Znečisťovanie vôd

Znečisťovanie vôd

Úvod

Téma znečisťovania vôd je momentálne aktuálna a ostane ňou zrejme ešte dlhšiu dobu.  Znečisťovanie napreduje veľmi rýchlo a sa týka každého jedného z nás. Preto by sme si mali uvedomiť, že ak niečo nepodnikneme môže to mať až katastrofálne následky. Voda je chemická látka, ktorá sa nachádza všade okolo nás. Pokrýva až 70% zemského povrchu, čo predstavuje 369 000 000 kilometrov štvorcových. Je to jedna z najnevyhnutnejších zložiek potrebných pre život organizmov.

Prejavuje sa v 3 skupenstvách. Kvapalné, pevné a plynné skupenstvo. Vyše jedna miliarda ľudí nemá prístup k zdravotne nezávadnej pitnej vode. Čistá voda sa stáva jednou z najvzácnejších surovín.  Aj napriek kľúčovému významu vody pre náš život pokračujeme v nezmyselnom plytvaní a znečisťovaní, ktoré ohrozuje celosvetové zásoby pitnej vody. Príčiny, dôsledky a faktory znečisťovania vôd opisuje a bližšie špecifikuje táto práca.

Poskytuje tiež návrhy na riešenia tohto problému. Jej cieľom je ukázať čitateľovi následky znečisťovania, navrhnúť  spôsoby, akými by sa mohlo dôjsť k náprave,  a tiež zdôrazniť potrebu čistých a nezávadných vôd, bez ktorých by sme si nevedeli predstaviť život.

1  Čo považujeme za znečistenie vody? 

Planéta Zem sa odlišuje od ostatných planét slnečnej sústavy tým, že je na nej voda kvapalnom skupenstve. Voda zaberá až 2/3 zemského povrchu.  Hydrosféra alebo vodstvo Zeme zahŕňa všetku vodu sústredenú v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, ľadovcoch, v stálej snehovej pokrývke,  v horninách, v atmosfére, ale aj v živých organizmoch.

Vodné zdroje delíme na :
· slané
· sladké  -  povrchové  -   tečúce, stojaté   - podpovrchové (podzemné)

Všetky rastliny a živé bytosti vrátane človeka pozostávajú z prevažnej časti z vody a sú od nej úplne závislé.

Na Zemi je 1350 miliónov metrov kubických vody. Z toho je 97,2% slané vody v oceánoch, 2,5% sladkej vody v ľadovcoch, 0,009% vo sladkovodných jazerách, 0,0001 % vo vodných tokoch, 0,001% v atmosfére, 0,0005% v živých organizmoch ( telo človeka obsahuje 60% vody, rastliny až 90%, v lúčnej tráve je 79% vody). Voda je teda neodmysliteľnou súčasťou života na Zemi. Význam vody pre človeka, ako aj pre všetky živé organizmy žijúce na Zemi je nenahraditeľný.

Pre človeka a ostatné suchozemské rastliny a živočíchy je potrebná najmä sladká voda. Asi 97% svetovej vody je ale voda slaná. Proces premeny slanej vody na sladkú je cyklický. Voda sa vyparuje z oceánov a morí pôsobením slnečného tepla. Soľ zostáva v mori. Odparenú vodu odveje vietor nad pevninu, kde sa dostáva na zem v podobe dažďa a neskôr potom riekami odteká späť do oceánu. Toto nazývame kolobeh vody.

Pitná voda tak ako ju poznáme sa v prírode nevyskytuje, je filtrovaná a chemicky upravovaná. To však ešte neznamená, že vodu "voľne" nachádzajúcu sa v prírode považujeme za znečistenú.

Vodu považujeme za znečistenú ak:

· je veľmi kyslá alebo zásaditá, preto má korozívne účinky
· obsahuje organické látky, hrubé suspenzie, zahníva a páchne a môže byť nositeľom infekcií
· obsahuje toxické látky, je mikrobiálne znečistená a vyžaduje dezinfekciu
· obsahuje také odpadky, ktoré z nej možno znova získať a vo výrobe využiť

2 Príčiny znečistenia vody

Znečistenie vôd patrí ku globálnym problémom. Voda je nenahraditeľná zložka životného prostredia. Najväčším používateľom vody a zároveň aj najväčším jej znečisťovateľom je človek. Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v r. 1950-1990 približne 3,5-krát.

