Rozdelenie minerálnych a liečivých vôd

Rozdelenie minerálnych a liečivých vôd

Existuje niekoľko typov minerálnych vôd a aj napriek tomu, že Slovensko je malá krajina, nachádzajú sa tu všetky známe typy minerálnych vôd okrem rádioaktívnych. Niektoré z týchto typov sa tu nachádzajú vo veľkých koncentráciách.

Minerálne vody sú vody, ktoré sa od obyčajných vôd odlišujú svojim chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. V súčasnosti sa používa nasledovné členenie minerálnych vôd:

· prírodné minerálne vody – nachádzajú sa v prírodných prameňoch i v umelých záchytných objektoch. V mieste výveru majú obsah rozpustených pevných látok viac ako 1000mg/l rozpusteného CO2.

· prírodné liečivé vody - vzhľadom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti majú vedecky dokázané blahodárne účinky na ľudské zdravie, takže ich možno využívať na liečebné účely.

· prírodné minerálne vody stolové - svojím chemickým zložením, fyzikálnymi a chuťovými vlastnosťami sú vhodné ako diabetické osviežujúce nápoje. Obsah rozpusteného kysličníka uhličitého je vyšší ako 1000mg/l a obsah rozpustených pevných látok nižší ako 5000mg/l.

Ďalej minerálne a liečivé vody rozdeľujeme a hodnotíme podľa:

· obsahu rozpustených plynov – uhličité, sírne

· obsahu rozpustených pevných látok (celkovej mineralizácie) - obyčajné, slabo mineralizované,stredne mineralizované a silne mineralizované.

· hlavných iónových zložiek - sírne, jódové, brómové, železnaté a so zvýšeným obsahom prvkov: Li (Lítium), Sr (Stroncium), Ba (Bárium), Mn (Mangán), F (Fluór), H2SiO3 (kyselina kremičitá), HBO2 (kyselina boritá)

· biologicky a farmakologicky významných zložiek

· aktuálnej reakcie – veľmi kyslé, veľmi alkalické

· rádioaktivity – radónové

Podľa chemického zloženia vo väčšine obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov najmä fluór, chlór, bróm, jód.

Podľa prevládajúceho katiónu ich delíme na vody:
· Sodné,
· horečnaté,
· vápenaté,
· s iným katiónom.

Podľa prevládajúceho aniónu ich delíme na vody:
· Hydro-uhličitanové,
· uhličitanové,
· síranové,
· chloridové
· vody s inými aniónmi.

Ak minerálna voda alebo stolová voda obsahuje v 1 litri aspoň 1 gram rozpusteného kysličníka uhličitého, je to kyselka (medokýš), ak obsahuje v1 litri 1 miligram sírovodíka, je to sírna voda.

Veľká časť našich prírodných minerálnych prameňov sú kyselky s obsahom kysličníka uhličitého. Ten sa však k minerálnej vode môže pridať aj umelo (karbonizovaná voda).

Liečivé vody delíme na:
· sírne,
· jódové,
· železnaté,
· so zvýšeným obsahom arzénu
· so zvýšeným obsahom jednotlivých iónov.

Podľa prirodzenej teploty pri prameni sa vody s teplotou vyššou ako 25ºC označujú ako termálne a podľa osmotického tlaku sú hypotonické, izotonické a hypertonické.

5 VYUŽITIE MINERÁLNYCH VÔD PRE LIEČBU

Významnú úlohu v doplnkovej liečbe pacientov zohráva používanie minerálnych vôd. Pitné režimy, stanovené odbornými lekármi pomáhajú regenerovať vnútorné prostredie človeka. Účinok ich podávania sa prejavuje hlavne harmonizáciou vnútorného prostredia a pôsobením pri civilizačných chorobách.

Liečivé vody, teplejšie ako 25 °C (teplice), pôsobia pri pití diureticky, preto sú vhodné pri akútnych zápaloch dolných močových ciest, pri obličkových kameňoch.

Jednoduché kyselky (menej ako 1 gram tuhých častí, ale viac ako 1 gram oxidu uhličitého v 1 litri) pôsobia na prekrvenie kože, sliznice žalúdka, zvyšujú vylučovanie žalúdkovej kyseliny, urýchľujú prechod potravy žalúdkom a spôsobujú zníženie krvného tlaku. Pôsobia aj diureticky a využívajú sa pri nechutenstve a močových kameňoch.

Zemité vody (v 1 kg viac ako 1 g tuhých častí) znižujú spazmus hladkého svalstva tráviacich a močových ciest, majú diuretický účinok a zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej ( pri dne), využívajú sa pri zápalových zmenách močových ciest, chronických zápaloch obličkovej panvičky, pri hypertrofii prostaty, žalúdočných a črevných ochoreniach, spojených so zvýšeným vylučovaním žalúdočnej kyseliny.

Alkalické (zásadité) vody (v 1 kg vody viac ako 1 g tuhých častíc) neutralizujú účinok kyseliny soľnej v žalúdku (pri jedle trvá neutralizačný účinok dlhšie), spôsobujú pokles hladiny cukru v krvi a jeho vylučovanie močom, čo predurčuje ich použitie pri cukrovke. Pomáhajú lepšie využiť cukor v pečeni a šetria inzulín. Vhodné sú aj pri chorobách dýchacích ciest s produkciou vazkého hlienu, zápaloch močového mechúra (cystitíd), dny, žlčových kameňov, či chronickom zápale žlčových ciest.
 
Soľné vody (v 1 kg vody viac ako 1 g tuhých častíc, najmä Na+ a Cl-) zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy, koncentrované majú mierny preháňací účinok, preto sú vhodné pri hypacitíde (nedostatok kyseliny soľnej v žalúdočnej šťave), chronickej zápche alebo nechutenstve. Brzdia vylučovanie vody z organizmu. Vody s prevahou vápnika naopak podporujú vylučovanie vody z organizmu a majú protizápalové a protialergické účinky.

Jódové vody (aspoň 1 mg jódu v 1 kg vody) zvyšujú hladinu vápnika v krvi a jeho ukladanie do kostí - použitie pri kostnej TBC, využívajú sa pri chorobách dýchacích ciest spojených s produkciou vazkého hlienu - uľahčujú jeho vykašliavanie. Taktiež pôsobia na činnosť štítnej žľazy.

Síranové alebo sulfátové vody (viac ako 1 g tuhých častí v 1 kg) podporujú činnosť žlčníka, vyvolávajú jeho zvýšené vyprázdňovanie, slizniciam odoberajú tekutinu a dráždia ich k zvýšenej sekrécii, čím zvyšujú svoj objem a pôsobia na peristaltiku čriev, vhodné sú pri chorobách pečene a pankreasu, pri zápche a dne. Salinické vody rozpúšťajú v dýchacích cestách a v žalúdku hlien a stimulujú vonkajšiu sekréciu pankreasu.

Okrem liečebného a osviežujúceho účinku na organizmus môžu mať minerálne vody aj nežiadúce účinky, najmä ak sa pijú vo veľkom množstve a v nevhodných prípadoch. Napríklad, ak ľudia s chorým srdcom alebo vyským tlakom pijú Cígeľku alebo Fatru, ktorá obsahuje veľa sodíka, zhoršuje sa ich choroba. Podobne alkalické vody sa nemajú piť pri náhlych zápaloch močových ciest. Na minerálne vody sa teda musíme pozerať ako na liečivá, ktoré však treba správne používať (indikovať) a dávkovať.

Minerálne vody sú významným zdrojom príjmu vody aj pre zdravých ľudí v rámci pitného režimu, dôležitého pre zdravú životosprávu. Priemerná denná spotreba vody je asi 35 gramov na 1 kilogram hmotnosti. Napríklad muž s hmotnosťou 70 kg by mal denne prijať 2-2,5 litra vody. Tekutiny v podobe vody, ovocných nápojov, polievok, ovocia by sa mali prijímať rovnomerne po celý deň a zvykať si na to treba od detstva. Jednou z foriem príjmu je pitie minerálnej, resp. stolovej vody.

Väčšina ľudí nepije odporúčané množstvo tekutín a trpí dehydratáciou ľudského organizmu, ktorá sa prejavuje niekoľkými nepríjemnými symptómami. Znižuje sa schopnosť koncentrácie, zvyšuje sa náchylnosť ku stresu, objavujú sa tráviace ťažkosti (zápchy), vysúšanie pokožky, malátnosť a pod. V lete sa nedostatok tekutín ohlasuje ešte naliehavejšie. Prvou pomocou pri uhasení smädu môže byť aj pohár dobrej minerálky. Avšak pravidelní konzumenti jednej značky by ju mali pravidelne striedať, pretože nadbytok jedného prvku neprospieva zdraviu človeka.