Mor ho! (literárne ukážky) Samo Chalupka

Mor ho! (literárne ukážky) Samo Chalupka

Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia,

ponad vysoké hory, ponad rovné polia;

preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,

sadli tam za pomedzím slovenského rodu.

Duní Dunaj a luna¹ za lunou sa valí:

nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.

Pod tým hradom Riman-cár zastal si táborom:

belia sa rady šiatrov² ďalekým priestorom.

Pokraj tábora sedí cár na zlatom stolci,

okol neho cárska stráž, tuhí to paholci,

a pred cárom družina neveliká stojí;

sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.

Pobelavé kaderie šije im otáča,

modré ich oči bystro v okolo si páča³.

Rastom sú ako jedle, pevní ani skala:

zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.

Krásna zem – jej končiny valný Dunaj vlaží,

a Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží:

tá zem, tie pyšné hory, tie žírne moravy⁴:

to vlasť ich, to kolíska dávna synov slávy.

Slovenský rod ich poslal, zo slávneho snemu,

Aby išli s pozdravom k cárovi rímskemu.

oni čelom nebijú, do nôh nepadajú:

taká otroč⁵ neznáma slovenskému kraju;

lež Božie dary nesú, chlieb a soľ⁶, cárovi,

a smelými sa jemu primlúvajú slovy:

„Národ slovenský, kňazstvo i staršina⁷ naša,

kroz nás ti, slávny cáre! Svoj pozdrav prináša.

Zem tá, na ktorú kročiť mieni tvoja noha,

to je zem naša, daná Slovanom od Boha.

Pozri: tu jej končiny valný Dunaj vlaží,

tam Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží.

A zem požehnaná! Chvála Bohu z neba,

máme pri vernej práci voždy⁸ svoj kus chleba.

Zvyk náš je nie napádať cudzie vlasti zbojom:

Slovan na svojom seje, i žne len na svojom;

cudzie nežiada.

Ale keď na naše dvere

zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere:

kto je, ten je; či je on zblízka, či zďaleka:

vo dne v noci na stole dar Boží⁹ ho čaká.

Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovanom:

pána mať je neprávosť, a väčšia byť pánom.

A človek nad človeka u nás nemá práva:

sväté naše heslo je: Sloboda a sláva! -

Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!

Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí;

vďačne lejú vernú krv po osudnom poli;

oj, veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí!

...

A cár s okom sklopeným na bojišti stojí:

A čo? – Azda tých padlých Slovenov sa bojí? –

Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí

a zo svojho víťazstva radovať sa stydí.

No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,

čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.

Lež, večná meno toho nech ovenčí sláva,

kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.

• – vlna
• – veľký stan
• – pozerať, prezerať si
• – nížina okolo rieky
• – také poníženie
• – privítacie dary u Slovanov
• – zhromaždenie starších, kmeťov
• – vždy, rusizmus
• – chlieb

Námety na prácu s textom:

Žáner: hrdinská epická skladba

Dejová línia je jednoduchá:príchod slovanskej družiny k Dunaju v mieri, vyjednávanie s cisárom, cisár odmietne ponúkaný mier, boj, smrť mladých bojovníkov - prerušenie dejovej línie – opis družiny, lyrický opis slovenskej krajiny, charakteristika Slovákov

1. Aké je myšlienkové posolstvo básne? Čo básnik odsudzuje, čo vyzdvihuje, chváli?

1. Odkiaľ čerpal autor námet?

1. Hrdinom básne je „družina Slovanov“. Ako nazývame takýto typ hrdinu? Ako sa prejavuje?

Zameriava sa Chalupka na odlišnosti medzi členi slovanskej družiny alebo skôr na to, čo majú spoločné?

1. Vyberte z ukážky: opis tábora, opis kolektívneho hrdinu, opis krajiny Slovenov.

1. S. Chalupka býva označovaný ako básnik priestorovej monumentálnosti. Súhlasíte s tvrdením, že prírodné prostredie vytvára u Chalupku dôstojnú, veľkolepú kulisu pre opisované udalosti?

1. Štúrovci mali veľmi konkrétnu predstavu o území, ktoré patrí Slovákom, o jeho prirodzených hraniciach. Je táto predstava „prepašovaná“ aj do básne?

1. Na opise a činoch slovanskej družiny vysvetlite pojem „idealizovaný hrdina“.

1. Ktoré typické štúrovské symboly sa v ukážke objavili?

1. Dejový opis boja je veľmi dramatický, napísaný s pátosom a citom. Celá družina Slovenov padne v boji, ale naokolo leží nepomerne viac rímskych vojakov. Z nasledujúcich veršov vyberte myšlienku, ktorá zjednocovala celú generáciu mladých romantikov v slovenskej literatúre.

Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi!

Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí;

vďačne lejú vernú krv po osudnom poli;

oj, veď padnúť za národ – oj, veď to nebolí!

...

A cár s okom sklopeným na bojišti stojí:

A čo? – Azda tých padlých Slovenov sa bojí?

Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí

a zo svojho víťazstva radovať sa stydí.

No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,

čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.

Lež, večná meno toho nech ovenčí sláva,

kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.

1. Za ktoré hodnoty sa podľa Chalupku oddá obetovať aj vlastný život?

jazyk: rozlišuje pojmy Sloven (Slovák) a Slovan

1. Aký rým autor použil? a) združený b) striedavý c) obkročný d) prerývaný...

prozodický systém: sylabický (neurčujeme sttopy, počítame slabiky – napr. 13 slabík vo verši – vhodné pri spracovaní hrdinských tém)

1. Vysvetlite, v čom spočíva zvukomalebnosť verša Duní Dunaj a luna za lunou sa valí.

1. Je báseň vhodná na hlasné prednášanie pred davom ľudí? Hodí sa skôr na tiché čítanie? Argumentujte.