Jozef Mak obsah

Jozef Mak

V rokoch 1918 – 1945 vznikla 1. krát v slovenskej literatúre pluralitná podstata literatúry. Od roku 1918 existujú viaceré umelecké smery. Tematika medzivojnového obdobia: vojnové zážitky, spomienky na mladosť, povojnová sociálna skutočnosť, nové udalosti spoločenskej, politickej a kultúrnej problematiky. Medzivojnovú prózu rozdeľujeme z hľadiska uplatňovania umeleckej metódy na:

1. Realizmus – prvá línia: priame rozvíjanie realistickej tradície príslušníkmi tretej vlny realizmu, predstavitelia: Ladislav Nadaši, Martin Rázus, druhú líniu prestavuje: sociálno-psychologický realizmus, ktorý sa usiluje o prienik do vnútra človeka, predstavitelia: Jozef Cíger Hronský, Milo Urban, tretiu líniu tvorí socialistický realizmus (Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ)
2. 2. Lyrizovaná próza – jej šíriteľmi sa stali spisovatelia, ktorí sa združovali okolo časopisov Mladé Slovensko, tu sa zoznamovali s modernými smermi, chceli literatúre otvoriť cestu do Európy a popritom sa neizolovali od domácich skutočností

Jozef Cíger Hronský

• narodil sa vo Zvolene
• absolvoval učiteľský ústav v Leviciach
• bojoval ako vojak na talianskom fronte
• stal sa tajomníkom Matice slovenskej
• zomrel v Argentíne
• Tvorba: U nás, Domov, Medové srdce, Smelý zajko, Budkáčik a Dubkáčik, Sokoliar Tomáš, Proroctvo doktora Stankovského, Jozef Mak..

Jozef Mak

• sociálno-psychologický román o obyčajnom človeka z prostredia dediny
• dej spadá časovo do konca 19. storočia a začiatku 20. storočia
• hlavnou postavou je činorodý, usilovný človek, človek milión, ktorý prijíma svoj osud, koná v súlade so svojou povahou a s ohľadom na okolnosti znesie všetky životné útrapy: zradu milej, zradu brata, matkinu smrť, ženinu smrť
• v závere diela sa autor prihovára postave: „ Trp, Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“
• v románe sú časté lyrické pasáže v opise prírodnej scenérie, príroda je personifikovaná
• autor využíva epitetá, prirovnania, metafory, oslovuje čitateľa, hromadí synonymá
• autor používa kontrast: Jozef – Jano, pekná Maruša – kalika Jula, Jozefova láska k matke – jeho zahanbenie, že je nemanželský
• jedinou postavou, ktorá bojuje proti osobu je Maruša, koná pudovo, nekontrolovane
• Jozef Mak je symbolom jednoduchého slovenského človeka, ktorý prijíma beh dejín tak ako prichádza a žije svoj poctivý život
• je naplnený vnútornou silou, ktorý ho znovu a znovu postaví na nohy a pomáha mu prežiť
• jeho veľkosť je v nevedomom, bezprostrednom prijímaní a prežití života

Jozef Mak – Obsah diela

Jozef sa narodil ako nemanželské dieťa vdove Makovej. V mladosti Jozef slúžil u baču a iba raz sa vzbúril proti nespravodlivosti, keď mu bača nechcel dať to, na čom sa dohodli. Zamiloval sa do Maruše, rozhodol sa postaviť si dom. Netešil sa z neho. lebo musel ísť na vojnu a 3 roky mu nikto nenapísal. Pochopil, že matka asi umrela a Maruša naňho zabudla.

Cestou domov si zarábal tvrdou prácou, aby neprišiel bez peňazí a po návrate zistil, že Maruša sa vydala za jeho brata Jana a bývajú v jeho dome. Maruša sa zmenila, po chorobe ošpatnela, začala piť a muž ju bil. S dieťaťom jej pomáhala kalila Jula. Jozef s ňou mal súcit a zobral si ju za ženu. Povolali ho ako záložníka do Komárna a tu ho uväznili za to, že politizoval počas služby. Jula s dieťaťom ho verne čakala. Po návrate domov striehla naňho Maruša.

Jožo nedokázal povedať nie, ale napokon si uvedomil, že to už nie je tá Maruša, ktorú poznal, ale znetvorená žena, ktorá strácala kontrolu nad svojím citom. Jula sa mu odcudzovala. Opitá Maruša sa utopila pri praní bielizne. Jula čakala ďalšie dieťa, zmierila sa s Jožom až po jeho narodení, avšak jej srdce nevydržalo a zomrela.