Živý bič obsah
Živý bič:
- Útvar: sociálny expresionistický román z voľného románového
cyklu piatich románov bezspoločného názvu ( Živý bič, Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá, Kto seje vietor). Tento cyklus
zachytáva spoločenské dianie od vypuknutia 1.svetovej vojny roku 1914 po vypuknutie Slovenského národného povstania roku 1944.
- Hlavá
myšlienka: Zásah vojny do života jednoduchých dedinčanov.
- Téma: Zachytáva dopad 1.svetovej vojny na obyvateľstvo (materiálna bieda-
chudoba, hlad, vojenské operácia, morálna bieda- alkoholizmus, udavačstvo, fyzická bieda- fyzické obete priamo na fronte, ale aj
v zázemí)
- Autor románov protestuje proti vojne, bezpráviu a násiliu.
- Kompozícia: Román sa skladá z dvoch
častí...
- časť – Stratené ruky – 25 kapitol, názov súvisí s tým, že dedina zostala bez mužov, bez rúk, bez
pomoci.
- časť – Adam Hlavaj – 24 kapitol, príbeh Adama Hlavaja.
- Kapitoly sú relatívne samostatné, každá má svoju pointu.
Dej neprechádzal plynulo z prvej kapitoly na druhú.
- sv. vojna- nezachytáva front, ale dopad vojny na obyvateľstvo:
- Rozprávač:
vševediaci
- román s kolektívnym hrdinom (podľa niektorých teoretikov unamistický román – una ánima, lat. jedna duša)
- ľud
Ráztok vystupuje ako jedna bytosť. Niektoré repliky sú kolektívne, napr.: Chlapi
- – Kdeže ho máš? „Pohlušiť pánov!“ volala
sedľač po dedinách, volal pracujúci ľud.
- V priamej reči chýba uvádzacia veta, ktorá by slová prisúdila konkrétnemu
človeku,
- : Návrh sa rozhorela zmenil vo všeobecný súhlas: - Poďme! Poďme k Áronovi!
- pre román sú typické masové scény
(namočenie notára do potoka, rabovačka
- židovského krčmára)
- román prinášajúci do slovenskej literatúry postavu vytvorenú
pod vplyvom expresionizmu
- ľudia z dediny Ráztoky sa ocitajú v ťaživých podmienkach vojny a rozpadu Rakúsko-Uhorska, pokúšajú sa
riešiť svoju situáciu živelne, bojujú so zlým osudom, búria sa proti porobe, cenia si slobodu a prvýkrát si slobodu vlastnoručne
vybojujú
- postava – burič je individuálna (napr. Ilčíčka, Štefan Ilčík, Adam Hlavaj), ale aj kolektívna ( ľud Ráztok koná ako
jeden, hovorí ako jedna postava, nakoniec sa mení na živel)
- expresionistické postavy konajú pudovo, málo rozmýšľajú o svojej
situácii a viacej konajú. Pociťujú silný cit, všetko sa koná vo vybičovanej atmosfére.
- Veľké miesto má v správaní človeka
temperament (ľudská krv) – búri sa pri láske alebo zlosti, pri nenávisti, ruky človeka sú plné krvi.
- román sa začleňuje do
skupiny literárnych diel s témou 1. svetovej vojny.
- autor zachytáva dopad vojny na civilné obyvateľstvo ďaleko za frontovou
líniou
- Z nič hovoriacej vojny , ktorá sa ich netýkala, zjavia sa prví zranení (Ondrej Koreň), zjavia sa prví zabití (Komárovi
synovia)znásobí sa bieda a hlad (Eva Hlavajová so synom), pribudne dezercia(Adam Hlavaj), pribudnú choroby (červienka, pri ktorej umrie veľa
detí z dediny), rekvirácie, bohatnutie obchodníkov, nekontrolovaná moc štátnej správy (notár a žandárstvo), skazené mravy (Krista),
alkoholizmus (Matajka, Kúrňava), vraždy ( Štefan Ilčík zabije ukrutného veliteľa Rónu, dedina utopí notára), samovraždy (vojačik
„pánča“, Eva Hlavajová).
- Ráztoky = fiktívna dedina
Postavy:
- Adam Hlavaj– vystupuje
až v druhej časti románu, známy svojou prchkosťou, je smelý, sebavedomý, prefíkaný, ukrýva sa pred vojakmi. Adam utečie z vojny preto,
lebo si uvedomí že nebojuje za seba a Ráztočanov, ale za bohatých a mocných. Zo začiatku sa na Evu pre jej neveru hnevá, ale po čase si
uvedomuje, že Eva by ho nikdy nepodviedla. Preto sa chce Okolickému pomstiť, no nechce ho zabiť, lebo si uvedomuje, že keby niečo urobil
notárovi, poštve proti dedine vojsko. Je iniciátorom vo vzbure proti vojne. Na záver diela podpáli krčmu, so smiechom sa díva, ako horí
všetko staré a zlé. Je slobodný
- Eva Hlavajová– mladá krásna žena, má rada svojho muža Adama, ktorý musel narukovať. Keď bola
za notárom Okolickým, aby ho reklamoval z frontu, notár zamkol miestnosť, aby nemohla ujsť, a násilím ju zneužil. Nikomu sa s tým nemôže
zdôveriť a preto trpí. Evu odsúdi celá dedina. Pretože mlčí, myslia si, že k dieťaťu prišla dobrovoľne. pomáhajú jej Ilčíčka
a Ondrej Koreň. Nakoniec sa utopí v rieke. Postava Evy vyznieva ako obeť, je veľmi kontrastná voči Ilčíčke alebo Adamovi Hlavajovi, ktorí
bojujú činom proti bezpráviu.
