Čakanie na Godota - obsah a postavy

Charakterizujte znaky absurdnej drámy so zameraním na dielo Čakanie na Godota

Čakanie na Godota

• dráma v 2 dejstvách
• vyjadrenie absurdnej situácie súdobého sveta
• absurdná dráma o nezmyselnom čakaní, ktoré neprináša výsledok
• Téma:
  • bludný kruh života (po vojne), hrôza z nepoznaného sveta, pasivita ľudí, ktorí nie sú aktívni v ničom, len čakajú, ako sa všetko vyvinie

• Idea:
  • nikto nepríde, nikto neodíde, nič sa nedeje
  • postavy sa pohybujú akoby v začarovanom kruhu

• Miesto: neurčité – opustená cesta so stromom
• Čas:
  • historický: neurčený
  • epický: 2 dni (1 dejstvo = 1 deň)

• nemá dejovú líniu, je bez dekorácií
• divák sa nedozvie, kto je Godot, na ktorého sa čaká – je to možno Boh (God) alebo alegória smrti, beznádejného čakania, nádej (Becketta sa pýtali, kto je záhadný Godot, no odvetil, že ani on sám nevie)
• práve táto záhadnosť dáva priestor ľudskej fantázii, a tak každý môže čakať na svojho Godota

• Hlavné postavy – tuláci, klauni, verní kamaráti, závislí od seba:
  • Estragon (Gogo)– zábudlivý, nikdy si nepamätá, čo robil predošlý deň
  • Vladimír (Gigi) – všetko mu pripomína

• Vedľajšie postavy:

o Pozzo

• bohatý pán prechádzajúci okolo

o Lucky

• jeho nemý sluha
• robí len to, čo mu pán prikáže
• aj rozmýšľa na pokyn
• stále unavený – pomedzi rozkazy postojačky spí (pravdepodobne je postihnutý)
• taktiež sú závislí jeden od druhého (Pozzo a Lucky)

o chlapec

• pracuje u Godota, prináša od neho správy Estragonovi a Vladimírovi

• zajtra už určite príde

o Godot

• postava, ktorá sa ani po dlhom čakaní nedostaví
• známe je len, že má biele fúzy

• všetky štyri mená sú volené tak, aby zdôraznili rôznorodý kozmopolitný charakter hry:
  • Vladimír – ruské
  • Estragon – francúzske
  • Pozzo – talianske
  • Lucky – anglické

• akt čakania = základná charakteristika ľudskej existencie na Zemi (človek vždy na niečo čaká, vždy po niečom túži)
• Dej:
• Vladimír a Estragon sa stretnú na vidieckej ceste s jedným stromom a čakajú na Godota, ktorý má zmeniť ich osud. Ich neustále sa opakujúci rozhovor o Godotovom príchode preruší iná dvojica – pán Pozzo s bičom a jeho sluha Lucky, ktorý je priviazaný ako pes na reťazi a vlečie kufor, stoličku a kôš s jedlom. Všetci spolu nadväzujú absurdný rozhovor. Ten preruší príchod chlapca, ktorý im oznamuje, že pán Godot dnes nepríde, ale zajtra určite áno. Na druhý deň sa v podstate zopakuje scéna z prvého dejstva s tým rozdielom, že Lucky privádza slepého Pozza, ktorý je teraz od neho a oboch tulákov závislý. V závere hry opäť prichádza chlapec a oznamuje, že pán Godot dnes nepríde, ale zajtra sa dostaví určite. Vladimír s Estragonom sa chcú obesiť, ale povraz vytiahnutý z nohavíc sa roztrhne. Uvažujú o odchode, ale zostávajú stáť (sú neschopní urobiť niečo).

• Vladimír a Estragon sú pasívni v kontraste s aktivitou iných (Pozzo s bičom, jeho sluha Lucky s batožinou)
• tragická bezvýchodiskovosť je umocnená grotesknými scénami opakovaných pádov, obúvania a zobúvania topánok (godillot, z ktorého je asi odvodené meno Godot, je francúzsky slangový výraz pre topánku), padaním nohavíc, šušlavými dialógmi
• symbolizuje komédiu postmodernej civilizácie
• autor sám o svojom diele hovorí: „ Nič sa nedeje, nikto neprichádza, nikto neodchádza, je to strašné“

• Znaky typické pre absurdnú dráhu, ktoré môžeme nájsť v diele Čakanie na Godotta:
  • zmenená je tradičná štruktúra drámy (nespĺňa dramatický trojuholník)
  • chýba súvislý dej, zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia a rozuzlenie v závere hry

• hrdina: osamelý a neschopný komunikovať s inými postavami
• jazyk neslúži na dorozumievanie
• monológy: nelogické, nezmyselné
• repliky v dialógoch nenadväzujú, sú výplodom chvíľkového myslenia
• mnohí dramatici robili drámu absurdnú tým, že ju menili na grotesku (=humorná divadelné hra, ktorej úlohou je niečo zosmiešniť)