Kufor na sny – Dušan Dušek

Kufor na sny – Dušan Dušek 

Zbierka tridsiatich troch tematicky aj obsahovo rôznorodých krátkych poviedok vyšla v roku 1993. V tejto knihe sa autor akoby vracal k svojmu predošlému dielu Oči  a zrak z roku 1975.

V zbierke si čitateľ nájde širokú škálu žánrových foriem: opis dňa, cestopisné poznámky, literatúra faktu, poviedka, list, filmová poviedka, román na pokračovanie, poviedka detského autora, sci-fi, rozprávka. Dušek tým však len vytvára ilúziu rôznorodosti – v konečnom dôsledku sa stále drží krátkej prózy a zachytávania každodenného života.
 
„Naznačovaná žánrová rôznorodosť a pestrosť je však iba fiktívna. Stále ide o žáner krátkej prózy, v štyroch základných, a pre Dušeka typických podobách: jednoduché, poetické, no triezve záznamy pozorovaní detailov a drobností každodenného života; fiktívne príbehy s väčšou alebo menšou mierou fantázie, realistické príbehy s psychologickým obsahom, spomienkami.“
(Dana Kršáková: Dušan Dušek, s. 98)
 
„Kufor na sny je zbierkou s uvoľnenou vnútornou kompozíciou, čo vyplynulo z rôznorodosti jednotlivých próz, ako textov napísaných s rôznym zámerom a aj v rôznom čase. Ak kufor slúži na uloženie rôznych vecí, podobný úschovný charakter čiastočne poznačil aj knižku.“
(Dana Kršáková: Dušan Dušek, s. 100)
 
Literárni kritici a recenzenti Milan Hamada a Bystrík Šikula na jednej strane Dušekov Kufor na sny vyzdvihli ako literárne dielo v zmysle, že Dušan Dušek nesklamal, no na strane druhej Dušekovi vyčítali to, že jeho próza je stále viac-menej nemenná, napriek Dušekovmu predsavzatiu „skúsiť niečo nové“.
 
„I keď viem, aj z tvorby D.Dušeka, že miniatúra môže v šťastných chvíľach obsiahnuť celý vesmír, predsa si myslím, že sa to nestáva tak často, ešte častejšie sa totiž vyčerpá vtipným postrehom a ako všetko na svete, ani tá najbrilantnejšia miniatúra sa nedokáže vždy vyhnúť následkom poetiky minimalizmu. Ale D.Dušek si na konci toho roka predsavzal: >>… pootváram všetky dvere do sveta.<< Tak nech tak učiní a nech nájde v sebe aj odvahu k náročnejším koncepciám pre zložitejšie literárne projekty, čo konkrétne znamená prejsť od mozaiky k stavbe, to jesť nájsť v sebe pozabudnuté schopnosti architekta.“
(Hamada, 1994, s. 20)
 
„Každá Dušekova próza je iná, čiže svojbytná – z hľadiska tematického, kompozičného i jazykovo štylistického. Na druhej strane, pri všetkej ich odlišnosti stále čítame toho istého Dušeka.“ 

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/10732-kufor-na-sny-dusan-dusek/