Slávy dcéra – hlavná myšlienka

Slavy dcera

• tu autor vyjadril myšlienku slovanskej vzájomnosti najúčinnejšie
• je to básnická skladba o láske k žene a slovanskej vlasti, inšpirovaná láskou autora k Friderike Schmidtovej
• ústrednými témami sú vlastenectvo a ľúbostný cit
• Slávy dcera mala v prvom vydaní 3 spevy (Sála, Labe – Rén - Vltava, Dunaj), Kollár ju neskôr rozšíril na 5 spevov (Léthe, Acheron)
• skladba začína predspevom – básnim žiali nad osudom ponemčeného slovanského kmeňa Lužických Srbov, obáva sa, aby podobný osud nestihol aj Slovensko
• Kollárova slovanská vzájomnosť je spojená s myšlienkou rovnoprávnosti všetkých národov, humanity a slobody
• spev Sála obsahuje väčšinou ľúbostné sonety, v ktorých Kollár ospevuje svoju milú, spomína si na krásne časy lásky, zo svojej milej utvoril ideál slovanskej devy, vybájenú dcéru bohyne Slávy – Mínu, básnikova ľúbosť je ohniskom lásky aj k národu a vlasti, na to či miluje viac vlasť alebo Mínu odpovedal tak, že si srdce vyrve a rozlomí ho – 1 polku dá vlasti, druhú dá Míne. Na konci spevu sa lúči s Mínou, sľubuje jej vernosť a zanecháva ju v krajine, v ktorej s ňou bol šťastný
• v 2. speve – Labe, Rén, Vltava prechádza územiami, kde voľakedy žili Slovania, žiali nad ich osudom. Spomína na Mínu so žiaľom, pretože je už ďaleko od nej. Po príchode do Čiech smúti nad tým, že tem so slávnou minulosťou musí prijímať príkazy cudzích, vyčíta Čechom pasivitu a vyzýva ich, aby bojovali za svoj národ
• v 3. speve – Dunaj prichádza básnik na Slovensko, kde vidí iba biedu, krivdy a utrpenie. Ospevuje znovu svoju milovanú devu, zjavuje sa mu však mŕtva Mína a on túži zomrieť.
• v 4. a 5. speve – Léthe a Acheron sa Mína mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi a pekle. Do neba umiestnil Kollár všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov a do pekla odrodilcov a neprajníkov Slovanov. Skladba končí Míniným odkazom všetkým živým, aby sa učili z príkladu oslávených i odsúdených a milovali svoj národ. 

Andrej Sládkovič

• ako učiteľ sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil od ich dcéry Márie, po návrate Z Nemecka sa však dozvedel, že Máriu prinútili rodičia vydať sa za bohatého medovnikára
• z tohto šťastia, ale aj žiaľu vzniklo jeho najslávnejšie dielo Marína

Marína

• spev o láske, kráse a mladosti
• v tejto skladbe básnik oslávil lásku a úprimne vyslovil svoje city (nadviazal tým na Kollárovu Slávy Dceru)
• Marínu predstavuje ako anjela a bohyňu, ktorej čistotu, hrdosť, krásu žiadna predstava nevystihuje
• prelína sa tu básnikova láska k vlasti a žene
• skladba má 2 veľké časti
• v 1. časti si básnik pripomína šťastné dni lásky, je opojený krásou, vidí ju všade okolo seba, vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína. Jeho láska k dievčine sa postupne prelína s láskou k vlasti, ďalšie strofy vyjadrujú už smútok a bolesť, pretože básnik stráca Marínu
• časť je reflexívno-symbolická, láska tu nadobúda nadosobný, spoločenský charakter, Sládkovič opisuje mladosť, ktorá pomôže človeku uskutočniť túžby a ideály, mladosť chápe ako túžbu človeka po kráse – mladosť duše. Marína sa postupne mení na vidinu, na vílu. Na vrchu Čertova svadba slávia víly tajomnú slávnosť. Prichádza medzi ne aj Marína, ktorá nemôže zabudnúť svoju lásku. Zúfalý hrdina blúdi popri Hrone a Marína – víla ho vábi do vodných hlbín. Básnik však premôže žiaľ, zvíťazí v ňom láska k rodnému kraju a k pozemskému životu. Vyjadruje svoju príslušnosť k ľudu a vysloví nádej, že sa dočká šťastnejšej slovenskej budúcnosti. Záver skladby nevyznieva tragicky, nie je v nej už ani bolesť ani trpkosť, iba spomienka na krásnu lásku.