Anorganické minerály sú prvky a látky s nízkym obsahom uhlíka v štruktúre a môžu mať elektrický náboj. Tu patrí kuchynská soľ, olovo, vápnik, kadmium, ortuť, horčík, arzén, dusičnany, meď a pod. Zlúčeniny vápnika a horčíka sú bežne rozpustené v obyčajnej vode aj vo vodách minerálnych a liečivých. Pojem minerálna voda má relatívny význam, pretože voda v prírode s výnimkou zrážkovej (dažďová alebo zo snehu) je vždy do určitej miery mineralizovaná.
Jedná sa najmä o spodné vody, ktoré sa získavajú z hĺbok niekoľko sto až niekoľko tisíc metrov. V týchto hĺbkach sa čistá zrážková voda mení na zložený roztok charakterizovaný aktuálnym obsahom prvkov, plynov, iónov, niekedy koloidov a organických zlúčenín. Čistá voda má značné energetické vlastnosti a je schopná nasycovať sa v prostredí, teda má veľkú kapacitu viazať chemické prvky. Tie sa v prírode vyskytujú v rôznych množstevných pomeroch. Podľa tohto množstva sa delia na dve hlavné skupiny:
bróm, draslík, dusík, horčík, chlór, jód, mangán, sodík, vápnik, vodík, uhlík a železo
arzén, báryum, bór, chróm, zinok, fluór, fosfor, kobalt, kremík, lítium, meď,
nikel, olovo, ortuť, striebro, stroncium, titán, vanád a iné
Celková mineralizácia vody sa stanovuje TDS metrom. Nad hodnotou 200
mg/l sa voda považuje za minerálnu, ktorá pôsobí na ľudský organizmus farmakodynamicky. Ale nie všetky minerálne vody majú vzhľadom na
obsah minerálnych solí liečivé vlastnosti, časť z nich pôsobí dokonca škodlivo. Liečivé minerálne vody sa používajú rôznym spôsobom,
čo závisí od podstaty ochorenia a liečebných vlastností samotnej vody. Najčastejšie je to forma kúpeľa, sprchy, preplachovania, inhalácie,
v určitých prípadoch perorálne - ako liečebný pitný režim. Je však známe, že ľudský organizmus len vo veľmi obmedzenom množstve (asi 2
÷ 5%) prijíma anorganické minerály, ktoré sú v tejto podobe preň cudzími látkami.
Zopakujme teda, že ľudský organizmus len veľmi málo využíva minerálne látky a prvky v anorganickej podobe. Pre vývoj a stavbu tela má zásadný význam len organická forma minerálov, ktoré prijímame v potrave. Procesy výživy trávenie, absorbcia a vylučovanie prebiehajú vo vodnom prostredí. Nedostatok vody v ktorejkoľvek etape týchto procesov vyvoláva poruchy systému. Denne má človek prijať v rozličnej forme 2,7l tekutín, ročne okolo 1 000 litrov. Pri 65% podiele vody v organizme obsahuje telo človeka s hmotnosťou 65 kg cca 43 kg vody.
Obličky vodu v organizme neprestajne filtrujú (denne okolo 180 litrov) a pri správnom dennom pitnom režime sa všetka voda obsiahnutá v organizme vymení približne za 20 dní. Za celý život človek vypije niekoľko desiatok tisíc litrov vody (odhadom až 65 000 litrov). Čo však s anorganickými minerálmi, ktoré voda vo väčšej či menšej miere obsahuje? Tie, čo telo nespotrebuje vo svoj prospech vylúči (pot, moč, dych) alebo uloží po celom organizme. Najčastejšie vo forme žlčníkových a ľadvinových kameňov, usadenín v orgánoch (rohovka, obličky, srdce), cievach (kôrnatenie tepien) a bunkách (artritída, sluch, nervový systém, nedostatočné okysličovanie buniek).
Jednotlivé bunky musia byť zásobené v potrebnej miere minerálmi nevyhnutnými na vykonávanie svojich funkcií. Minerály, ktoré bunky nemôžu využiť tvoria zbytočnú záťaž. Podľa odhadov za život človek spolu s vodou vypije asi 200kg kameňa v podobe anorganických minerálov. Malá množstvom, ale veľká mierou záťaže a poškodzovania ľudského organizmu ostáva časť tohto kameňa v organizme. Lekárska veda už upozorňuje na fakt, že neznáme príčiny vzniku a priebehu mnohých chorôb môžu spočívať vo vode, ktorú pijeme.