Autor : Milo Urban (1904-1983) – narodil sa v rodine horára pod
Babou horou
– neukončil gymnázium pre finančné problémy po smrti
otca
– počas prvej Slovenskej republiky pracoval ako redaktor
v prorežimných novinách
– patrí do slovenskej medzivojnovej literatúry, je po
Timrave ďalší samorastlý
talent
Útvar: sociálny expresionistický román z voľného románového cyklu piatich románov
bez spoločného názvu ( Živý bič, Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor). Tento cyklus zachytáva spoločenské
dianie od vypuknutia 1.svetovej vojny roku 1914 po vypuknutie Slovenského národného povstania roku 1944.
Hlavá myšlienka: Zásah vojny
do života jednoduchých dedinčanov.
Téma: Zachytáva dopad 1.svetovej vojny na obyvateľstvo. Autor románov protestuje proti vojne,
bezpráviu a násiliu.
Kompozícia: Román sa skladá z dvoch častí...
1.časť – Stratené ruky – 25 kapitol, názov súvisí
s tým, že dedina zostala bez mužov, bez rúk , bez pomoci.
2.časť – Adam Hlavaj – 24 kapitol, príbeh Adama Hlavaja.
Kapitoly sú
relatívne samostatné, každá má svoju pointu. Dej neprechádzal plynulo z prvej kapitoly na druhú.
Rozprávač: vševediaci
- román s kolektívnym hrdinom (podľa niektorých teoretikov unamistický román – una
ánima, lat. jedna duša)
- ľud Ráztok
vystupuje ako jedna bytosť. Niektoré repliky sú kolektívne, napr.: Chlapi
pribehli. – Kdeže ho máš? „Pohlušiť pánov!“ volala
sedľač po dedinách, volal pracujúci ľud.
- V priamej reči chýba uvádzacia veta, ktorá by slová prisúdila konkrétnemu človeku,
napr.: Návrh sa rozhorela zmenil vo všeobecný súhlas: – Poďme! Poďme k Áronovi!
- pre román sú typické masové scény
(namočenie notára do potoka, rabovačka
židovského krčmára)
- román prinášajúci do slovenskej literatúry postavu vytvorenú pod
vplyvom expresionizmu
- ľudia z dediny Ráztoky sa ocitajú v ťaživých podmienkach vojny a rozpadu Rakúsko-Uhorska, pokúšajú sa
riešiť svoju situáciu živelne, bojujú so zlým osudom, búria sa proti porobe, cenia si slobodu a prvýkrát si slobodu vlastnoručne
vybojujú
- postava – burič je individuálna (napr. Ilčíčka, Štefan Ilčík, Adam Hlavaj), ale aj kolektívna ( ľud Ráztok koná ako
jeden, hovorí ako jedna postava, nakoniec sa mení na živel)
- expresionistické postavy konajú pudovo, málo rozmýšľajú o svojej
situácii a viacej konajú. Pociťujú silný cit, všetko sa koná vo vybičovanej atmosfére.
- Veľké miesto má v správaní človeka
temperament (ľudská krv) – búri sa pri láske alebo zlosti, pri nenávisti, ruky človeka sú plné krvi.
- román sa začleňuje do skupiny
literárnych diel s témou 1. svetovej vojny.
- autor zachytáva dopad vojny na civilné obyvateľstvo ďaleko za frontovou líniou
-
Z nič hovoriacej vojny , ktorá sa ich netýkala, zjavia sa prví zranení (Ondrej Koreň), zjavia sa prví zabití (Komárovi synovia)znásobí sa
bieda a hlad (Eva Hlavajová so synom), pribudne dezercia(Adam Hlavaj), pribudnú choroby (červienka, pri ktorej umrie veľa detí z dediny),
rekvirácie, bohatnutie obchodníkov, nekontrolovaná moc štátnej správy (notár a žandárstvo), skazené mravy (Krista), alkoholizmus (Matajka,
Kúrňava), vraždy ( Štefan Ilčík zabije ukrutného veliteľa Rónu, dedina utopí notára), samovraždy (vojačik „pánča“, Eva
Hlavajová).
- Ráztoky = fiktívna dedina
Adam Hlavaj – vystupuje až v druhej
časti románu, známy svojou prchkosťou, je smelý, sebavedomý, prefíkaný, ukrýva sa pred vojakmi. Adam utečie z vojny preto, lebo si uvedomí
že nebojuje za seba a Ráztočanov, ale za bohatých a mocných.
Zo začiatku sa na Evu pre jej neveru hnevá, ale po čase si uvedomuje, že
Eva by ho nikdy nepodviedla. Preto sa chce Okolickému pomstiť, no nechce ho zabiť, lebo si uvedomuje, že keby niečo urobil notárovi, poštve
proti dedine vojsko. Je iniciátorom vo vzbure proti vojne. Na záver diela podpáli krčmu, so smiechom sa díva, ako horí všetko staré a zlé.
Je slobodný
Eva Hlavajová – mladá krásna žena, má rada svojho muža Adama, ktorý musel narukovať. Keď bola za notárom
Okolickým, aby ho reklamoval z frontu, notár zamkol miestnosť, aby nemohla ujsť, a násilím ju zneužil. Nikomu sa s tým nemôže zdôveriť
a preto trpí. Evu odsúdi celá dedina. Pretože mlčí, myslia si, že k dieťaťu prišla dobrovoľne. pomáhajú jej Ilčíčka a Ondrej
Koreň. Nakoniec sa utopí v rieke. Postava Evy vyznieva ako obeť, je veľmi kontrastná voči Ilčíčke alebo Adamovi Hlavajovi, ktorí bojujú
činom proti bezpráviu.
