Chrám matky božej v Paríži obsah
VICTOR HUGO: Chrám Matky Božej v Paríži
Zakladateľ francúzskeho romantizmu bol Victor Hugo, básnik, prozaik, dramatik, napísal manifest (zásady, pravidlá, podľa ktorých sa má písať) romantizmu, v ktorom žiada slobodu umenia oproti záväzným zásadám klasicizmu.
Jeho najznámejšie dielo je román Chrám Matky Božej v Paríži.
Je to historický román, dej sa odohráva v prostredí Paríža a kostola Notre – Dame.
Je to rozsiahly román s mnohými odbočeniami, zaľudnený množstvom postáv zo všetkých vrstiev od žobrákov až po dvor kráľa. Sú tu mnohé opisné kapitoly – opisy kostola
Dej: Quasimodo sa narodí cigánom, ale je celý znetvorený, škaredý, ani sa na človeka nepodobá. Má len jedno oko, krivé zuby, jeden zub mu vytŕča z úst ako sloní kel, má krivú chrbticu, obrovský hrb, ryšavé vlasy, nohy pokrútené, ruky obludné. Vyzerá akoby bol rozbitý a zle pozliepaný obor. Cigáni ho položia pred kostol. Tam ho nájdu ženy v nedeľu zasvätenú Quasimodovi, dali mu meno Quasimodo. Zľutuje sa nad ním kňaz Frolo. Vychová ho, naučí čítať a písať. Qasimodo robí v kostole zvonára. V 14. rokoch Quasimodo stratí sluch od silného zvuku zvonov.
Cigáni si znetvorené dieťa nahradia zdravým dieťaťom - Chudôbke unesú jej dcéru.
V Paríži sa oslavuje sviatok bláznov. Volia kráľa bláznov – stane sa ním ten, kto dokáže urobiť najhroznejšiu grimasu. Víťazom sa stáva Quasimodo. Jeho úškľabok však nie je robený, ale je to jeho skutočná tvár. Objaví sa tu aj krásna cigánka Esmeralda s cvičenou kozičkou. Zapáči sa kňazovi Frolovi a spolu s Quasimodom sa ju pokúsia uniesť. V únose im zabráni krásny kapitán lukostrelcov Phoebus (Fíbo). Chytia len Quasimoda, za to je mučený, bičujú ho. Je vystavený v klietke na pranieri, všetci ľudia mu ubližujú, jedine Esmeralda mu podá vodu.
Esmeralda sa zamiluje do Phoeba, on si s ňou dohodne schôdzku, nemiluje ju však, chce sa s ňou len zahrávať, má aj veľa iných mileniek. Schôdzka s Phoebom sa koná v izbičke v pochybnej krčme. Frolo Esmeraldu sleduje, žiarli na ňu, Phoeba bodne ho dýkou. Frolo ujde a obvinia Esmeraldu. Je odsúdená na smrť obesením. Spod šibenice ju unesie Quasimodo a skrýva ju v kostole. Frolo ju vyláka von, vyznáva jej svoju lásku (napriek tomu, že je katolícky kňaz) a keď ho ona odmietne, Frolova veľká láska sa mení na veľkú nenávisť a vydá ju vojakom. Vo väzení sa Esmeralda ocitne so ženou Chudôbkou, spoznáva v nej svoju matku, ktorej uniesli 6 mesačné dieťa cigáni. Spoznajú sa podľa topánočky – každá ma jednu zavesenú na krku.
Esmeraldu obesia. Na popravu sa pozerajú Quasimodo a Frolo z veže. Fraolo sa začne smiať diabolským smiechom a Quasimodo ho zhodí z veže. Po poprave Esmraldy Quasimodo odnesie telo Esmeraldy do hrobky v kostole a po dvoch rokoch tam nájdu dve kostry, jedna je Esmeraldina a druhá s pokrivenou chrbticou. Quasimodo zomrel dobrovoľne s Esmeraldou.
ZNAKY ROMANTIZMU V DIELE:
romantické prostredie – kostol s vežičkami, zvonica, tajná alchymistická dielňa
kontrast – postavy sú kontrastné jedna voči druhej–
krásna Esmeralda – škaredý Qusimodo - ale aj kontrastné samy voči sebe:
Quasimodo – navonok škaredý, znetvorený, vnútorne šľachetný, dobrý, schopný vykonať veľké činy
Esmeralda – krásna, ale žije uprostred najhoršej spoločnosti, kde sa na morálku príliš nepotrpí
Frolo – kňaz, ktorý sa ale nespráva ako kňaz, je zamilovaný do Esmeraldy, jeho láska sa ale mení na nenávisť, keď ho odmietne, je nositeľom zlých vlastností, napriek tomu, že je kňaz – prebodne Phoeba, venuje sa alchymistickým pokusom, s čím by cirkev nesúhlasila
alchýmia – premena látok na iné látky bez vedeckého podkladu – alchymisti chceli napríklad vyrobiť zlato
Phoebo – urastený, má krásnu tvár, ale je prázdny duchom, má slabošskú povahu, Esmeraldu chce len pre pobavenie
Romantická láska sa nikdy nenaplní a nestane manželskou,
Esmeralda miluje Phoeba, ale on sa s ňou len zahráva, nemiluje ju,
Frolo je posadnutý Esmeraldou, ale ona ho nechce,
Quasimodo miluje Esmeraldu, ale vidí jej očiach strach, keď sa na neho pozerá.
Historická téma, postavy z nižších vrstiev spoločnosti.