Vznik snehových vločiek

Vznik snehových vločiek
 
Na vznik jednej snehovej vločky treba asi milión ľadových kryštálov. Počas svojho pádu podlieha snehová vločka ustavičnej premene. Mení sa aj po dopade na zem. Okamžite po dopadnutí je tvárnou masou.

Sneh je pevné skupenstvo vody. Snehové kryštály vznikajú z podchladených vodných kvapôčiek obsiahnutých vo vlhkom vzduchu pri nízkej teplote a menia sa na ľad. Dej pri ktorom vzniká z vodnej pary ľad sa nazýva depozícia. Snehové kryštály rastú ako prizmy, hviezdy, paličky, platničky alebo stĺpy vždy zo šesťuholníkovej základnej formy von. Tento tvar vzniká usporiadaním molekúl, keď dosiahnu pevné skupenstvo a tvoria ľad. Ľadové kryštály sa stále menia od ich vzniku až do roztopenia. Počas padania rastú za podpory vodnej pary v atmosfére a vzniká kryštalická teplota, ktorá sa musí odvádzať a tým ľadové kryštály stále rastú. Pri chladnom počasí majú počas padania na to dosť času. Kryštál má tvar pravidelnej hexagonálnej mriežky. Teplo môže najlepšie pôsobiť na rohy šesťhranu a preto tu rastú kryštály najrýchlejšie. Na rohoch vznikajú hroty, ktoré sa ťahajú v celej dĺžke.  Čím je vyššia vlhkosť vzduchu a čím bližšie je teplota blízko nuly o to jemnejšie a rozvetvenejšie sú kryštály. Každý kryštál má svoju vlastnú cestu cez rôzne vzduchové vrstvy s rozdielnou vlhkosťou a teplotou. Vietor navyše môže predĺžiť jeho cestu. Tak vzniká nekonečné množstvo striedaní podmienok a preto má každý kryštál iné podmienky a tým aj tvar.

Pri teplotách pod nulou sa kryštály navzájom spájajú (zaháknu) a tvoria spolu snehové vločky. Geometria pre zaháknutie kryštálov je niekedy priaznivá, niekedy menej. V prípade že sa do snehovej vločky dostanú kvapôčky hmly, tieto vločky zamrznú a padajú vo forme drobných krúp. Na zem dopadajú kryštály, vločky alebo krúpy. Vrstvy sa ukladajú na seba a tak vzniká snehová pokrývka.

Krúpy majú dobrú priľnavosť, pri menšom množstve robia pokrývku pevnejšiu, pri  väčšom množstve obrusujú kryštály a spojenie je menej pevné. Kryštály neskoršie viac uľahnú a vytvárajú nebezpečnú ľadovú vrstvu. Pri snežení sa každá nová snehová pokrývka pokúsi spojiť so starou. Biela snehová pokrývka vyzerá len zdanlivo pokojná. V jej vnútri sa vplyvom gravitácie a počasia dejú permanentné zmeny.

Opakovaným snežením sa vytvárajú nové vrstvy s rôznou hrúbkou, s rozdielnymi vlastnosťami a rozdielnou súdržnosťou. Rozdielne tepelné podmienky vo vrstvách menia kryštály snehu. Vločky sa lámu, topia, sublimujú, spojujú sa navzájom. Tieto zmeny sa nazývajú metamorfóza snehu a buď vytvárajú stabilnú snehovú pokrývku alebo naopak vedú k jej nestabilite.

Čím sú vlastnosti jednotlivých vrstiev (tvrdosť, vlhkosť, druhy kryštálov) podobnejšie tým je medzi nimi pevnejšia väzba. Pri rôznych vlastnostiach vrstiev vznikajú v snehovej pokrývke rôzne druhy napätia. Rozdielna priľnavosť snehových vrstiev má hlavný vplyv na vznik lavín. Zvlášť nebezpečné sú tri vrstvy s malou priľnavosťou, ktoré môžu byť hrubé len niekoľko milimetrov a vytvárajú sklzný horizont pre lavíny, ktorý však nemôžeme vidieť.