Dom v stráni – Martin Kukučín

Dom v stráni – Martin Kukučín

Žáner:

spoločenský román (dvojzväzkový)

KOMPOZÍCIA:

Román má 18 kapitol, člení sa na 4 časti. Dejová línia je umocnená striedaním ročných období, čím autor zdôraznil večný kolobeh života.

ZÁPLETKA:

láska Katice a Nika – ľudí z dvoch rozdielnych spoločenských vrstiev, medzi ktorými je obrovská priepasť, preto sa aj rozídu. Vyvíja sa od zaľúbenia, cez prehĺbenie vzťahu, prechádza do vytriezvenia, roztržka sa napokon končí zmierením.

Dej sa odohráva v Dalmácii, úvodné kapitoly sú opisné, autor opisuje rôzne zvyky Chorvátov, používa aj dalmatínske slová.

Dom v stráni – HLAVNÉ POSTAVY:

MATE BERAC:

Hrdý sedliak, predstavuje patriarchálny spôsob života na dedine. Celý život ťažko pracoval, bojoval s ťažkými podmienkami. Je sebavedomý, v spoločnosti i v rodine sa teší veľkej autorite. Je starostlivý a múdry otec i starostlivý gazda – má najkrajšie vinice. Jeho životnou filozofiou je zachovanie tradícií. Jeho deti s ním však v tomto nesúhlasia. Syn Ivo chce odísť do Ameriky (hoci je dedičom , chce sa osamostatniť- má už svoju rodinu, ale v rodičovskom dome mu nič nepatrí).Dcéra Matija sa zas vydá do mesta – za murára. Aj Katica mieri vyššie – nechce sa vydať za obyčajného sedliaka, ale do panského domu.

ŠORA ANZULA

Vdova po kapitánovi Dubčićovi, bohatá zemianka, veľmi šikovná, dokázala zveľadiť majetok po mužovej smrti. Svojho syna vychovávala s materinskou láskou, bola na neho hrdá, ale uvedomovala si aj jeho chyby. Ľudia si ju vážia, chodia sa k nej radiť, lebo vedia, že je spravodlivá.

Dom v stráni – DEJ:

Základným motívom románu je láska a smrť. Na panskom plese očarí Katica svojou krásou mladého zemana Nika. Katica sa kvôli nemu rozíde so sedliackym mládencom Paškom Bobicom.

Proti láske mladých sa postavia obe rodiny, najmä Katicin otec, Mate Berac. Katicu má zo svojich detí najradšej – nedovolí, aby bola hračkou v rukách pánov. Tvrdí, že medzi pánom a sedliačkou nemôže byť naozajstná láska, po čase z nej ostane iba sklamanie a zničená povesť aj budúcnosť dievčaťa.

Aj šora Anzula vybrala pre Nika inú nevestu, Doricu Zorkovičovú. Dorica je chudobné dievča, ale pochádza zo zemianskeho rodu a práve šora Anzula jej zabezpečila vzdelanie. Šora Anzula dúfa, že Niko predsa len zmení svoje rozhodnutie a napokon sa ožení s Doricou. Napriek tomu sa však rozhodne, že keď si to Niko bude naozaj želať, prijme Katicu za svoju nevestu. Presvedčí aj Mateho, aby sa nestaval proti Nikovi a Katici. Dohodnú sa, že im dovolia schádzať sa a lepšie sa spoznať. Domnieva sa, že aj tak sa skôr či neskôr rozídu, lebo prídu na to, že sa k sebe nehodia.

Po čase začne aj Niko  viac uvažovať o svojej láske. Všimne si, že Katica zdedila niektoré nepríjemné vlastnosti po svojej vypočítavej a ctižiadostivej matke. Začína pochybovať, čo je u Katice na prvom mieste – či láska k nemu a či túžba byť paňou na dubčićovskom panstve. Od svadby so sedliačkou ho odhovára  i priateľ Zandome.

Šora Anzula zorganizuje hostinu, na ktorú pozve Katicu i Doricu a Niko má tak možnosť obe dievčatá porovnávať. Katica sa mu zdá naivná, v panskej spoločnosti neohrabaná, kým Dorica jemná, kultivovaná, so spoločenským taktom. Situáciu ešte dovŕši výbuch Katicinej žiarlivosti. Vracia Katici slovo, ale necháva jej čas, aby si našla iného – kvôli rečiam. Katica  je nahnevaná, ale Mate jej pripomenie, že aj ona sa vzdala svojej lásky – Paška Bobicu bez veľkých výčitiek svedomia.

Mate Berac umiera. Okolo jeho postele sa zíde celá rodina i všetci známi. Katica sľúbi otcovi, že sa vydá za Paška.

Smrť Mateho – v zime – symbolizuje pominuteľnosť všetkých starostí, radostí a životných perspektív, symbolizuje zánik patriarchálneho zriadenia; atmosféra v okolí umierajúceho, pokora jeho najobľúbenejšej i naspurnejšej dcéry Katice, ktorá prijíma lásku najprv odmietnutého Paška, naznačuje ľudské zmierenie postáv.

Autor sympatizuje sympatizuje s postavou Mate Beraca a s hodnotami, ktoré reprezentuje – úcta k práci a k pôde (keď cíti, že sa blíži jeho smrť, pokladá si za povinnosť rozlúčiť sa s pôdou, s poliami, s vinicami). Autor si však uvedomuje, že tento svet je už odsúdený na zánik. Vie, že budúcnosť patrí podnikateľom, ako je Zandome, jeho morálku však odsudzuje.

Zandome nemá dôveru v nevzdelaného težaka, dokonca ani obchod by mu nezveril do ruky. Zaujíma ho len zisk. „Slovám neverím a oduševňovať sa neviem. Ale verím čísliciam...“ Vie oceniť ženskú krásu jediným pohľadom a neváhal by spáchať dáky hriech so sedliačkou, ale nikdy by neurobil to, čo chce Niko – zobrať si sedliačku.