Otec Goriot obsah - Honoré de Balzac
Honoré de Balzac – Otec Goriot
LITERÁRNY DRUH:
epika
LITERÁRNY ŽÁNER:
román
TÉMA:
Zobrazenie meštianskeho života počas obdobia realizmu v 19. Storočí. Zobrazenie rozdielov medzi spoločenskými vrstvami.
IDEA:
Ľudská bezcitnosť, cynickosť a prehnaná láska otca k jeho 2 dcéram, ktoré ho mali rady len kvôli peniazom no v skutočnosti
vôbec. Dielo poukazuje na to ako menia peniaze človeka.
STRUČNE O DIELE:
Otec Goriot je veľmi úspešný román Balzaca,
ktorý patrí do súboru Štúdie mravov. Vystihuje realistické skutočnosti vtedajšej francúzskej spoločnosti. Dej sa odohráva na začiatku 19.
storočia v Paríži, kde autor poukazuje na rozdiely medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami. Pravdivo charakterizuje záporné hodnoty
vtedajšieho kapitalistického zriadenia a situácie po Veľkej Francúzskej revolúcii. Príbeh je písaný v štýle znakoch realizmu a zároveň sa
autor sústreďuje na vyniknutie individualizmu. Detailne opisuje postavy a prostredie v ktorom sa dej odohráva. V diele zobrazuje veľa osôb s
rôznymi charakterovými vlastnosťami. Niektoré z postáv sa dokonca vyskytujú aj v iných jeho dielach.
KONFLIKT:
Nastáva
vtedy, keď si Rastignac uvedomí vo vnútri, že na dobré postavenie nestačí len šľachtický pôvod, ale hlavne peniaze. Ide o boj, ktorý
nastáva medzi morálkou, mravou, spravodlivosťou a peniazmi, a túžbou po vysokom postavení. (chamtivosť)
HLAVNÉ POSTAVY:
Otec Goriot: bývalý obchodník s cestovinami, vážený človek, vdovec s 2 dcérami, ktoré nado všetko miluje a sú preňho
všetkým. Chcel pre nich to najlepšie, za akúkoľvek cenu v presvedčení, že aj ony jeho majú radi. Miloval ich tváre, úsmev, prítomnosť,
dal im všetko, dostal ich na šľachtické postavenie, hoc odtiaľ neboli. Vychoval ich však nerozumne, ony jeho veľkorysú lásku zneužívajú.
Finančne podporuje ich márnivosť, milencov, zachraňuje ich pred škandálmi.. Kvôli nim prestáva obchodovať, je rozhodnutý dožiť život v
penzióne pani Vauquerovej. Dcéry ho odstrčili a prestali ho navštevovať kvôli tomu, že už bol na dne. On si však nepriznával tento fakt a
dával na vinu ich skazenosť zaťom. Jeho priateľom sa stáva Eugen Rastignac, ktorý chodí s Delphinou (dcérou Goriota). Goriot nemá dostatok
financií na lieky a tak ochorie, dcéry ho ani neprijdú navštíviť. Napokon umiera osamotený. Jeho pohreb zariaďuje Eugen, na pohreb neprijde
ani jedna z dcér, pošlú iba koče s erbami. Jedna z dcér sa uvedomila, avšak prišla už neskoro.
Anastasia: vydala
sa za šľachtica, je pekná, elegantná, žije v spoločnosti, kde je všetko predpísané, podriaďuje sa jej, má milencov; dá do zálohy svokrine
diamanty a manžel ju chce donútiť k tomu, aby mohol spravovať jej majetok; nepríde na pohreb otca, lebo musí na plese ukázať svokrine
šperky.
Delphina: je krajšia, ale menej elegantná ako Anastásia, závidí jej postavenie a styky, vzťahy medzi
sestrami sú napäté; túži sa dostať do salónov šľachty, chodí s Eugenom, ktorý ju očarí láskou a dobrotou; nepríde na pohreb otca, lebo
dostane pozvanie do salónu pani de Beauséant.
