Skleníkový efekt obrana
Aké by mohli byľ riešenia tohoto problému:
5. 1 Slnečníky
Astronom Roger Angel
z arizonskej univerzity navrhuje mechanickú ochranu pred slnečním žiarením. Vypustiť do okolného vesmírného priestoru miliardy tenkých
kremíkových kotúčov s priemerom 60 centimetrov a vytvoriť tak systém akýchsi slnečníkov. Objem dopadajúcich lúčov by se podľa neho
snížil o jedno až dvě percentá a to by stačilo na vyrovnanie súčasného trendu oteplovania. Angelova predstava o vysielaní kotúčikov
do vesmíru pomocou trojkilometrových diel ale nedává tomuto nápadu príliš velkú šancu na realizáciu.
S podobnými návrhy
přišli aj daľší vedci. Napríklad americký fyzik Edward Teller, ktorý sa významne podielal na vývoji vodíkovej bomby, požaduje
vybudovanie jedného velkého slnečníka s priemerom tisíc kilometrov. Tvoriť by ho mala sieť tenkých aluminiových vlákien. Podobný efekt by
priniesol aj množstvo kovových častíc alebo miniatúrne balóny plnené vodíkom.
5. 2 Odrazky
v oceánoch
V USA se objavila myšlienka vypustit do svetových oceánov drobné predmety, ktoré by odrážali slnečné lúče
spat do vesmíru. Niektorí autori navrhujú umiestniť na hladinu malé kovové odrazky, iní polystyrénové guličky alebo pingpongové
loptičky.
5. 3 Hnojenie morí
Na konci minulého storočia objavili biologovia rozsiahle morské
pustiny s minimálnym množstvom planktónu. Živé organizmy tam boli vzácne, pretože trpeli nedostatkom železa. To priviedlo vedcov k nápadu
vypustiť do vody množstvo drobných železných pilín a podporiť tak rast rias a dalších organizmov. Prevedenie navrhnutého postupu dokázal
experiment z roku 2002. Myšlienky sa chopili niektoré americké firmy, ktoré chceli zahrnút svoje projekty do účtovania emisných kvót.
Firma Planktos dokonca zahájila vlani na jeseň prípravu prvých akcií. Plán počítal s tým, že oxid uhličitý uložený v telách rias
klesne po ich odumretí navždy do hlbín. Štúdie z nedávnej doby však ukazujú, že to je pravda iba čiastočne. Mnoho rias zostáva
na povrchu a stává se potravou živočichov. Premnoženie rias naviac odoberá vode kyslík a ohrozuje prirodzené ekosystémy. Po kritike
zo strany námornej organizácie IMO firma Planktos ukončila činnosť.
Rovnakým smerom však pokračujú iní, například firma
Climos, ktorá chce v roku 2009 zahájiť terénne pokusy s hnojením mora. Bádatelia z australskej univerzity v Sydney zase hodlajú
vypúšťať do chudobnejších oblastí mora močovinu ako hnojivo. Zvýšená produkcia rias by podľa nich mohla ročne viazaľ až desať
milionov ton CO2. Britský ekológ James Lovelock prišiel s trochu komplikovanejším riešením. Navrhuje instalovať v tropických moriach systém
dlhých zvislých trubíc, ktoré by podnietili výmenu vrchnej vyčerpanej vody s výživnějšími hlbinnými vrstvami. Podľa popredných
odborníkov má jeho riešenie zásadné technologické nedostatky a naviac by nemalo žiadúcy efekt. S vodou z hlbín by sa naopak dostal
k povrchu viazaný oxid uhličitý a unikal by spať do ovzdušia.
5. 4 Ukladanie oxidu
uhličitého
Separácia a následné uloženie CO2 v stlačenom stave v podzemných priestoroch už fungujú a s ich
využitím sa počíta predovšetkým v uhoľných elektrárňach. Existujú aj návrhy zariadení na prijímanie oxidu uhličitého priamo
z ovzdušia pomocou rotorov veterných turbín alebo prostredníctvom umelého stromu, v jeho vetvách by koloval absorbčný roztok. Jeden
stvorcový meter plochy by za rok odobral zo vzduchu množstvo oxidu, ktoré vyprodukuje priemerný Američan.
5. 5
Umělé mraky
Vplyv mrakov na ochladenie zemského povrchu pozná každý, kto zažil na letnej dovolenke pár dní pod
zatiahnutou oblohou.