V súčasnosti sa jej ročná spotreba odhaduje na temer 4 000 miliárd m3.  V moderných spoločnostiach sa počíta so spotrebou  až okolo 500 litrov vody na osobu počas jediného dňa. Najväčšími spotrebiteľmi vody sú poľnohospodárstvo a priemysel. Na výrobu 1 tony cukru treba až 120 000 litrov vody a na výrobu 1 tony papiera 120 - 190 tisíc litrov.  Človek znečisťuje vodu buď priamo, alebo nepriamo. Využívaním v priemysle a poľnohospodárstve sa znečisťuje najviac.

2.1 Zdroje znečistenia:

· z priemyselnej výroby (ropa a ropné produkty, detergenty, rozličné organické a anorganické látky, ako ortuť, olovo, arzén, síra, meď, zinok, hliník, chróm, cín, mangán, rádioaktívne látky)

· z poľnohospodárskej výroby (pesticídy, priemyselné hnojivá, odpadové vody)

· zo sídiel (tuhý a kvapalný odpad)

· z dopravy (exhaláty, ropné produkty)

· turizmus

2.2  Prejavy znečistenia vody:

· zmena jej fyzikálnych vlastností (napríklad zvýšením teploty)

· zmena chemického zloženia (zvýšený obsah rôznych anorganických a organických látok)

· zmena biologických vlastností (zvýšeným obsahom vírusov, baktérií, rias a ďalších mikroorganizmov.

2.3  Rozdelenie znečistenia podľa pôsobenia:

· zdrojové znečistenie spôsobuje jeden alebo viacero odtokov odpadových vôd do povrchových tokov alebo vodných nádrží

· plošné znečistenie nastáva väčšinou pri aplikácii priemyselných hnojív a pesticídov v poľnohospodárstve vplyvom priemyselných exhalátov i dopravy

· havarijné znečistenie - náhly a nepredvídaný únik škodlivých látok do povrchových alebo podzemných vôd (ropné látky, rádioaktívne žiariče a odpady)

2.4 "Najslávnejšie" havárie ropných tankerov:

· havária supertankeru Torrey Canyon v roku 1967 v prielive La Manche, pri ktorej sa vylialo na britské pobrežie 120 000 ton ropy

· stroskotanie lode Amoco Cadis pri pobreží Bretónska (vo Francúzsku) v roku 1977. Znečistila more a pobrežie 200 000 tonami ropy

· 1993 - niekoľko veľkých havárií ropných tankerov :  pri Shetlandských ostrovoch stroskotal tanker s 85 000 tonami ropy  neďaleko Malakkského prielivu sa zrazil dánsky supertanker, ktorý viezol 2 mil. barelov ropy s japonským tankerom (haváriu označili za najväčšiu ekologickú katastrofu od čias Černobyľa)

3  Znečisťovanie vodných tokov

Vodné toky, od tých najväčších až po tie najmenšie, sú znečisťované rôznym spôsobom. Horné časti toku sú zväčša znečisťované menej, preto sa na nich často stavajú vodné nádrže na odber pitnej vody, ktorá je odtiaľ odvádzaná aj na veľké vzdialenosti. V ďalšej časti toku znečistenie narastá, pretože samočistiaca schopnosť vody už nestačí na likvidáciu stále pribúdajúcich nečistôt. Vodné toky sú ohrozované tiež tzv. druhotným znečistením.

Spôsobujú ho látky, ktoré sami vodu neznečisťujú, ale vedú k veľkému rozmnoženiu organizmov. Sú to rôzne živiny, napr. sacharidy (cukry), obsiahnuté aj vo vyčistených odpadových vodách, splašky priemyselných hnojív atď. Podzemné vody sú znečisťované z prehnojenej pôdy, pri ropných haváriách, aj vplyvom znečistených povrchových tokov. Znečistenie podzemných vôd je obvykle dlhodobé, na desiatky, niekedy aj na stovky rokov.

