Skon Paľa Ročku - Božena Slančíková - Timrava

Skon Paľa Ročku – novela
Umierajúci Paľo uvažuje o svojom živote. I keď je ešte mladý, je zatrpknutý, plný nenávisti, ale i výčitiek svedomia. Na smrteľnej posteli uvažuje najmä o vzťahu k manželke a matke, o svojom ťažkom životnom osude. Túži zmieriť sa so sebou i so svetom.

Paľo Ročka a jeho žena Zuza sa brali z veľkej lásky. Zuzina rodina bola bohatá, preto rodičia Zuze bránili, aby sa vydala za nemajetného Paľa. Kvôli Paľovi ju doma stále trápili, dokonca i bili. Ich láska však bola silnejšia. Paľo si dokonca ruku dokaličil (odťal si dva prsty), len aby nemusel ísť na vojnu, lebo sa bál, že kým bude vojakom, vydajú Zuzu za iného.

Odvtedy uplynulo iba 5 rokov. Paľo si uvedomí, že z ich veľkej lásky nezostalo takmer nič, zničila ju bieda a problémy každodenného života.

Zuza chcela rodine dokázať, že nepotrebujú pomoc od nikoho, poradia si aj sami. Po svadbe si zobrali pôžičku a začali stavať dom. Obaja pracovali až do úmoru. Zuza stále hnala Paľa do roboty, ale nešetrila ani samu seba. Paľo ťažko ochorie a zazlieva žene, že s nemá zľutovanie, má pocit, že ho už nemá rada a záleží jej len na majetku.

Ťažké srdce má však aj na matku. Vyčítal jej, že v detstve musel žiť kvôli otcovi pijanovi v biede a pohŕdaní. Matke zazlieva aj to, že mu nepomohla pri stavbe domu a prišla sa naň pozrieť, až keď bol hotový. Paľo jej zakázal vkročiť do domu, dokonca ju tak posotil, že spadla a zranila si hlavu. Vtedy matka svojho syna prekliala, aby Boh aj jeho tak vyhnal z domu, ako on ju.

Všetky tieto spomienky mučia chorého Paľa. Trápia ho výčitky svedomia, stále sa mu zjavuje matkina zakrvavená tvár. Napokon to už nevydrží a požiada Zuzu, aby išla po matku. Zuza s plačom prosí svokru, aby prišla, že bez jej odpustenia nemôže zomrieť. Matka odmieta, je neoblomná aj vtedy, keď ju prosia ostatní. Napokon však predsa len príde a navzájom si odpustia. Paľo sa ešte rozlúči so ženou i malým synom a navždy zatvorí oči.