Emil Boleslav Lukáč – prehľad tvorby

Emil Boleslav Lukáč – prehľad tvorby

Emil Boleslav Lukáč – hlavný predstaviteľ slovenskej medzivojnovej poézie, bol predstaviteľom symbolizmu (z gréc. symbolon – znak, náznak, je umelecký smer.

Základným výrazovým prostriedkom sa v liteatúre stalo nepriame pomenovanie – symbol, ktorý slúžil na vyjadrenie abstraktného pojmu /napr. srdce = láska, holubica = mier, lev = sila, sova = múdrosť. Mal zvýrazniť viacvýznamovosť básnikovej výpovede.) 

Tvorba:

Spoveď – básnická zbierka, prevažujú prvky nedôverčivosti, odhaľuje zážitky z detstva a dospievania, má sklon vyjadrovať sa v protikladoch, prevládajú motívy smútku a bolesti (typické pre symbolizmus) vyplývajúcich z vlastných životných skúseností,.

Dunaj a Seina - básnická zbierka, vznikla v čase, keď študoval v Paríži. Prežíva pocit stratenosti v cudzom meste, túži po domove. V zbierke, ako to naznačuje i jej názov, konfrontuje domov a svet, mesto a dedinu, rodný kraj - cudzina. Vyzdvihuje pozitívne hodnoty domova. Báseň Hnus mesta (Teadium urbis) – porovnáva cudzinu a rodný kraj, všetko , čo je doma mu je milšie, vyznáva sa z pocitov cudzoty v meste, v zbierke využíva cudzie slová, prívlastky, personifikácie, touto zbierkou si vyslúžil prezývku POETA DOKTUS (básnik učený)

O láske neláskavej – básnická zbierka, je venovaná ľúbostným motívom. Pre Lukáča bolo charakteristické, že si všímal najmä protiklady, protirečenia a kontrasty. Zdalo sa mu – a naznačil to i názvom zbierky, že aj láska je plná rozporov a padoxov. Lásku vnímal ako protikladnú hru citov a rozumu, plnú bolestí, pochybností. Báseň Paradoxon – lásku chápe ako problematický cit, je plná zábran, prekážok, uvažuje či je láska stály cit alebo nie. Báseň Večná parabola – básnik neverí v čistú, úprimnú lásku, cíti tu protiklad zmyslu a intelektu, skeptický postoj k láske.

Spev vlkov – básnická zbierka, reaguje na celonárodné a celosvetové udalosti, rozpínavosť fašizmu, posilnil národnú a sociálnu zložku svojej poézie

Elixír – básnická zbierka, väčšina motívov vychádza z konkrétnych spoločenských reálií, ktoré v básnickom pomenovaní nadobúdajú širší a zovšeobecňujúci význam

Moloch – znamená krutosť, v tejto zbierke básní kreslí pesimistickú víziu skazy sveta, varuje ľudstvo pre totálnym zničením. Zmocňujú sa ho tragické pocity beznádeje, pesimizmu. Báseň Goya – reaguje na občiansku vojnu v Španielsku a fašistickú diktatúru nazýva: „Španielsko zdupalá horda býkov“.

Bábel – znamená zmätok, chaos, v tejto básnickej zbierke zobrazuje časy vojnových hrôz, ktoré symbolicky nazýva Apokalypsou. Báseň Domov – opisuje nástup fašizmu, domov je pre básnika útočiskom pred apokalypsou (fašizmom)

Hudba domova – básnická zbierka, ktorá obsahuje aj báseň Stĺp hanby – spomína na dobu povstania, na koniec 2. svetovej vojny, obdobie oslobodenia Slovenska a verí, že nastane zmena.