Ochrana celej hydrosféry je pre človeka životne dôležitá.  Hydrosféru tvorí voda morí a oceánov, voda povrchová a podzemná. Väčšina vody na Zemi je slaná, iba 3% predstavujú zásoby sladkej vody a z toho je ešte viac ako 2% viazané v ľade a snehu.  Pre život je využiteľné len 1% vody na Zemi a väčšina z nej je podzemná. Je to smutné, ale znečisťovanie vody sa robí aj naschvál. Vo vojne pri Perzskom zálive boli milióny ton ropy vyliate rovno do neho.

Takýchto havárii sa stáva veľmi veľa a my by sme ich mali obmedziť na minimum. Hynú morské rastliny, hynú morské živočíchy. O chvíľu už nebudeme mať pitnú vodu, čoraz viac organizmov začne miznúť zo zemského povrchu a my s tým už nič neurobíme. Mali by sme prestať so znečisťovaním už teraz, pretože potom bude neskoro. Veľmi dôležité je znižovanie množstva škodlivín v odpadovej vode.

3.1  Rozdelenie odpadových vôd:

· splaškové - odpadové vody z domácností, sociálnych zariadení, objektoch spoločného stravovania a ubytovania a pod.,

· mestské - zmes splaškových a iných, najmä priemyselných odpadových vôd, ktoré odtekajú verejnou kanalizáciou,

· priemyselné - znečistené vody z výrobného procesu,

· poľnohospodárske - znečistené vody z rastlinnej a živočíšnej výroby a drenážne vôd.,  · dažďové - vody z atmosférických zrážok odvádzané stokovou sieťou,

· iné odpadové vody - sem patria nemocničné, chladiace a iné odpadové vody.

4 Dôsledky znečistenia vody

Jedna tona ropy uniknutej do oceánu vytvorí na hladine nepriepustnú vrstvu tzv. ropnú škvrnu na ploche až 10km2. To má nesmierne škodlivé účinky na kvalitu vody a následne na flóru i faunu svetového oceánu. Mimoriadne znečistené bývajú najmä vodné toky tečúce veľkými mestami v dôsledku vysokej koncentrácie priemyselných podnikov. V rokoch 1920 – 1960 bola rieka Temža v úseku Londýna toľko znečisťovaná, že v nej nežili žiadne ryby. Na prvý pohľad sa nám možno zdá že problém znečistenia vody sa nás netýka, že máme pitnej vody dostatok a že to je problém rozvojových krajín. Skutočnosť je ale iná. Ročne sa zásoby pitnej vody zmenšujú o 1%. Zvýšené znečistenie so sebou samozrejme prináša aj zvýšené náklady na odstraňovanie nečistôt.

Znečistenie vody sa prejavuje aj na poškodením ľudského zdravia.
Dusičnany vo vode vyvolávajú u človeka methemoglobínemiu spojenú s redukciou transportu kyslíka krvou. Dusitany a amoniak sú pre vodné organizmy vysoko toxické. V tráviacom trakte organizmov tvoria rakovinotvorné produkty. Spolu s fosforom spôsobujú premnoženie vodnej biomasy, fytoplanktónu, rias a siníc, ktoré spotrebúvajú nadmerné množstvo kyslíku z vôd.  To má za následok ničenie populácie vodných bezstavovcov, rýb... Voda je nevyhovujúca aj pre ľudí i pre rekreačné účely.

Prítomnosť ťažkých kovov, zložiek poľnohospodárskych pesticídov vedie k nahromaďovaniu týchto toxických, karcinogénnych látok v telách živočíchov a človeka. To má za následok chorobné prejavy a alergické reakcie.

4.1    Havária tankera Exxon Valdez

V marci 1989 sa snažil naftový tanker Exxon Valdez vyhnúť ľadovcu na Aljaške a stroskotal na skalnatom útese. Bol práve naložený ropou a 40 miliónov ton tejto ropy uniklo do mora a spôsobilo najrozsiahlejšiu ropnú škvrnu na svete. Škvrna sa rozšírila pozdĺž 100 km pobrežia a v inak čistom prostredí spôsobila katastrofu. V ďalších týždňoch bolo zaznamenaných 36 000 mŕtvych vtákov a asi 400 000 ich pravdepodobne nikdy nebolo nájdených.

