Pondelok, 27. februára 2017, meninyAlexander, zajtra Zlatica
Dnes prezretých 50655 študentských prácOnline: 3854 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Jozef Gregor Tajovský - prehľad tvorby

Autor: Chlapec mino (28)
Typ práce: Referát
Dátum: 18.10.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1185 slov
Počet zobrazení: 14800
Tlačení: 691
Uložení: 626
-  Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici (podľa rodiska si vybral pseudonym).
-  Bol najstarším z desiatich detí, jeho otec bol remeselník (dlhší čas aj richtár)
-  Vychovávali ho starí rodičia, najväčší vplyv mal na neho starý otec, na ktorého si s láskou spomína vo svojich poviedkach.
-  Absolvoval strednú školu v BB, učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom.
-  Pôsobil ako učiteľ, kvôli maďarizácii toto povolanie zanechal.
-  Vyštudoval obchodnú akadémiu, pracoval ako bankový úradník vo viacerých mestách (Martin, Naďlak, Prešov).
-  Počas 1. SV musel narukovať ako vojak rakúsko-uhorskej armády, dostal sa na ruský front a prebehol k Rusom. Dostal sa do zajateckého tábora a tu spolu s Jankom Jesenským vydával noviny pre československých legionárov a burcoval Čechov a Slovákov do boja za utvorenie spoločnej vlasti.
-  Po vzniku ČSR žil v Bratislave.
 
TVORBA:

prozaická
-  majster krátkej prózy
-  písal črty a poviedky z dedinského prostredia
-  chcel svojimi poviedkami poukázať na osud najbiednejších, najchudobnejších a vzbudiť súcit s ich osudom.
-  jeho črty a poviedky z dedinského prostredia majú humoristické, niekedy ironické a najčastejšie tragické ladenie.
-  Sú napísané v prvej osobe, pričom Tajovský kladie dôraz na dokumentárnosť – štylizuje svoje prózy tak, ako keby ich rozprával autentický svedok (často vstupuje do deja i on sám).
-  Rozprávanie autora vyvoláva ilúziu ústneho podania, má často anekdotický charakter a koncentruje sa okolo určitej postavy. To všetko umožnilo Tajovskému v plnej miere využiť spôsob ľudovej hovorovej reči.
-  Jeho poviedky sú stručné, dôraz v nich nie je na deji a na zložitých zápletkách, ale na postavách. Sú to predovšetkým ľudové postavy - „malí“, biedni, utláčaní, bezmocní, ale pracovití a čestní ľudia. Tajovský však svoje ľudové postavy – podobne ako Timrava – neidealizuje, nezakrýva ani ich chyby, ktoré sú dôsledkom biedy (napr. zaostalosť, poverčivosť, ľahostajnosť, konzervativizmus, alkoholizmus).
 
Portréty chudobných, sluhov, slúžok a iných bedárov kreslí napr. v poviedkach Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Mamka Pôstková, Apoliena, Mišo.
 
Poviedka Maco Mlieč je sociálnym protestom proti nespravodlivosti. Maco bol sirota, od detstva slúžil u bohatého gazdu – richtára. Celý život ťažko pracoval, býval v maštali spolu so zvieratami a za svoju prácu nedostával plat, iba jedlo a občas pár grajciarov na pálenku a dohán. Maco si vôbec neuvedomoval, že ho gazda vykorisťuje, naopak, ešte mu bol vďačný, že ho ako sirotu vzal k  sebe. To, že uňho pracoval. považoval za samozrejmé.

Rozprávač príbehu nebol k Macovmu osudu ľahostajný – dával sa s Macom do reči a nahováral ho, aby si pýtal od gazdu mzdu, ktorá mu za prácu patrí. Ale Maco to nechápal, považoval gazdu za dobrého človeka a chválil sa tým, ako mu gazda sľúbil, že po smrti mu vystrojí pekný pohreb. Poviedka sa končí paradoxom – Maco sa krátko pred smrťou príde rozlúčiť s richtárom a poďakuje sa mu za všetko, čo pre neho urobil a pýta sa, či mu nie je niečo dlžný. V gazdovi sa pohne svedomie a uistí ho, že ešte on mu je dlžný 13 zlatých. Macovi sa veľmi uľaví a poprosí richtára, aby ho za tie peniaze riadne dal pochovať. Maco do  rána umrel. Gazda mu vystrojil krásny pohreb. Celá dedina ho chválila, len sluhovia si pošepkávali, „že však ho mal  za čo pochovať.“
 
Hlavnou hrdinkou poviedky Horký chlieb je vdova Turjanka. Po manželovej smrti sa ocitla vo veľkej biede. Svoje tri deti často ukladá spať v studenej izbe a bez večere. Aby si zarobila aspoň pár grajciarov, ide v noci strážiť panské deti, kým sa páni nevrátia zo zábavy. Oni sa však vrátia až nadránom a Turjanka medzitým v mrazivej noci niekoľkokrát odbehne z domu pánov k svojim deťom, pretože má strach, čo sa im niečo nestalo. Bol to skutočne zárobok na horký chlieb, lebo Turjanka prechladne a ťažko ochorie, ale na lieky a lekára nemá peniaze. Autor v závere poviedky naznačuje, že deti onedlho stratia i matku.
 
