Martin Kukučín – vlastným menom Matej Bencúr, narodil sa v Jasenovej na Orave v rodine slobodných sedliakov. Absolvoval učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom a po ňom nastúpil na učiteľské miesto v Jasenovej. Po maturite odišiel študovať medicínu do Prahy. Zapojil sa do činnosti študentského spolku Detvan. Zoznámil sa tu s darwinizmom, tolstojizmom a ruskou realistickou literatúrou. Dlžoby za štúdium ho donútili prijať miesto lekára na ostrove Brač. Oženil sa tam a s manželkou odišiel do Južnej Ameriky. Pôsobil medzi chorvátskymi vysťahovalcami v Chille až do r. 1922. Nasledujúcu zimu prežil v Martine a v ďalších rokoch žil striedavo v rôznych chorvátskych mestách, kde ochorel na zápal pľúc a zomrel v nemocnici v Pakraci. Jeho telesné pozostatky previezli na národný cintorín do Martina.
Martin Kukučín je majstrom realistickej poviedky. Uviedol do literatúry ľudovú reč a ľudové postavy. Vo svojich poviedkach sa sústredil najmä na vykreslenie povahy a osudov dedinských ľudí. Napísal desiatky, poviedok, z ktorých mnohé predstavujú vrchol realizmu v slovenskej literatúre.
Rysavá jalovica – poviedka, zobrazil závažné problémy tej doby: alkoholizmus, milosrdenstvo, súcit. Dej je groteskno-humoristický, dynamický, mená postáv, dialógy a situačná komika dodávajú dielu komickosť. Susedia Adam Krt a Adam Trnka kedysi spolu dobre vychádzali, ale Trnková odstrihla susedovej koze bradu a Krtová odstrihla Trnkovmu kohútovi chvost. Odvtedy sa nerozprávali. Chlapi sa stretli na jarmoku, Krtovi sa zapáčila susedova jalovica, a pretože obaja mali doma prísne ženy, tak sa rozhodli zapiť dobrý obchod v krčme. Keď už boli v nálade a zistili, že jalovica nestojí pred krčmou, tak sa pustili do hľadania. Ale nikto nevidel rysavú jalovicu. Do rodnej dediny prišiel Krt celý utrápený a popletený, lavička cez potok mu pred očami tancovala, vrhal sa naňho mátoha, spadol na ľade a všetko, čo kúpil na jarmoku, porozbíjal. S plačom sa priznal žene, že nemá ani jalovicu, ani peniaze. Žena Eva ho vyhnala z domu a kázala mu vrátiť sa až s jalovicou. Trnka doviedol ku Krtovcom jalovicu, lebo jeho žena ju odviazala spred krčmy nevediac, že ju predal. Trnka išiel hľadať Krta a našiel ho zarábať peniaze na píle. Doviedol ho domov. Adam Krt vrátil Eve peniaze a zariekol sa, že už nikdy nebude piť.
Neprebudený – psychologická poviedka, patrí k najlepším a najzrelším dielam Kukučína. Podarilo sa mu podať v tomto diele majstrovskú psychologickú analýzu charakteru slabomyseľného dedinského pastiera husí Ondráša Machuľu. Ondráš, i keď už má 20 rokov, má dušu naivného, bezbranného dieťaťa, nevi rozlíšiť sen od skutočnosti, chce sa iba hrať a snívať o princeznách a zámkoch. Ondráš je nielen duševne zaostalý, „neprebudený“, ale má i znetvorenú tvár a zmrzačenú tvár a zmrzačené telo. Aj preto jeho otec odišiel z domu – nezniesol pohľad na svojho jediného syna - mrzáka. Ondrášova matka sa čoskoro utrápila na smrť. Po matkinej smrti býval Ondráš u svojej tety (volá ju „totka“).
Zuzka Bežanovie, najbohatšie dievča v dedine, sa má onedlho vydať za Jana Dúbravovie. Práve sa kvôli niečomu pohnevala so svojím ženíchom a vtedy jej príde do cesty Ondráš. Ľahkovážna Zuzka sa chce na niekom vyvŕšiť a zvýšiť si trochu sebavedomie – zahrá Ondrášovi divadlo a sľúbi mu, že sa za neho vydá. Ondráš uverí, že krásavica Zuzka sa chce stať jeho ženou, a začne sa vážne chystať na sobáš. Jeho komické prípravy sú spočiatku každému na smiech, situácia sa však stáva stále vážnejšou a tragickejšou. Zuzka sa rozhodne urýchliť svoj sobáš j Janom Dúbravovie.
Ondrášovi už vtedy nikto nevládal povedať pravdu. Veril, že u Bežanov sa chystajú na Zuzkinu svadbu s ním. V deň svadby ho teta musí zatvoriť do komory, aby sa nedostal do kostola a do domu Bežanovcov. Ondrášovi sa však podarí sekerou rozbiť závoru, a tak sa predsa dostane na svadbu. Keď vojde do miestnosti, práve vrcholí svadobná zábava. Ondráš si najskôr myslí, že Zuzka sa preto vydala za iného, lebo on neprišiel. Keď však vidí, aká je šťastná, pochopí, že Zuzka miluje v skutočnosti Jana a s ním sa iba zahrávala. Ondráš nevydrží takú veľkú bolesť a zošalie. Vtedy sa roznesie po dome správa, že u Bežanov horí šopa. Svadobčania nájdu pri šope zmäteného Ondráša a v presvedčení, že to on podpálil z pomsty šopu, priviažu ho k plotu. Odviaže ho Zuzka, ktorá si až teraz uvedomí, čo spôsobila. Poviedka sa blíži k tragickému koncu. Ondráš si všimne, že horí aj maštaľ, kde boli husi. Vrhne sa do plameňov, aby ich zachránil. A práve vtedy spadne prepálená povala na maštali a pochová Ondráša a jeho najmilšiu hus, ktorú držal v náručí.
Do školy – poviedka, hlavná postava Ondrej Rybár, ktorý sa má ísť vyučiť do mesta za učňa, pred odchodom sa prichádza s s ním rozlúčiť celá dedina, dávajú mu peniaze a rady
Veľkou lyžicou – autobiografická poviedka. Hlavná postava Cyril Feranovie, rodičia ho dali na štúdie do mesta, chceli mať z neho pána. Matka mu zakázala stretávať sa s jeho rovesníkmi, vyvárala mu panské jedlá, po pansky ho aj obliekala.
Keď báčik z Chochoľova umrie – poviedka zachytáva mravný aj hmotný úpadok zemianstva. Na vykreslenie zemianstva využíva paradox (iróniu, humor, satiru). Predstaviteľom zanikajúceho zemianstva je Aduš Domanický z Domaníc. Navonok vystupuje ako hrdý majetný zeman, ale v skutočnosti nemá nič. Jeho kaštieľ sa rozpadá, peniaze si od každého požičiava so slovami, že vráti, keď zomrie jeho strýko, ktorý je farárom v Chochoľove, a že Aduš bude po ňom dediť. V protiklade k nemu autor stavia postavu Odnreja Trávu, ktorý je priekupníkom a podnikateľom. Pôvodne bol sedliakom, gazdovanie však zavesil na klinec a dal sa na podnikanie, s cieľom nahrabať čo najviac peňazí. Je podnikavý, rozumný, ale bezohľadný v získavaní peňazí. Chová ovce a vlnu predáva. Je predstaviteľom nastávajúceho kapitalizmu.
Aduš a Ondro sa stretli v krčme na jarmoku a uzavreli medzi sebou obchod. Aduš mu ponúkol predať jačmeň , ktorého má vraj plné sýpky. Od Ondra vymámil preddavok – desiatok a dohodli sa , že Aduš mu jačmeň dovezie do Kamenian. Keď svoj sľub nesplnil Ondro sa vybral do Domaníc, že si jačmeň odvezie sám. Aduš nemal ani jačmeň, ani preddavok. Ondro hľadá inú hodnotu, ktorú by si odviezol. V ohrade stáli štyri jasene- vysoké, hrubé, rovné ako svieca, pod nimi boli pochovaní Adušovi rodičia. Ondrej povedal, že buď mu vráti desiatok alebo si vezme jasene. Až spomienka na jeho rodičov ho rozcíti, premietol si vlastný život ako klamal, viedol hýrivý spôsob života, rozhodol sa , že sa zmení. Ondrejovi desiatku po čase vráti. Báčik z Chochoľova umrie, Aduš nezdedí nič, ale aj tak za ním smúti.