Za obeť tiež padlo 5000 morských vydier a nezistené množstvo kosatiek. Spoločnosť Exxon vynaložila 1 300 miliónov dolárov v snahe ropu odstrániť, ale podarilo sa im obnoviť len osminu pobrežia tak, aby tu zase mohli žiť živočíchy. Ropná spoločnosť dostala pokutu 100 miliónov dolárov a musela zaplatiť 900 miliónov dolárov vynaložených na čistiace práce. Avšak aj o 4 roky neskôr stále hynuli vydry v dôsledku dlhodobého účinku ropného znečistenia. Napriek veľkej snahe vyčistiť ropnú škvrnu z lode Exxon Valdez zahynulo množstvo živočíchov vrátane morských vydier, orlov a kormoránov. 

Typy znečistenia povrchových vôd: 

1. Znečistenie havarijné, jednorázové a mnohokrát s katastrofálnymi okamžitými dopadmi, spojenými úhynom vodných organizmov a inými škodami.

2. Znečistenie dlhodobé, prejavujúci sa trvalejším, najmä organickým znečisťovaným.

Najdôležitejšie ochorenia prenosné vodou a ich pôvodcovia:

a) Vírusy
- enterovíry - detská obrna
- adenovíry - zápaly dýchacích ciest, čriev a spojiviek
- picornavíry - infekčná žltačka

b) Baktérie
- Salmonella typhimurium - týfus
- Vibrio cholerae - cholera
- Escherichra coli - gastroenteritída
- Mycobachteria tuberculosis - TBC
- Legionella pneumophila - legionárska choroba

c) Prvoky
- meňavka Nolglaria gruberi - amebická meningolacefalitída
- bičíkovec Lamblia intestinalis - chronický črevný katar 

5 Umieranie vôd

Znečisťovanie životného prostredia je jedným z problémov našej doby, Celosvetové znečisťovanie vôd je samozničenie, ktoré ľudstvo pácha vlastným pričinením. Doposiaľ sme nepochopili, čo vlastne špinením, zanášaním a otravovaním vody ničíme. Voda – to je predsa H2O a dá sa vyrobiť z vodíka a kyslíka. Voda nie je len H2O. Obsahuje nespočetné množstvo živých organizmov, pre ktoré je životným prostredím. Voda je výsledkom ich jednoty, výsledkom rovnovážnej symbiózy živočíchov a rastlín.

Vieme, ako ľahko sa dá táto jednota zničiť a predsa stále zatvárame oči pred jej porušovaním. Mali by sme si uvedomiť, že toxické znečistenie nepozná hranice a predstavuje riziko aj pre oblasti vzdialené stovky kilometrov od vôd zdroja znečistenia. Znečisťujúce chemické látky sa odparujú v regiónoch s teplejším podnebím, pomaly sa dostávajú do atmosféry a pomocou prúdenia vzduchu sa dokážu premiestniť do oblastí vzdialených stovky i tisíce kilometrov od zdrojov znečistenia.

Keď tieto látky spolu so vzduchom stúpnu do určitých výšok, alebo sa dostanú do chladnejších ochladzujú sa, klesajú a kondenzujú sa. Na zem padajú v podobe zrážok, či už snehových alebo dažďových.

6 Záver 

Voda už zďaleka nie je považovaná iba za surovinu, ale je chápaná ako základná súčasť životného prostredia, na ktorú musíme pozerať v súvislosti s ostatnými zložkami a ktorú je potrebné zachovať pre budúce generácie v čo najväčšom množstve a v najlepšej kvalite. Voda, ktorú pijeme, nie je chemický produkt.

Pijeme vodu z rôznych vodných zdrojov a je v našom záujme , aby nedošlo k narušeniu biologickej rovnováhy  týchto zdrojov. Bohužiaľ sa dnes veľmi často musíme zmieriť s tým, že získavame pitnú vodu zo stoky. Tento postup nie je len nebezpečný, ale aj drahý. Dopustili by sme sa veľkého omylu, keby sme si mysleli, že množstvo vody je nevyčerpateľné. Takýto omyl môže ľahko doviesť ľudstvo ku skaze. Dúfam, že každý kto si prečíta tieto riadky si uvedomí dôležitosť ochrany a čistoty vôd, pretože bez vody by nebol život...