Hrdinka poviedky Mamka Pôstková mala tiež ťažký život. Jej manžel bol pijan, ktorému sa nechcelo pracovať, a často prepil i tých pár grajciarov, čo ona zarobila. Z ich syna vyrástol tiež pijan a po otcovej smrti vyhodil svoju matku z domu. Zarábala si pečením a predávaním chleba a z biedneho zárobku pomáhala svojej neveste živiť jej deti. Splácala malú dlžobu v banke a na jar predala i perinu, aby mohla pôžičku splatiť a pokojne zomrieť.
 
Poviedky zo starootcovského prostredia (starootcovský cyklus):
DO KONCA
PRVÉ HODINKY
DO KÚPEĽA

ŽLIEBKY

Spomína tu na starého otca Štefana Grešku, na smutné i veselé príhody, ktoré s ním zažil. Vykresľuje ho ako pracovitého, dobrého a veselého človeka.

Do konca
Majstrovsky napísaná poviedka, v ktorej Tajovský opísal smrť svojho otca. V skratke rekonštruuje životné osudy starého otca i jeho náhľady a vnútorný svet. Zobrazuje ho v rôznych životných situáciách, rozvádza jeho humorné i vážne úvahy, jeho figliarstvo a dôvtip, ale najmä  jeho ľudskosť, sebaobetavosť a lásku k práci. Životnou filozofiou starého otca bola práca až do konca života. Na smrteľnej posteli si spomenul na sľub, že príde starej materi pomôcť na lúku, a keď sa stará mať vrátila, našla ho zomierajúceho na zemi vychystaného do práce.

Dramatická tvorba:
Jednoaktovky (majú len 1 dejstvo): Matka, V službe, Hriech, Tma
Ženský zákon (4 dejstvá)
Statky – zmätky (5 dejstiev)
 
Statky – zmätky
Hra má 5 dejstiev
Vzťahy medzi postavami naruší honba za majetkom. Kvôli majetku a peniazom zabúdajú na ľudskosť, na morálku a česť. (Túto hru napísal Tajovský, keď žil v Nadlaku – dnešné Rumunsko a jej dej sa odohráva tu, na Dolnej zemi.)
 
V centre hry stoja tri rodiny: Palčíkovci, Ľavkovci a Kamenskí.
Palčíkovci sú starí a bohatí manželia, ale nemajú deti. Sú príliš lakomí na to, aby si nejaké vzali za vlastné alebo aby si najali paholkov. Prídu na myšlienku, ktorá zničí život dvom mladým ľuďom. Presvedčia svojich príbuzných, Ďurka a Zuzku, aby sa vzali a nasťahovali sa k nim. Za pomoc v dome a okolo statku im sľubujú, že na nich prepíšu svoj majetok, hoci to nemajú v pláne urobiť. Chcú iba získať lacné pracovné sily.

Zuzka je tiché a pracovité dievča z chudobnej rodiny, zvyknuté poslúchať, a preto súhlasí so sobášom. Ďurko Ľavko je však ľachtikár, má rád krčmu, zábavu, tanec a ženy. Zuzka pri Ďurovi trpí, pretože sa k nej správa zle, robí si z nej posmech, neváži si ju, nepomáha jej v práci, navyše chodí za bývalou frajerkou Betou. Napokon sa rozhodne Ďurka opustiť, hoci čaká dieťa.

Ďurko si privedie do domu Betu, čo Palčíkovci tolerujú, no onedlho sa začnú hádať. Beta s Ďurom chcú prinútiť Palčíkovcov, aby na nich prepísali majetok hneď. Palčíkovci im však neveria, boja sa, že mladí by ich vyhnali z ich vlastného domu. Obviňujú ich, že nevedia gazdovať, nepracujú poriadne a okrádajú ich. Palčík napokon revolverom vyženie Ďura z domu.

Po roku prichádzajú Palčíkovci poprosiť Zuzku o odpustenie. Sľúbia jej, že sa postarajú o jej syna. Príde ju odprosiť aj Ďurko. Zuzka mu už všetko odpustila, ale vrátiť sa k nemu odmieta. Už mu viac neverí. Povie mu, že ho ako otca pred synom zaprie a ak by sa náhodou dozvedel, kto ním je, nechá ho, aby ho súdil sám...
 
Ženský zákon
Veselohra
Humoristicky ladený príbeh lásky detí dvoch chudobných dedinských rodín. Šťastie zaľúbencov a priateľstvo oboch rodín ohrozí bohatá richtárka, ktorá chce majetkom zlákať Miška za ženícha pre svoju starú dievku. Aj Mišova matka chce svojmu synovi nanútiť bohatú richtárkinu dcéru. Tvrdohlavosti, intrigám a klebetám – čiže nepísanému „ženskému zákonu“ dedinského života – urobí koniec energický Miškov otec a zachráni tak šťastie mladých ľudí.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.8)

O autorovi: Jozef Gregor Tajovský

Jozef Gregor Tajovský

Jozef Gregor Tajovský (vlastným menom Jozef Alojz Gregor; pseudonymy: Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dohnian, Jozef Slovák, Kaprál, M.

  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Jozef Gregor Tajovský - prehľad tvorby Referát 738 slov 3.6
0.035