Ilčíčka - je vdova, žije so synom Štefanom, lenže toho jej zabijú na vojne. Nevie sa s tým
vyrovnať a preto je na čele dediny, ktorá zaútočí na vojakov. Navonok je tvrdá, odbojná, no vo vnútri je citlivá,
láskyplná.
Okolický – notár, starý mládenec, lakomý, sebecký, zvykol si na málo roboty a rešpekt v dedine,
znásilnil Evu, bál sa stretnutia s Adamom Hlavajom, dedinčania ho nemajú radi, keď vidí. že mu nepomôže ani vojsko, ani žandári, dá sa
odviezť na voze v slame, ale objavia ho tam, rozbesnený dav ho ponorí do potoka tak, že mu trčí len podopretá hlava, ale ktosi tú podperu
zoberie a notára nájdu utopeného na tom istom mieste, kde kedysi Evu.
Príchodom zmrzačeného Ondreja Koreňa si Ráztočania uvedomujú krutosť vojny. Chlapov z dediny odvádzajú na vojnu. Aj Ilčíčka má syna Štefana, ktorý čaká na odvod. Štefan na odvode vidí neštastie v očiach žien i mužov. Neverí nadšeným rečiam kaplána Létaya o vlasti. Za ten čas jeho matka doviedla zmrzačeného Ondreja rodičom.
Ľudia v dedine sa boja čokoľvek povedať nahlas, pretože sa zatváralo na neoverené udanie. Keď sa Štefan Ilčík vráti večer domov z odvodu, oznámi mame že ho odobrali do vojny. Ilčíčka sa pokúša presvedčiť notára Okolického aby jej syn nemusel narukovať do vojny, u notára nepochodí, a tak mu vynadá do zloduchov. Štefan sa dostane v kasárňach pod velenie krutého čatára Rónu. Raz keď išli vojaci kopať zákopy, Róna tak poháňal Štefana do roboty, až z neho tieklo, Štefan sa odmietol podrobiť veliteľovi, nahneval sa, a Rónu zabil.
Nakoniec ho odsúdili na zastrelenie. Eva Hlavajová chodí prosiť notára Okolického, aby jej pomohok dostať muža Adama z vojny. Notár ju však zneužije. Eva s ním otehotnie, ale otca neprezradí. Preto ňou ľudia opovrhujú. Dedinčania musia vojne obetovať dobytok a preto nastáva hlad. Zničená Eva sa z hladu a opovrhovania po pôrode nešťastnou náhodou utopí.
Adam utečie z vojny a preto prichádzajú vojaci hľadajúci utečencov. Skormútený Adam sa dozvedá, že Eva je mŕtva a od Kúrňavu sa dozvie že má dieťa s Okolickým. Adam sa chce Okolickému pomstiť, ale musí sa schovávať. V dedine vypukne červienka. Umierajú hlavne deti, spolu s nimi umiera aj Evino nemanželské dieťa. Vojna sa končí, muži prichádzajú domov.
Vznikne vzbura dedinčanov, ktorí sa na čele s Ilčíčkou obrátia proti vojakom a notárovi Okolickému. Ilčíčku zabijú vojaci a okolického utopia dedinčania. Árona (Žid) vyženú z krčmy a rozkradnú ju. Keď to uvidí Hlavaj, krčmu podpáli a myslí už len na slobodu.
prirovnanie:
rozpŕchli sa ako sliepky, synček ako bukový klátik
personifikácia: slovíčko prečo sa roztancovalo pred ním
epiteton: oceľové
svaly
porekadlo: akoby hrach na stenu hádzal
zastarané slová:
jaro – jar
jedon – jeden
takô – také
dohán –
tabak
dievky – dievčatá
Dej je často doplňovaný prerušovanými lyrizujúcimi časťami, v ktorých je obyčajne lyrický opis prírody (Cesty zmäkli na posmech, z vŕškov stekali kalné vody, plné ľadového chladu, onoho prenikavého mokra, ktoré nalievalo predmety, robiac z nich nemé pomníky hynúceho živlu) alebo zachytenie prudkého duševného stavu postavy. ( Bolí to, bolí, oj bolí a neprestáva. tak to bolí ako keď odtrhneš z jablone posledný puk, ako keď posledné vtáča vyhodíš.). V lyrickom opise hromadí metaforu a prirovnanie: Mdlo, bez spevu cvendžali kosy v poliach, lenivo rozvalených pod slnkom, vozy ťahané smutnými kravami, škrípali v zemi ako zuby nahnevaného muža.
Toto dielo na mňa pôsobilo veľmi chaoticky a depresívne. Jednotlivé scény boli veľmi dobre opísané a práve preto som sa dokázala vžiť do deja. z môjho pohľadu to boli ťažké časy, pretože jednoduchí ľudia sa museli podriadiť bohatým a mocným. Autor opisuje aj krásy slovenskej prírody. Názov diela sa mi zdá dosť výstižný, pretože vojna bola ako bič, ktorí ubližoval ľudom.