História kozmetiky

História kozmetiky

Slovo kozmetika pochádza z gréckeho slova kosmeo a pôvodne znamenalo ozdobujem, krášlim. Staré vykopávky sú dôkazom toho, že kozmetika existovala už dávno pred gréckou kultúrou, a teda pred vytvorením tohto pomenovania

3.1.1 Staroveký Egypt

Už v období starého Egyptu sa Egypťania natierali voňavými mastičkami, na výrobu ktorých používali prírodné látky živočíšneho aj rastlinného pôvodu, ako myrhu, šafran, aloe vera a iné. Kozmetika bola úzko spätá s liečiteľstvom a obidve tieto odvetvia bývali v rukách jednej osoby t.j kňaza. Egypťania intenzívne využívali "prirodzené kozmetické prípravky", farbili si nechty henou (žltým až hnedastým farbivom z usušených a rozdrvených listov kríka Lawsonia inermis). 

Kráľovnú Kleopatru možno pokladať za priekopníčku líčenia a úpravy tváre. Matério STIMI (čo je v podstate zelená medenka [ CuO.Cu(OH)2.CuCO3]) si natierala viečka, zmes tuku a sadzí používala na farbenie obočia a zmes červenej hliny a vody na farbenie líc a pier. Egypťania boli skutočne vyspelí v oblasti kozmetiky, verili by ste, že mali prípravky na vyhladenie vrások, zbavenia sa jaziev, či dokonca prípravky podporujúce rast vlasov? 

Počas výskumov v Louvri, vedci z firmy L’Oréal dokázali, že prísady v tmavých očných tieňoch používaných v starovekom Egypte obsahovali prísady, ktoré museli byť chemicky spracované, pretože nevedeli nájsť ich prírodný pôvod.

3.1.2 Antické Grécko

O kozmetike v dnešnom zmysle tohto slova môžeme však hovoriť len od čias gréckej kultúry. Napr. deti gréckych otrokárov športovali od mlada a pritom si telo natierali olejom, aby sa pekne lesklo. Zriaďovali arény pri ktorých nikdy nechýbal ani kúpeľ. 

3.1.3 Rímska ríša

Po starovekých Grékoch kultúrne tradície aj v oblasti využívania rastlín v lekárstve a kozmetike prevzali Rimania. Na rozdiel od Egypťanov, ich líčenie nemalo náboženský dôvod. Snahu o skrášľovanie svojho tela však niektorí boháči priviedli až do extrémov- napr. si užívali kúpeľ v bahne zmiešanom s krokodílími exkrementami alebo Nerova manželka chovala na svojom statku 500 somaríc aby sa mohla každé ráno vykúpať v ich mlieku. V tých časoch bolo už dávno známe i farbenie vlasov.

Čiernu farbu na vlasy získavali Rimania z pijavíc 60 dní naložených v uzavretých nádobách s vínom a octom. Na odfarbenie na plavo Rimanky používali lúh (Lixivium causticum) od mydlárov, červený odtieň dosiahli použitím brezového popola (Rutilandis capillis). Neboli to najšetrnejšie metódy. Ovídius vo svojej ľúbostnej elégii vyčíta milenke: „Opakovane som ti povedal, aby si si nefarbila vlasy. Teraz nemáš žiadne, ktoré by si si mohla farbiť. Mala si ich krásne, husté, siahajúce takmer po pás. A aké boli jemné…“

3.1.4 Stredovek

Po páde Rímskej ríše Európu ovládla gotika. Cirkev ani náboženstvo však kozmetike nežičili. Pestovanie tela, hygiena, ba aj radosť zo života sa pokladali za hriech. Napriek pomerne veľkej starostlivosti zámožnej časti obyvateľstva o svoj zovňajšok však ľudia nevenovali primeranú pozornosť čistote svojho tela a všeobecnej hygiene. Nedostatok hygienickej starostlivosti sa zakrývalo farbičkami, parochňami ostrými voňavkami a najmä bielym púdrom.

Biela pokožka bola znakom vysokého spoločenského statusu a výrazne odlišovala šľachtu od poddaných, ktorí pretože pracovali na poli, mali opálenú hnedú až červenú pokožku. Pudrovali tvár zmesou chloridu medi a bieleho olova[2PbCO3 . Pb(OH)2. Šminky s hydroxidom olovnatým boli v Európe veľmi obľúbené. Treba však povedať, že vtedy ešte nevedeli o účinkoch olova, ktoré je mimoriadne jedovaté. Jeho používanie vyvolávalo u členov zámožnej spoločnosti rôzne chorobné stavy: závraty, koliky, ochrnutia, či dokonca slepotu.

Keď v 19. storočí zistili nebezpečné účinky olova nahradil ho v púdroch oxidom zinočnatým, ktorý sa používa dodnes. Bez vedľajších účinkov sa nezaobišli ani ružové líčka: na ne sa používal červený pigment, ktorý sa získaval zo zlúčenín olova. Keď chcel mať niekto pekné oči nakvapkal si do nich šťavu z ľuľkovca zlomocného (Atropa Belladonna). Alkaloid obsiahnutý v šťave spôsoboval rozšírenie zreníc, ale súčasne aj nejasné videnie na blízko.

V snahe dosiahnuť bezchybný výzor boli ľudia ochotní podstúpiť čokoľvek- kvôli želanému efektu používali ženy v stredoveku dokonca aj kyselinu sodnú. V súčasnosti tomu hovoríme chemický peeling tváre. Trend porcelánovej farby pokožky vyšiel z módy až v 20. storočí kedy trendy začal určovať Hollywood, kde symbolom krásy bola, naopak, opálená koža.

3.1.5 Novovek

Po roku 1900 začali vznikať kozmetické salóny. Prvý kozmetický salón The House of Cyclax bol založený v Londýne pod vedením Mrs. Henning. V tej dobe však bolo hanbou ukázať, že si ku kráse musíme dopomáhať, a tak do salónu ženy vkrádali zadným vchodom s čiernym závojom, aby ich nikto nespoznal. Mrs. Henning predávala potajomky aj kozmetické prípravky, medzi inými aj jej vlastný výmysel „papier poudre“, čo boli nafarbené a napudrované obrúsky, ktoré sú populárne dodnes a pre-dávané firmou Avon.