimolekulových síl. Konkretizovať závislosť, vlastnosti chem. látok na type chem. väzby. (napr. NaCl, sacharóza, H2O, diamant, meď).

4. Roztoky, zloženie, rozdelenie a význam pH.
Čo sú roztoky, podľa čoho ich rozdeľujeme, akým spôsobom vyjadrujeme ich zloženie. Vysvetliť význam roztokov v živých sústavách. Prečo sú vodné roztoky niektorých solí neutrálne, iné kyslé alebo zásadité. Čo je pH a v čom spočíva jeho význam.

5. Periodický zákon a periodická sústava prvkov
Vysvetliť z umiestnenia halogénov a alkalických kovov v PSP podstatu a význam periodickej sústavy. Opísať históriu vzniku PSP. Formulovať period. zákon. Porovnať krátku a dlhú modifikáciu PSP. Zdôvodniť na základe postavenia prvkov v PSP ich redoxné vlastnosti.

6. Chemické reakcie, druhy a význam
Vysvetliť, čo je chem. reakcia a aké sú podmienky jej vzniku. Energetické zmeny pri chem. reakciách. Termochemické zákony a ich aplikácia pri riešení úloh.

7. Halogény, p5 - prvky
Charakterizovať fyzikálné a chemické vlastnosti halogénov a zdôvodniť ich na základe štruktúry ich atómov. Uviesť možnosti využitia halogénov. Vysvetliť zloženie a vý-znam bezkyslikatých a kyslikatých zlúčenín chlóru.

8. p4 – prvky
Charakterizovať fyz. a chem. vlastnosti prvkov VI. A skupiny. Uviesť ich výskyt a prí-pravu ich zlúčenín. Poukázať na ekologické problémy súvisiace s ozónovou vrstvou a kyslými dažďami. Výroba a vlastnosti kys. sírovej.

9. p3 - prvky
Opísať zloženie, vlastnosti, výskyt a význam prvkov V. A skupiny PSP. Uviesť výskyt a prípravu zlúčenín dusíka a fosforu. Konkretizovať oxidačné účinky kyseliny dusičnej.

10. p2 a p1 - prvky
Charakterizovať ich zloženie a vlastnosti na základe štruktúry ich atómov. Uviesť výskyt a význam dôležitých zlúčenín uhlíka, kremíka a hliníka. Vysvetliť amfotérny charakter hliníka a princíp aluminotermie.

11. s1 a s2 - prvky
Zdôvodniť fyzikálne a chem. vlastnosti alkalických kovov a kovov alkalických zemín na základe štruktúry ich atómov. Vysvetliť chem. podstatu krasových javov. Uviesť vlastnosti dôležitých zlúčenín s1 a s2 prvkov v priemysle a v každodennom živote.

12. Chemická kinetika, chemická rovnováha
Definovať pojem rýchlosť chem. reakcie a vysvetliť vplyv rôznych faktorov na rýchlosť chem. reacie. Vedieť zapísať rýchlostnú rovnicu reakcie. Vznik rovnovážného stavu vyjadriť rovnovážnou konštantou. Chem. rovnováha pri protolytických, redoxných, zrážacích a komplexotvorných reakciách. Bronstedova teória kyselín a zásad.

13. d – prvky a ich zlúčeniny. Lantanoidy a aktinoidy
Charakterizovať štruktúru atómov d – prvkov a ich iónov. Zloženie a štruktúra koordinačných zlúčenín. Princíp priemyselnej výroby železa, medi, a zinku z ich rúd.
Význam dôležitých d – prvkov a ich zlúčenín. Využitie uránu a plutónia ako jadrového paliva.

14. Nasýtené a nenasýtené uhľovodíky
Čo sú uhľovodíky, podľa čoho ich rozdeľujeme. Charakterizovať zloženie a štruktúru alkánov, cykloalkánov, alkénov, alkadiénov, a alkínov. Hybridizované stavy uhlíka SP3, SP2 a SP. Chemické vlastnosti a typ. chem. reakcie nasýtených a nenasýtených uhľovodíkov. Čo je izoméria, jej druhy a význam. Spracovanie ropy frakčnou destiláciou.

15. Aromatické uhľovodíky - arény
Charakterizovať štruktúru a vlastnosti benzénu. Rozdelenie aromat. uhľovodíkov a ich názvy. Elektrofilné substitúcie, adičné reakcie a oxidácia arénov.

16. Deriváty uhľovodíkov
Porovnať zloženie a vlastnosti acyklických a cyklických halogénderivátov. Vplyv indukčného a mezomérného efektu v ich molekulách. Porovnať zásaditosť pri-
márnych, sekundárnych a terciárných amínov. Uviesť spôsoby ich prípravy a
použitia.

17. Alkoholy a fenoly
Vysvetliť čo sú alkoholy a fenoly, podľa čoho a ako sa rozdeľujú. V čom spočíva ich amfotérny charakter. Porovnať kyslosť alkoholov a fenolov. Vysvetliť chem. podstatu alkoholového kvasenia. Poukázať na možnosti priemyselného využitia alkoholov a fenolov.

18. Karbonylové zlúčeniny
Vysvetliť pojem karbon. zlúčeniny. Porovnať chem. vlastnosti aldehydov a ketónov. Vedieť vysvetliť mechaniznus aldolovej kondenzácie. Oxidácia a redukcia karbonylových zlúčenín.

19. Karboxylové kyseliny a ich deriváty
Zloženie, štruktúra a vlastnosti karbox. kyselín. Porovnať ich silu pomocou hodnoty disociačnej konštanty K. Vysvetliť princíp esterifikácie a jej priemyselné využitie.
Vlastnosti substitučných a funkčných derivátov karbox. kyselín a ich výskyt v prírode.

20. Makromolekulové látky
Vysvetliť pojmy polymerizačný stupeň, polymerizácia, polykondenzácia a polyadícia.
Mechanizmus vzniku syntetických polymérov a ich praktický význam.

21. Lipidy , mydlá
Vysvetliť , čo sú lipidy , podľa čoho a ako sa rozdeľujú. Napísať vzorec konkrétneho triacylglyceloru. Aký je základný rozdiel medzi jednoduchými a zloženými lipidmi a aký význam majú pre živé organizmy. Objasniť princíp stužovania olejov a kyslú a alkalickú hydrolýzu.

22. Sacharidy
Charakterizovať sacharidy ako polyhydroxyaldehydy , alebo polyhydroxyketony, klasifikovať sacharidy. Uviesť princíp vzniku sacharidov v prírode a ich biologicky význam. Odvodiť vzorce optických antipódov. Vedieť zapísať acyklické a cyklické vzorce mono sacharidov. Vysvetliť rozdielne redoxné vlastnosti sacharidov. Porovnať vlastnosti škrobu a celulózy, ich význam v prírode a technickej praxi.

23. Bielkoviny
Definovať bielkoviny , uviesť ich význam pre rastlinný a živočíšny organizmus a pre človeka. Napišať chem. rovnicou vznik dipeptidu. Opísať vlastnosti aminokyselín. Charakterizovať štruktúru a vlastnosti bielkovín a ich rozdelenie.

24. Heterocyklické zlúčeniny
Definovať pojmy: heteroatom , heterocyklické zlúčeniny, alkaloidy. Klasifikovať heterocyklicke zlúčeniny. Odvodiť a porovnať aromaticky charakter furánu , pyrolu a tiofénu. Uviesť význam heterocyklických zlúčenín v prírode.

25. Enzýmy, vitamíny , hormóny
Vysvetliť zloženie enzýmov , mechanizmus ich pôsobenia a špecifický účinok. Klasifikovať enzýmy. Definovať vitamíny , vymenovať vitamíny rozpustne v tukoch a vo vode a ich chemické pôsobenie v organizme. Vysvetliť vplyv hormónov pri regulácii biochemických dejov.

26. Biosyntéza a metabolizmus sacharidov , lipidov a bielkovín
Vedieť vysvetliť pojmy: aerobna a anaeróbna oxidácia sacharidov , beta-oxidácia mastných kyselín , proteosyntéza. Opísať význam citrátového cyklu v súvislosti s metabolizmom sacharidov , lipidov a bielkovín a vysvetliť energeticky význam koncového oxidačného reťazca.

27. Chemické zlozenie a znaky živých sústav
Objasniť jednotný základ živej a neživej prírody. Posúdiť špecifické znaky živých sústav. Rozdeliť biogénne prvky na makroprvky a mikroprvky. Význam difúzie a osmozy v živých organizmoch.

Experimentálna časť maturitnej skúšky , práca s informáciami a chemické výpočty

Navrhnúť a uskutočniť jednoduchú syntézu látky , rozklad látky , podvojnú zámenu , subsitúciu , acidobázickú , redoxnú a zražaciu reakciu. Analyzovať diagramy kriviek rozpustnosti. Navrhnúť a uskutočniť reakcie , pri ktorých dochádza k tepelným zmenám a dokázať vplyv vonkajších faktorov na rýchlosť chem. reakcie. Vyhľadať v tabuľkách disociačné konštanty kyselín a zásad a podľa ich hodnôt porovnať silu kyselín a zásad. Zostaviť modely nasýtených a nenasýtených uhľovodíkov a jednoduchých derivátov uhľovodíkov. Navrhnúť prípravu vodíka a kyslíka a urobiť ich dokaz. Využiť informácie z časopisov a médií o znečisťovaní životného prostredia zlúčeninami dusíka , síry , halogénov a zlúčeninami ťažkých kovov. Navrhnúť experiment na dokaz násobnej väzby v molekulách uhľovodíkov. Dokázať , či je v predložených vzorkách redukujúci alebo neredukujúci sacharid pomocou Fehlingovho a Tollensovho skúmadla a pomocou roztoku jódu. Dokázať prítomnosť bielkovín v predložených vzorkách biuretovou a xantoproteinovou reakciou. Dokázať rozdiel medzi ireverzibilnym a reverzibilným zrážaním bielkovín,. Dokázať redukčné vlastnosti vitamínu C v predložených vzorkách. Uskutočniť neutralizačnú a redoxnú titráciu a vypočítať koncentráciu látky v predloženej vzorke.
Chemické výpočty:
a. výpočet pH roztoku
b. vzájomné prepočty latkovej koncetracie a hmotnostného zlomku
c. určenie koeficientov redoxnej rovnice
d. určenie hmotnosti (objemu) reaktantu alebo produktu na základe chemickej rovnice. Výpočet poctu častíc v latke.
e. výpočty na zmiešavanie a riedenie roztokov
f. určenie empirického a sumárneho vzorca zlúčeniny pomocou percentuálneho zastúpenia prvkov v zlúčenine.