Kukučín napísal tento dvojzväzkový román na ostrove Brač
je to spoločenský román, lebo poukazuje na spoločenské problémy, je to realistický román – z obdobia realizmu.
Lit. druh: epika Lit. žáner: román
Čas: koniec 19. stor. Priestor: dalmatínska dedina
Vonkajšia kompozícia : román sa skladá z 18-tich kapitol
Mate Berac bol sedliak, mal ženu Jeru, syna Ivana a dve dcéry, ktoré slúžili: Katicu a Matiju. Bola to patriarchálna rodina – hlavou rodiny bol muž a museli ho všetci poslúchať.
Katica bola mladšia, krásna, parádila sa, pri službe v meste popanštela, nepáčia sa jej dedinské pomery, pohŕda nimi. Katica mala vzťah s Paškom Bobicom, ale keď sa vrátila zo služby v meste, už ho nechcela, lebo bol len sedliak. Jej sestra nemíňala peniaze na parádu, peniaze si uložila do banky. Našla si priateľa, ktorý má svoje remeslo, aj keď nie je veľmi krásny.
Šora (pani) Anzula bola statkárka, vdova, mala syna Nika. Za ženu mu vybrala Doricu Zorkovičovú, tiež zo statkárskej rodiny.
V tej dobe sa mohli sobášiť medzi sebou len príslušníci rovnakej vrstvy.
Syn statkárky šory (pani) Anzuly - Niko sa zaľúbil do dcéry sedliaka Mateho Beraca – Katici. Zasnúbili sa.
Niko sa rozhodne manželstvom so sedliačkou prekonať predsudky a spoločenské rozdiely. Pre Katicu predstavuje tento vzťah príležitosť, ako sa vymaniť zo sedliackych pomerov. Ich verejné zasnúbenie vyvoláva nedôveru a nevôľu nielen u Katicinho otca a Nikovej matky, ale aj u ostatných obyvateľov dediny.
Nikova matka, napriek tomu, že nesúhlasí so sobášom, nebráni im, dúfa, že čas všetko vyrieši. Rozpráva sa s Matem a povie mu, že deťom nebudú brániť, ale nech počkajú do svadby 1 rok a tým sa ich láska preverí. Vie, že keby Nikovi bránila, ešte viac by prilipol ku Katici. Mate tiež nie je spokojný s tým, že jeho dcéra sa zasnúbila s Nikom.
Nikova matka však nečaká na to, ako osud rozhodne, ale sama doň zasiahne a to tak, že zorganizuje obed, na ktorý pozve Doricu aj Katicu. Niko ich má obidve pred očami a môže ich porovnávať.
Katica, nech sa akokoľvek pekne oblečie, vždy bude len sedliačka, slúžka. Katica nemá také spoločenské spôsoby, správanie, ako má Dorica, ktorá chodila do najlepších škôl. Dorica bola pokojná vo vystupovaní, Katica bola na obede nervózna, nevie, ako sa má správať, Dorica má vrodenú nežnosť a vznešenosť v pohyboch a vo vystupovaní, v pohľade i v každom slove. Nepovedala Katici, že ju videla v meste, keď išla do služby, aby ju tým nedajbože neurazila. Na Katici vidieť, že nemá rod, výchovu, pôvod. Niko sa rozíde s Katicou. Katica nazýva Doricu slovami: falošnica, zmija, pobehlica. Hnevá sa aj na Nika, pretože ju vodil za nos. Nakoniec Katica sľubuje otcovi na smrteľnej posteli, že sa vydá za Paška Bobicu.
Mate Berac je ideál patriarchálneho sedliactva (patriarchát – stupeň vo vývine spoločnosti s vedúcou silou muža). Patriarchálnosť Mateho domu výstižne charakterizuje šora Anzula pri jeho smrteľnej posteli, keď hovorí: „ skutočne jediný dom, čo poznám, ktorý vie, že má gazdu a hlavu...skvelý vzor a môže sa povedať – bez nasledovníkov.“
Významová rovina (autorovo posolstvo): Autor sa sústreďuje na nezmazateľné rozdiely medzi statkármi a sedliakmi.
Rozvíja sa tu problém lásky na podklade majetkových a stavovských rozdielností, na dvoch rodinách, na rodine starého rozvážneho težaka – sedliaka, roľníka Mateho Beraca a rodine statkárky – šory – pani Anzuly Dubčicovej a vzťahu ich detí.
Neúspech lásky má dve príčiny:
Statkári, obchodníci a vzdelanci, medzi ktorých prináležala aj rodina Dubčicovcov, tvorili v Chorvátsku tých čias vyššie spoločenstvo. Na rozdiel od pomerov na Slovensku líši sa od sedliakov iba majetkom a lepším vzdelaním a nie právne, nejakými zemianskymi privilégiami.