Medzi najstaršie dôkazy o používaní medu je archeologický objav z mesta Eilos v západnom Švédsku. Hruda živice zmiešaná s medom nesie doteraz odtlačok zubov dieťaťa, ktoré si na tejto pravekej žuvačke pochutnávalo. Vedci určili vek nálezu na 9000 rokov.
Med požíval od pradávna mýtickú úctu, pretože bol obostretý mnohými tajomstvami. Do sedemnásteho storočia nevedeli učenci prísť na to, ako sa vlastne včely rozmnožujú. Včela predstavovala pre kresťanov symbol pracovitosti, čistoty a panenstva. Ešte menej ako o usilovných včelách sa vedelo o pôvode medu.
Starovekí Gréci boli presvedčení, že med je starší ako sama Zem, preto ho považovali potravu bohov. Aristoteles veril, že medové kvapky padajú z neba do pozemských kvetov, odkiaľ ich včely vyberajú a nosia do svojich úľov. V Egypte sa včela stala už v prvej dynastii (cca 3200 p.n.l.) symbolom pre "kráľovstvo". Podľa egyptských legiend boli včely žijúcimi slzami boha slnka Re. Med používali Egypťania nielen do jedál a nápojov, ale aj kozmetický prípravok.
V 12. storočí p.n.l. obetoval faraón Ramzes III. bohovi zúrodňujúcemu sily Nílu – Hapimu plných pätnásť ton medu. Kleopatra si kvôli kráse prikladala medovú pleťovú masku. Med sa používal aj ako povzbudzujúci prostriedok pred sexuálnym aktom. U mnohých stredovekých kultúr bol med symbolom plodnosti, preto bol aj obľúbeným svadobným darom. V starovekých kultúrach patril med alebo výrobky z neho k darom, ktoré nesmeli chýbať na oltároch bohov. Včelí med bol predmetom rôznych mystických rituálnych úkonov a kládol sa aj do hrobov zosnulých.
Asi len ťažko by sme našli národ, v ktorého tradíciách by med nehral významnú úlohu. Med používali Vikingovia na posilnenie počas svojich výprav, Rimania pred bojmi, Mayovia, Germáni, Slovania, Kelti, Mojžiš i Mohamed, bájny praotec Čech, starí Číňania, no jednoducho všetky národy histórie. Traduje sa, že i sir Edmund Hillary mal pri svojom výstupe na Mt.Everest v batohu zásobu medu.