Kytica Karel Jaromír Erben
Kytica Karel Jaromír Erben
Erben patrí k najvýznamnejším českým básnikom a zberateľom ľudovej slovesnosti.
Erben sám zbieral ľudové rozprávky, povesti, piesne, z nich vytvoril zbierku balád Kytica.
Zobrazil tu ľudské konflikty v baladách ako napr.:
Poludnica, Svadobná košeľa, Vodník, Dcérina kliatba
Balada je krátky epický žáner, veršovaný, prudké stupňovanie deja,
- nie je tu žiadny opis osôb, prostredia, teda prvky, ktoré by spomaľovali dej.
V baladách Poludnica, Vodníci zobrazuje ako si človek voľakedy nevedel vysvetliť záhady prírody a tak ich pripisoval nadprirodzeným silám.
Motív matky nachádzame v baladách Poludnica, Svadobná košeľa, Štedrý deň.
POLUDNICA
Erben pôvod slova Poludnica vysvetlil takto: Tak ako polnoc, tak aj pravé poludnie má svoje zlé bytosti, ktoré vykonávajú svoje zlé čary od 11 do 12 hodiny.
Téma: Matka stratí trpezlivosť a privolá trestajúcu moc nadprirodzenej sily
Opis Poludnice je stručný a plní základnú dramatickú funkciu: budí des a matkino zúfalstvo:
Malá, hnedá, oči divé
pod plachietkou osoba,
o barličke, hnáty krivé,
hlas víchru sa podobá.
Pôvodne poludnica vyzerala takto: bola dlhá, v bielom šate, žltý pás a krivú barlu mala (nebola celá krivá, malá, pod plachtou)
Obsah: Matka je doma s dieťaťom, dieťa je zlé, plače, kričí. Matka si s ním nevie dať rady, povie mu, že ho zoberie poludnica. Vyhrážka sa stáva skutočnosťou. Poludnica sa zjaví vo dverách a vystrie k dieťaťu ruky a dieťa umiera.
Matka vo svojom hneve, v prchkosti privoláva na pomoc zlé prírodné bytosti, a tým sa dopúšťa ťažkej viny proti zákonu materinskej lásky – je preto kruto potrestaná stratou dieťaťa. Mravné poslanie: človek sa má vyvarovať prchkosti, prílišného hnevu, má kontrolovať svoje konanie, riadiť sa rozumom, pre malichernosť neohrozovať hodnoty oveľa väčšie. Erben na to, aby vytvoril hrôzostrašný obraz poludnice, potreboval málo slov.
VODNÍK
Erben rozdelil báseň do štyroch častí.
- časť: Vodník sedí na topoli a spieva si: Svieť, mesiačik, svieť, moju ihlu veď. Šijem si ja dve čižmičky, do sucha i do vodičky. Zelení fráčik, čižmy rudé, zajtra moja svadba bude. Použité slová vodičky, čižmičky – nie je tu kladné citové zafarbenie, ale skôr zloba, nepriateľstvo k človeku. V refréne mesiačiksvieť – je škodoradostný a krutý vodníkov úškľabok, plný nedočkavej túžby po ľudskej duši.
- časť: Rozhovor matky s dcérou. Dievčina hovorí matke, že ide prať šaty na jazero. Matka ju odhovára, pretože mala v noci zlý sen o tom, ako dcére korále navliekala, do bieleho ju obliekala, do sukničky jak z vodných pien. A tiež jej hovorí, že piatok je nešťastný deň. Darmo ju však matka prosí, dcéru na jazero voľačo ženie, núti ju tam ísť. Keď príde dcéra k jazeru a začne plákať bielizeň, objaví sa vodník, vyvalia sa vlny, dievčina padá do vody a stáva sa súčasťou vodníkovej ríše.
Zvukomaľba – Počujeme a vidíme valiace sa vlny jazera, počujeme tlieskať vodníka. Erben to dokázal zvukomaľbou – opakovaním tých istých hlások:
vyvalili sa vlny zdola 3x v, l, i(y)
zelený chlapík zatlieskal 4x l
- časť: Úvod opisuje tmavú, smutnú, schladnú, tichú vodnú ríšu.
zvukomaľba neveselé, trúchlivé,
sú tie vodné kúty,
kde sa v tráve pod záružlím,
rybka s rybkou krúti
Dievčina sa stáva vodníkovou ženou, na svadbe mali družičky a družbov ryby a raky. Dievčina má syna. Spieva mu smutnú uspávanku: Hajaj, búvaj, moje dieťa, synček neželaný, ty sa na mňa usmievaš, ja mám v duši rany.
Mladá žena prosí vodníka, aby mohla navštíviť svoju matku. Vodník ju nakoniec pustí, ale zakáže sa s ňou objímať a do večera sa musí vrátiť späť. Synčeka musí nechať v rybníku.
- časť.
Dcéra ide za matkou, objíme ju. Večer sa s ňou lúči. Matka však zamkne dvere a nepustí ju späť do rybníka. Vodník búcha na dvere, volá ženu domov. Mladá žena sa rozhoduje medzi túžbou po ľudskom živote a láskou k dieťaťu. Chce ísť za svojím synčekom, matka ju nechce pustiť. Nato vodník zabije dieťa a hodí ho k dverám.
Láska matky k dcére privodí smrť dcérinho dieťaťa.