- obe sestry majú otca rady, kým má peniaze, nie sú však ochotné postarať sa o neho, keď
schudobnie a je chorý, prispôsobujú sa spoločenskej vrstve, v ktorej žijú, ich záujmy sú nadradené nad otcovými potrebami
Eugene de Rastignac: - pekný mladý muž z chudobnej šlachtickej rodiny, študent práv, má dobrú výchovu, no nemá peniaze,
chce sa dostať do vyššej spoločenskej vrtvy a začne na to využívať vplyv žien; túži po poctách, obdive, hoci ho sesternica poúča, že
nemá ukazovať ozajstnú lásku, je v citoch úprimný, ľúbi Delphinu a má rád aj Goriota, pomáha mu, stará sa o neho.
Vautrin - vlastným menom Jacques Collin – zvaný Oklamsrmť; štyridsiatnik, bývalý trestanec odsúdený na 10 rokov, ukrýva
sa v penzióne pod cudzím menom; zabíja bohatých, aby sa obohatil, stelesňuje spoločenské zlo, láka Eugena na chodníky zločinu, odhaľuje
pred ním pravú tvár spoločnosti; zinscenuje súboj s bratom slečny Victorin, je usvedčený a zatknutý v penzióne
ĎAĽŠIE
VEDĽAJŠIE POSTAVY:
pani Vauquerová, pani Couturová, Viktorína Tailleferová, slečna Michonneauová, pán Poiret, Kryštof, Bianchon,
Antoinetta de Beauséant
STRUČNÝ OBSAH:
Otec Goriot, cestovinár, bohatý obchodník po smrti svojej manželky a prenesie
svoju lásku na dcéry, Anastasiu a Delphine. Vydá ich za bohatých mužov, aby sa dostali do tej najvyššej spoločnosti. Otec Goriot sa utiahne do
chudobného penziónu, aby bol čo najbližšie k svojim dcéram. Ony ním však opovrhujú a chodia za ním iba po peniaze aby zaplatili dlhy. V
penzióne sa Goriot spriatelí s mladým študentom Rastignacom, ktorý sa vďaka svojej sesternici dostane do vyšších spoločenských kruhov, kde
sa zoznámi s Goriotovou dcérou Delphine a zaľúbi sa do nej. Goriot zomiera opustený vedľa Rastignaca, ktorý prekvapený postojom dcér voči
otcovi, začína chápať, že majetnosť a preniknutie do vyššej spoločnosti nemusí byť práve najsprávnejši cieľ života.
VLASTNÝ POHĽAD:
Osobne, priznám sa, jedná sa podľa mňa v celku o rozsiahle dielo, keďže je to román. Nie som veľký, zarytý typ
čitateľa, popravde čítam pomerne málo. Na začatie čítania tohto diela som sa odhodlával asi týždeň, po tom som narazil na dosť
prekvapivý fakt, že autor využíva pre mňa možno až prehnaný opis prostredia, postáv. Spočiatku som mal veľmi zmiešané pocity, keď som
prečítal asi 20-30 strán a zatiaľ som nemal z toho diela nič, pretože zapamätať si toľko detailov je nemožné. Tam som sa pozastavil a nemal
v pláne ju čítať ďalej. No po prečítaní rôznych pohľadov iných čitateľov na dielo a odbornej literatúry som sa rozhodol knihu čítať
ďalej. Dielo veľmi detailne opisuje výzor ako aj charakter postáv, situácie, ktorá sa odohrávala na začiatku 19. Storočia. Je jedným z
významných diel pre Francúzsku kultúru a literatúru. Najviac vystihli život a pocity Otca Goriota práve tieto 2
myšlienky:
„.. hovoril o svojich dcérach, volal ich, túžil po nich ako človek na
mučidlách po vode...“
„Mať vždy len smäd a nikdy sa nenapiť, tak som žil posledných desať rokov...“.
Taktiež jedna
myšlienka, ktorú povedal Otec Goriot na smrteľnej posteli tak dá sa povedať opisuje celé toto dielo: „Obe majú srdce z kameňa. Priveľmi som
ich ľúbil, aby ony aspoň trochu ľúbili mňa. ..... Človek musí umrieť, aby spoznal, čo sú to deti.....Nie, neprídu, viem to už desať
rokov. Vše som si to hovorieval, ale netrúfal som si to uveriť.“ (Otec Goriot na smrteľnej posteli)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta