Keď báčik z chochoľova umrie obsah

Keď báčik z Chochoľova umrie

• poviedka, ktorá má satirický charakter, zachytáva úpadok zemianstva
• zobrazil tu 2 protikladné typy ľudí, prvým je upadajúci zeman pán Aduš Domanický (doma nemá nič) z Domaníc a proti nemu stojí podnikavý kupec Ondrej Tráva (majetok mu rastie ako tráva)
• Aduš si rád vypil, klamal, navonok vystupoval ako pyšný, majetný zeman, v skutočnosti sa jeho kaštieľ rozpadá a je bez majetku
• čakal na smrť báčika, a myslel si, že zdedí všetok jeho majetok
• od Aduša chce Ondrej kúpiť jačmeň za neuveriteľne zníženú cenu, dáva mu desiatku ako zálohu, no keď príde po jačmeň, zistí, že Aduš nič nemá
• Ondrej ako nápravu si žiada stromy, ktoré sú na hroboch zemianskych predkov, Aduš si uvedomil, že neokráda len živých ale aj mŕtvych a sľúbi Trávovi, že peniaze mu vráti

• Dej: Ondrej Tráva sa oddáva špekuláciám a putuje po slovenských jarmokoch. Na jarmoku v Podhradí sa zoznámil s Adušom Domanickým. Obidvaja sa po skončení jarmoku stretli, náhodne, v miestnej krčme. Aduš sedel pri jednom stole zo svojimi priateľmi a chvastal sa vymyslenými príhodami. Jeho priatelia mu však neverili a smiali sa mu. Keď sa už zvečerilo pomaly sa všetci rozišli domov. Iba Adušovi sa ešte nechcelo. Nepomohlo ani presviedčanie jeho priateľa. Nakoniec ostali v krčme Ondrej a Aduš sami. Aduš sa dozvedel, že Ondrej pozná jeho príbuzného Báčika z Chochoľova. Ondej využil Adušov podnapitý stav a dohodol s ním kúpu jačmeňa. Dohodli sa, že hneď zajtra sa kúpa uskutoční. Na ďalší deň však Ondrej zistil, že nemôže ísť pre jačmeň, pretože mal doma nejaké záležitosti. Pomyslel si, že sa z Adušom dohodne na ďalšom jarmoku vo Svätom Tomáši, ktorý určite ani jeden nevymešká. Keď nastal deň jarmoku, Ondrej zbadal Aduša so svojou ženou, ale bolo už príliš neskoro, pretože už boli nastúpený v koči na cestu domov. Ondreja však zarazilo, keď videl v akom stave koč je a akého má Aduš kočiša. Koč bol starý, polámaný a priviazaný špagátom, kočiš kríval a bol iba obyčajne odetí. A v tejto chvíli ho prvý krát zachvátil nepokoj a nedôvera v dohodnutý predaj. Preto sa hneď vybral do Domaníc za Adušom. Keď však prišiel do Domaníc, všade už bola tma, svietilo sa iba v niekoľkých okeniciach. Nakoniec sa so šťastím uchýlil vo dvore jedného gazdu. 
  Na druhý deň sa Ondrej pýtal na Aduša gazdu. To čo mu gazda povedal, ho vôbec nepotešilo a naplnilo mu to jeho obavy. Ale aj napriek obavám sa vybral za Adušom. Po ceste natrafil na dievčinu, ktorej sa spýtal na kaštieľ, v ktorom býval Aduš. Dievčina, ktorá bola Adušovov slúžkou, ho zaviedla na kaštieľ. Keď prišli pred pozemok Aduša, Ondrej neveril vlastným očiam. To pod čím si on vybavoval kaštieľ, bol len maličký dom, v ktorom bývali Aduš s manželkou a slúžka zo sluhom. Vstúpil do domu, v ktorom sedel sluha. Sluha mu prezradil, že jeho pán nemá žiaden jačmeň. Keď to Ondrej počul, okamžite sa vybral do izby Aduša a zobudil ho. Keď ho Aduš zbadal bol veselý. Toto jeho správanie Ondreja zaskočilo a znovu mu stúpla nádej, že mu pán neklamal. Pri obliekaní Aduš naťahoval čas a hovoril Ondrejovi o Báčikovi z Chochoľova. Ondreja už nebavilo čakať a tak súril Aduša, ktorý mu sľúbil, že mu ukáže jeho pozemok. Keď sa zeman konečne obliekol, vyrozprával Ondrejovi jeho plán na opravu jeho pozemku a na dostavanie kaštieľa, ktorý rozostaval jeho otec. Po jeho smelom, ale nesplniteľnom pláne sa konečne prešlo na obhliadku majetku. Lenže postupne Ondrej zistil, že všetko čo mu Aduš nahovoril nie je pravda. Pes, ktorý mal údajne priviesť diviaka za ucho, bol v skutočnosti veľmi malý. Aduš nemal dokonca ani kone, iba jednu úbohú kravičku. 
  Nakoniec, keď zeman zistil, že sa sypárni nevyhne, ukázal ju Ondrejovi. Namiesto jačmeňa tam boli ovce. Aduš sa začal vyhovárať, že jačmeň predal inému, pretože Ondrej neprišiel. Ondrej však chcel naspäť svoj zádavok. Pán ho už však minul. Ondrej sa mu vyhrážal, že pôjde za Báčikom z Chochoľova a všetko mu povie. Zemán sa však iba usmial a povedal, že nech mu nezabudne spomenúť v akej biede žije. Ondrej sa celý rozžialený vrátil ku gazdovi a povedal mu, že ako je možné, že slnko svieti pre všetkých rovnako. Po chvíli prišiel ku gazdovi sluha z Adušovko dvora s návrhom pre Ondreja. Povedal mu aby namiesto zádavka požiadal pána o jasene. Aduš a Ondrej vošli do ohrady, kde boli 4 jasene a 4 hroby. Bola tu pochovaná Adušova rodina. V tejto chvíli sa v Adušovi niečo zlomilo a zistil, že život v klamstve nie je dobrý. Prisľúbil vyplatenie zádavka Ondrejovi do týždňa. Aduš slovo dodržal a peniaze mu vrátil. V tento istý rok náhle umrel Báčik z Chochoľova. Bol to veľký pohreb. Báčika pochovali pod jasene. Aduš plakal ako dieťa. Niektorý tvrdili, že preto, lebo sa ocitol na ľade a iný že ho museli pochovať na takú pustatinu. Aduš po ňom nezdedil nič.