Defilé - Pavol Horov

Defilé – v tejto básnickej zbierke sa opäť vrátil do čias nedávno skončenej vojny. V nej ešte raz rekapituloval hrôzy a útrapy vojny. Ústredné miesto v zbierke patrí dlhšej skladbe Panta rei. Znova tu kreslí apokalyptické obrazy zániku, noci, pustošenia. Je to neúprosná obžaloba podlosti a nízkych pudov človeka. V závere vyjadruje svoju vieru, že ľudia si znovu spomenú na zabudnuté slovo láska.

- báseň Defilé – dramaticky opíše hrôzy vojnového času. Vo forme využíva vplyvy poetizmu a postupy nadrealizmu. Vrství na seba obrazy skazy sveta. V básni využíva motív smrti Lenory z básne Havran od Edgara Poea. Poeov havran vrhol svoj teň nielen na básnika trúchliaceo nad smrťou Lenory, ale na celý svet, rozhúpal zvon desu a jeho Never more (nikdy viac) znie hrozivo nad svetom. Sleduje vojnu ako slávnostné defilé, sprievod smrti odprevádza Lenoru za rampu nebytia: (úryvok) :

Tie marše pochmúrne Tá pretrhnutá hrádza
Tá ruža rozvitá
Do rakiet číhajúcich Výsmešné jezulánky
Roj zlostných lietadiel
Dopady ťažkých bômb na biedne ľudské stánky
V desivej paráde
Noc v bedrách zlámaná jak zbožná katedrála
Tá klenba úžasná
A stará dobá zem je pre nás náhle malá
Jak pádi do prázdna
Do prúdu krútňavy ktorý sa cez nás valí
V ústrety dutým tmám
Lenora umrela a Boha nanovo pochovali
A básnik zostal sám
A človek zostal sám
Uprostred toho ticha