Rastislav – Pavol Országh Hviezdoslav

Rastislav – Pavol Országh Hviezdoslav

Literárna Forma: Poézia

Literárny Druh: epika

Literárny žáner: Epická báseň

Téma: Vláda kniežaťa Rastislava, Vyslanie poslov k byzantskému cisárovi Michalovi II s pôsob o slovanských vierozvestov

Idea: Spisovateľ vzdáva hold veľkomoravskému kniežaťu Rastislavovi, z rozhodnutia ktorého prišli na Veľkú Moravu Konštantín a Metod, zakladatelia slovanskej vzdelanosť

Vedľajšie postavy: Kňaz Richvald, slovanský radcovia, Zemižízeň

Rým: striedaví (abab), združený (aabb)

Dej: 9.stor, prebieha prostredníctvom dialógu

Básnické umelecké prostriedky:

Epiteton: múdri Rastislav, spevný národ

Metafora: hladší spôsob musí byť jeho nápravy

Personifikácia: vlci do ovčinca radi, Západ dvíha pomníky ku cti Boha

Zdrobneniny: meško

Prirovnanie: zasvitať mu z jasných strán jak, hľa! Slnko svieti

Symboly: kniha kníh (biblia)

Básn otázka: či už raz čuje mena ľudu môj i chválu ?

Básnické zvolanie: bohužiaľ, nie... pane kráľu!

Opozitá: posol som či neposol

Básnický apostrof: preds´, čajs´

Básnik používa vo verši presah.

DEJOVÁ OSNOVA

1. Na tróne sedí panovník Rastislav
2. Richbald sa sťažuje na ľud, že je neposlušný, vzdorovitý a pyšný
3. Richbald navrhuje, aby ľud do kostolov hnali drábi
4. Rastislav s tým nesúhlasy
5. Nastal konflikt medzi nemeckými kňazmi a slovanskými radcami
6. Rastislav ukladá kňazom, aby sa učili našej reči
7. Rastislav píše byzantskému cisárovi Michalovi III:
8. a)Že ľud kázňam nemeckých
9. b)Žiada preložiť bibliu do našej reči
10. Rastislav posiela nemeckých kňazov do Nemecka

Rastislav: (846 - 870 = vládnutie) Mojmírov synovec a Svätoplukov strýko. Vďaka nemu prišli na Veľkú Moravu vierozvestcovia solúnsky bratia Konštantína a Metoda v roku 863