Skleníkový efekt na iných planetach

Skleníkový efekt na iných planetach
 
V súčasnej dobe sa všeobecne uznáva, že SE sa musí prejavovať na všetkých planétach a mesiacoch, ktoré majú atmosféru, napríklad okrem Venuše a Zeme i na Marse, na Saturnovom mesiaci Titane a pod. Veľkosť alebo účinnosť SE sa pre kozmické objekty posudzuje podľa tzv. modulu SE, ktorý predstavuje pomer skutočnej povrchovej teploty daného telesa Ts (v jednotkách absolútnej teploty) a tzv. rovnovážnej, podľa niektorých autorov efektívnej teploty Te. Za rovnovážnu teplotu sa považuje teplota, akú na príslušnom telese vyvolá slnečná radiácia v danej vzdialenosti od Slnka s prihliadnutím na veľkosť telesa. Zem by podľa týchto výpočtov mala mať rovnovážnu teplotu -27°C (246 K), takže pri priemernej teplote 14°C vychádza modul SE 1,18. Venuša má hodnotu SE modulu veľmi vysokú (3,22).
Atmosféra Zeme je oproti atmosfére Venuše podstatne "redšia", ako to potvrdzuje nižší atmosférický tlak - na povrchu Zeme je to asi 0,1 MPa (1 atm), na Venuši 9,2 MPa (92 atm).

Veľké rozdiely sú aj v chemickom zložení. Atmosféra Zeme obsahuje priemerne (v obj. percentách): 78,09 dusíka, 20,95 kyslíka, 0,93 argónu, 0,002 ostatných vzácnych plynov, 0,03 CO2, 0,1 až 2,88 vody. Nepatrne je v atmosfére zastúpený metán CH4(1,5.10-4), oxid siričitý (1.10-4), oxid dusný N2O (5,1.10-5), oxid dusičný NO2 (5,10-8 až 2.10-6), oxid uhoľnatý CO (6.10-6 až 1.10-4). Hlavné pozemské plyny, dusík a kyslík, majú veľmi nízku schopnosť absorbovať svetelné žiarenie. Dusík viditeľné svetlo prepúšťa úplne. Absorpcia bola zistená len v ultrafialovom svetle a v oblasti röntgenového žiarenia. Kyslík má v infračervenej oblasti veľmi slabú absorpciu svetla, má však v UV oblasti (s vlnovými dĺžkami od 80 do 180 nm) a v röntgenových lúčoch absorpciu vysokú. Ozón O3 je hlavným "zachytávačom" UV žiarenia  vlnovými dĺžkami nad 200 nm. Vzhľadom na nízke obsahy ozónu v atmosfére Zeme je však jeho príspevok k skleníkovému efektu Zeme nepatrný.