Pojem lipidy pochádza z gréckeho slova lipos = tuk. Sú to prírodné organické zlúčeniny živočíšneho aj rastlinného pôvodu a predstavujú estery vyšších mastných kyselín a alkoholov. Tvoria skupinu látok, ktorej spoločnou vlastnosťou je ich rozpustnosť v organických rozpúšťadlách (chloroform, benzén, éter), ale nerozpustnosť vo vode, preto ich zaraďujem medzi hydrofóbne látky.
Vo vodnom prostredí sú schopné vytvárať iba koloidy a micely. Na dôkaz lipidov môžeme použiť akroleinovú skúšku. Pri zohriatí lipidov na vysokú teplotu dochádza k ich rozkladu. Táto reakcia je sprevádzaná uvoľňovaním bieleho, dráždivého plynu. Produktom je zlúčenina akrolein CH2=CH-CHO, ktorá spôsobuje zápach pripáleného lipidu.
Majú mimoriadny význam či už pre živočíchy, ale aj pre rastliny. Lipidy sú nevyhnutné pre stavbu bunkových štruktúr a tkanív. Nachádzajú sa najme v bunkových membránach a nervových tkanivách. Taktiež sú zdrojom energie pre organizmus, majú termoregulačnú funkciu, tak chránia organizmus pred stratou tepla. Zabezpečujú aj ochranu vnútorných orgánov a vytvárajú prostredia, v ktorom sa rozpúšťajú nepolárne zlúčeniny, čiže látky inak nerozpustné vo vode ako napríklad hormóny, liečivá, farbivá, dokonca aj niektoré vitamíny.