- Ilčíčka-je vdova, žije so synom Štefanom, lenže toho jej zabijú na vojne. Nevie sa s tým vyrovnať
a preto je na čele dediny, ktorá zaútočí na vojakov. Navonok je tvrdá, odbojná, no vo vnútri je citlivá, láskyplná.
- Okolický–
notár, starý mládenec, lakomý, sebecký, zvykol si na málo roboty a rešpekt v dedine, znásilnil Evu, bál sa stretnutia s Adamom Hlavajom,
dedinčania ho nemajú radi, keď vidí. že mu nepomôže ani vojsko, ani žandári, dá sa odviezť na voze v slame, ale objavia ho tam,
rozbesnený dav ho ponorí do potoka tak, že mu trčí len podopretá hlava, ale ktosi tú podperu zoberie a notára nájdu utopeného na tom istom
mieste, kde kedysi Evu.
Dej:
Príchodom zmrzačeného Ondreja
Koreňa si Ráztočania uvedomujú krutosť vojny. Chlapov z dediny odvádzajú na vojnu. Aj Ilčíčka má syna Štefana, ktorý čaká na odvod.
Štefan na odvode vidí neštastie v očiach žien i mužov. Neverí nadšeným rečiam kaplána Létaya o vlasti. Za ten čas jeho matka doviedla
zmrzačeného Ondreja rodičom. Ľudia v dedine sa boja čokoľvek povedať nahlas, pretože sa zatváralo na neoverené udanie. Keď sa Štefan
Ilčík vráti večer domov z odvodu, oznámi mame že ho odobrali do vojny. Ilčíčka sa pokúša presvedčiť notára Okolického aby jej syn
nemusel narukovať do vojny, u notára nepochodí, a tak mu vynadá do zloduchov. Štefan sa dostane v kasárňach pod velenie krutého čatára
Rónu. Raz keď išli vojaci kopať zákopy, Róna tak poháňal Štefana do roboty, až z neho tieklo, Štefan sa odmietol podrobiť veliteľovi,
nahneval sa, a Rónu zabil. Nakoniec ho odsúdili na zastrelenie. Eva Hlavajová chodí prosiť notára Okolického, aby jej pomohok dostať muža
Adama z vojny. Notár ju však zneužije. Eva s ním otehotnie, ale otca neprezradí. Preto ňou ľudia opovrhujú. Dedinčania musia vojne
obetovať dobytok a preto nastáva hlad. Zničená Eva sa z hladu a opovrhovania po pôrode nešťastnou náhodou utopí. Adam utečie z vojny
a preto prichádzajú vojaci hľadajúci utečencov. Skormútený Adam sa dozvedá, že Eva je mŕtva a od Kúrňavu sa dozvie že má dieťa
s Okolickým. Adam sa chce Okolickému pomstiť, ale musí sa schovávať. V dedine vypukne červienka. Umierajú hlavne deti, spolu s nimi umiera
aj Evino nemanželské dieťa. Vojna sa končí, muži prichádzajú domov. Vznikne vzbura dedinčanov, ktorí sa na čele s Ilčíčkou obrátia
proti vojakom a notárovi Okolickému. Ilčíčku zabijú vojaci a okolického utopia dedinčania. Árona (Žid) vyženú z krčmy a rozkradnú
ju. Keď to uvidí Hlavaj, krčmu podpáli a myslí už len na slobodu.
- Dej je často doplňovaný prerušovanými lyrizujúcimi
časťami, v ktorých je obyčajne lyrický opis prírody (Cesty zmäkli na posmech, z vŕškov stekali kalné vody, plné ľadového chladu, onoho
prenikavého mokra, ktoré nalievalo predmety, robiac z nich nemé pomníky hynúceho živlu) alebo zachytenie prudkého duševného stavu postavy. (
Bolí to, bolí, oj bolí a neprestáva. tak to bolí ako keď odtrhneš z jablone posledný puk, ako keď posledné vtáča vyhodíš.)
- V
lyrickom opise hromadí metaforu a prirovnanie: Mdlo, bez spevu cvendžali kosy v poliach, lenivo rozvalených pod slnkom, vozy ťahané smutnými
kravami, škrípali v zemi ako zuby nahnevaného muža.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta