básnik, autor literatúry pre deti a mládež, publicista, prekladateľ, kultúrny
organizátor, politik, významný reprezentant modernej slovenskej poézie
* 17.07.1927 Trnava
† 27.01.1991 Bratislava
Patril k umelcom slova, ktorých bohatosť významov vedel skĺbiť s vlastným videním sveta. Ľúbostnú lyriku prijímanú bezvýhradne aj po desiatkach rokoch dopĺňalo kritické slovo komunistu o stave spoločnosti a sarkastické o duši človeka 20. storočia. Poznal ju na začiatku svojej životnej púte predovšetkým ako editor literárnych časopisov a kultúrnych novín, pričom zlomovým bol pre súdobú slovenskú poéziu časopis Mladá tvorba.
Válek debutoval ako 32-ročný básnickou zbierkou Dotyky v roku 1959. Po nich nasledovali v krátkom slede zbierka Príťažlivosť a cyklická skladba Robinson, zbierka Nepokoj a Milovanie v husej koži. Obsahovo inak vyznieva básnická skladba Slovo, ktorej kontroverzné prijatie vyplývalo z kritiky i lásky ku komunistickej ideológii, podanú autorovým osobným presvedčením o možnostiach a nutnosti zmien na prospech človeka a jeho sociálneho statusu. Zbierkou Z vody sa v roku 1977 vrátil k svojej expresívnej ľúbostnej lyrike, popritom sa venoval aj veršom pre deti a prekladom, napríklad diel Voznesenského, Verlaina a Rilkeho.
Neodmysliteľnou súčasťou životnej cesty Miroslava Válka bola jeho politická činnosť. Bol slovenským ministrom kultúry v období normalizácie i členom najvyšších orgánov komunistickej strany. Na svoje odklínanie ešte čaká historická pamäť kultúrnej obce, ktorej tvorbu bránil pred hrubými mocenskými zásahmi i spoločnosti, ktorej nádeje nevládal či nemohol splniť.
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.
Tak si
zbaľ svoje veci a môžeš ísť.
Oprela sa chrbtom o dvere
a vykríkla očami:
Preboha ťa prosím, nie!
Ale ja som raz vedele, že
mám toho dosť;
vstal som,
zdvihol som jablko,
zaprášené a ešte zelené,
a položil som ho na stôl.
Neprestávala prosiť,
prišla ku stolu,
plakala.
Pozerala na mňa, utierala jablko,
plakala.
Až som jej povedal: Polož to jablko a choď!
Udalosti sa
zbehli, ako som predpokladal.
Čo na tom záleží, že v inom poradí!
Otvorila dvere,
zbledol som a povedal som: Zostaň!
Ale ona si
zbalila svoje veci a odišla.
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.
Válka si na Slovensku naplno netrúfli kritizovať ani komunisti, ani ponovembrové elity. Jeho texty nikto nevyčítal Hammelovi ani Žbirkovi. Je asi ohromne pozitívnou správou o svete, že zoči-voči sile talentu, toľkokrát posmievanej básnickej výpovede, si to napokon takmer nikto nedovolil. Stačí si totiž prečítať pár básní, a všetko je jasné tie verše nenapísal len veľký básnik, ale predovšetkým hlboký človek. Kto hodí kameňom?
Miroslav Válek bol (a je) svetovým básnikom. To sa nedá oklamať. Preto a iba preto sú na Válka všetky bipolárnosti krátke, všetka čiernobielosť smiešna v porovnaní s jemnou farebnou škálou jeho poézie.