K ich vytvoreniu často chýba potrebná vlhkosť vzduchu a kondenzačné jadrá budúcich dažďových kvapiek. Pokiaľ
by na oceány vyrazila speciálna flotila lodí, ktoré by vypúšťali do vzduchu množstvo jemných kvapiek morskej vody, vytvorili by čiastočky
soli žiadúceho kondenzačného jadra a nad hladinou by se objavila mračná clona. Podľa zástancov tejto varianty by k vyrovnaniu
skleníkového efektu stačilo zvýšit odraz slnečného žiarenia od mrakov o tri percentá.
5. 6 Kozmické
elektrárne
Podľa niektorých amerických vedcov by ohromná slnečná elektráreň v kozmickom priestore ušetrila veľké množstvo
emisií. Kilometrové solárne panely by produkovali energiu, ktorá by sa do pozemných staníc prenášala pomocou mikrovlnného žiarenia alebo
laserom. Bez ohľadu na technické problémy, ktoré by takýto projekt so sebou priniesol, navrhujú vojenskí odborníci, aby americká vláda
umožnila zkonštruovať do desiatich rokov pokusný satelit s výkonu desiatich megawatov.
5. 7 Síra
v stratosfére
Nositel Nobelovej ceny za výskum ozónovej vrstvy Paul Crutzen prichádza so zdanlivo prijateľným
riešením. Záchranu vidí v rozptýlení aerosolových častíc sulfátu v stratosfére pomocou balonov. Dosleedky takéhoto zatemnenia sú známe
z minulosti, kedy podobnú situáciu vyvolali výbuchy velkých sopiek. Celá akcia by mohla stáť 25 až 50 miliárd dolárov. Poča piatich rokov
by sa mala teplota Země znížiť na úroveň, akú mala v predindustriálnej ére. Odporcovia návrhu sa obávajú, že sulfát by mohol ešte
viac narušiť ochrannou ozónovou vrstvu v atmosfére. Z minulosti tiež vieme, že účinok zatemnenia trvá iba niekoľko rokov. Obsah síry
v stratosfére by se preto musel priebežne doplňovať. Neni jasné, aké dosledky by to malo pre biosféru, ale je isté, že by sme sa museli
rozlúčiť s jasnými, slnečnými letnými dňami.
5. 8 Bambusové plantáže
Bambusové
porasty rastú veľmi rýchlo a účinne viažu oxid uhličitý zo vzduchu. Rozsiahle porasty rýchlo rastúcich bambusov alebo eukalyptov viažu
veľmi účinne oxid uhličitý. Ich výsadzba a ukladanie zozbieraných kmeňov nepriedušne pod zem by atmosfére uľavili, tvrdí chemik Ning Zen
z Marylandské univerzity. Vo svojom návrhu však podrobnejšie rozoberá technické problémy tohoto riešenia, nehovoriac o nedostatku pody
pre výsadzbu nových plantáží.
5. 9 Sója
Kalifornský geofyzik Christopher Doughty propaguje
použiť proti globálnemu oteplovaniu sójové plantáže. Sója, špeciálne jej odrody s dlhými chĺpkami na povrchu listov, vraj odráža
časť infračervených lúčov spať do vesmíru. V tropických oblastiach by tak bolo možné docieliť ochladenie zhruba o 1,9 stupňa
Celsia.
5. 10 Iné plány
Vedľa návrhov na prevenciu oteplovania sa objavujú aj plány na ochranu pred jeho
dosledkami. Už v roku 1979 navrhla egyptská delegácia na svetovej klimatologickej konferencií v Ženeve svoju predstavu priehrady v oblasti
Gibraltaru. Tou by sa po zdvihnutí hladín svetových oceánov zabránilo rozliatiu Stredozemného mora a zaplaveniu nilskej delty. Odporci návrhu
ihneď poukázali na nepredvídatelné škody, ktoré by vyvolalo násilné prerušenie výmeny vod medzi oboma systémami. Za normálnych
okolností prúdí povrchová voda do Stredozemného mora a v spodných vrstvách odtéká slanšia voda do oceánu.
Návrhy
na nekonvenčné riešenia klimatických problémov chápe časť odbornej verejnosti ako možnú odpoveď na extrémnu situáciu. Nevylučuje
aplikáciu niektorého z nich, pokiaľ by oteplovanie pokračovalo a ohrozovalo ľudstvo hladomormi a stratou životného priestoru. Časť vecov
však akékoľvek veľké zásahy do prírody odmieta s poukázaním na možné nepredvídateľné následky. Otázkou tiež je, kto by prípadne
projekty financoval a uskutočnil
Zones.sk – Zóny pre každého študenta