Čakanie na Godota - obsah a postavy
Charakterizujte znaky absurdnej drámy so zameraním na dielo Čakanie na Godota
Čakanie na Godota
- dráma v 2
dejstvách
- vyjadrenie absurdnej situácie súdobého sveta
- absurdná dráma o nezmyselnom čakaní, ktoré neprináša
výsledok
- Téma:
- bludný kruh života (po vojne), hrôza z nepoznaného sveta, pasivita ľudí, ktorí nie sú aktívni v
ničom, len čakajú, ako sa všetko vyvinie
- Idea:
- nikto nepríde, nikto neodíde, nič sa
nedeje
- postavy sa pohybujú akoby v začarovanom kruhu
- Miesto: neurčité – opustená cesta so
stromom
- Čas:
- historický: neurčený
- epický: 2 dni (1 dejstvo = 1 deň)
- nemá dejovú
líniu, je bez dekorácií
- divák sa nedozvie, kto je Godot, na ktorého sa čaká – je to možno Boh (God) alebo alegória smrti,
beznádejného čakania, nádej (Becketta sa pýtali, kto je záhadný Godot, no odvetil, že ani on sám nevie)
- práve táto záhadnosť
dáva priestor ľudskej fantázii, a tak každý môže čakať na svojho Godota
- Hlavné postavy – tuláci, klauni, verní
kamaráti, závislí od seba:
- Estragon (Gogo)– zábudlivý, nikdy si nepamätá, čo robil predošlý
deň
- Vladimír (Gigi) – všetko mu pripomína
o
Pozzo
- bohatý pán prechádzajúci okolo
o Lucky
- jeho nemý sluha
- robí len to, čo mu pán
prikáže
- aj rozmýšľa na pokyn
- stále unavený – pomedzi rozkazy postojačky spí (pravdepodobne je postihnutý)
- taktiež
sú závislí jeden od druhého (Pozzo a Lucky)
o chlapec
- pracuje u Godota, prináša od neho správy Estragonovi a
Vladimírovi
o Godot
- postava, ktorá sa ani po dlhom čakaní
nedostaví
- známe je len, že má biele fúzy
- všetky štyri mená sú volené tak, aby zdôraznili rôznorodý kozmopolitný
charakter hry:
- Vladimír – ruské
- Estragon – francúzske
- Pozzo – talianske
- Lucky –
anglické
- akt čakania = základná charakteristika ľudskej existencie na Zemi (človek vždy na niečo čaká, vždy po
niečom túži)
- Dej:
- Vladimír a Estragon sa stretnú na vidieckej ceste s jedným stromom a čakajú na Godota, ktorý má
zmeniť ich osud. Ich neustále sa opakujúci rozhovor o Godotovom príchode preruší iná dvojica – pán Pozzo s bičom a jeho sluha Lucky, ktorý
je priviazaný ako pes na reťazi a vlečie kufor, stoličku a kôš s jedlom. Všetci spolu nadväzujú absurdný rozhovor. Ten preruší príchod
chlapca, ktorý im oznamuje, že pán Godot dnes nepríde, ale zajtra určite áno. Na druhý deň sa v podstate zopakuje scéna z prvého dejstva s
tým rozdielom, že Lucky privádza slepého Pozza, ktorý je teraz od neho a oboch tulákov závislý. V závere hry opäť prichádza chlapec a
oznamuje, že pán Godot dnes nepríde, ale zajtra sa dostaví určite. Vladimír s Estragonom sa chcú obesiť, ale povraz vytiahnutý z nohavíc sa
roztrhne. Uvažujú o odchode, ale zostávajú stáť (sú neschopní urobiť niečo).
- Vladimír a Estragon sú pasívni v kontraste
s aktivitou iných (Pozzo s bičom, jeho sluha Lucky s batožinou)
- tragická bezvýchodiskovosť je umocnená grotesknými scénami
opakovaných pádov, obúvania a zobúvania topánok (godillot, z ktorého je asi odvodené meno Godot, je francúzsky slangový výraz pre
topánku), padaním nohavíc, šušlavými dialógmi
- symbolizuje komédiu postmodernej civilizácie
- autor sám o svojom diele hovorí:
„ Nič sa nedeje, nikto neprichádza, nikto neodchádza, je to strašné“
- Znaky typické pre
absurdnú dráhu, ktoré môžeme nájsť v diele Čakanie na Godotta:
- zmenená je tradičná štruktúra drámy (nespĺňa dramatický
trojuholník)
- chýba súvislý dej, zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia a rozuzlenie v závere
hry
- hrdina: osamelý a neschopný komunikovať s inými postavami
- jazyk neslúži na
dorozumievanie
- monológy: nelogické, nezmyselné
- repliky v dialógoch nenadväzujú, sú výplodom chvíľkového
myslenia
- mnohí dramatici robili drámu absurdnú tým, že ju menili na grotesku (=humorná divadelné hra, ktorej úlohou je niečo
zosmiešniť)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta