Krvavé sonety – P. O. Hviezdoslav

Krvavé sonety – P. O. Hviezdoslav

P. O. Hviezdoslav – patril do realizmu, najväčší básnik v slovenskej literatúre. Najkrajšie ospieval slovenský ľud, prírodu a vzťah k životu. Narodil sa na Orave vo Vyšnom Kubíne, pochádzal zo schudobnenej zemianskej rodiny. Študoval na gymnáziu v Miškolci a v Kežmarku a na Právnickej akadémii v Prešove. Pracoval v Dolnom Kubíne, potom v Námestove ako advokát. Neskôr sa vrátil o D. Kubína, kde sa venoval literárnej tvorbe. Tu zomrel a je tu aj pochovaný.

Krvavé sonety – skladba obsahuje 32 sonetov. Je ostrým protivojnových protestom. Hviezdoslav vyslovuje svoje rozhorčenie nad tým, že ľudstvo tak hlboko pokleslo, kladie si otázku, kto je za túto hrôzu a utrpenie zodpovedný. V záverečných sonetoch vyslovuje básnik túžbu po mieri, dúfa, že sa ľudstvo poučí a po skončení tohto strašného krviprelievania bude žiť v mieri.

Verše:

„A národ oboril sa na národ
  s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa
  kres spráskal pušiek zahrmeli delá
  zem stene, piští vzduch, rvú vlny vôd (v týchto veršoch sa básnik pýta, kto je zodpovedný za toto krvi prelievanie, za hrôzu a utrpenie) a odpovedá:
  „to ona panovačnosť nadutá“ – vidí príčinu v egoizme mocných silných štátov, ktorým ide o prospechárstvo a moc, posledné verše vyjadrujú túžbu básnika po mieri:
„ó vráť sa skoro mieru milený!
Zavítaj s ratolesťou olivovou
a buď nám zdravím, veselím i chôvou,
v snažení ostňom, kovom v rameni!