V tejto novele prináša iný pohľad na patriarchálny, konzervatívny život slovenskej
dediny než ostatní autori, odvážne opisuje jeho zaostalosť a zápecníctvo. Predstavuje vyvrcholenie kritického realizmu, zaujíma ju najmä
človek, jeho vnútro, hlbiny jeho duše-psychiku postáv a ich citové vzťahy.
Téma: Zaostalosť dedinských ľudí,
ktorých nezaujímajú novoty a žijú z toho, čo im zanechali predkovia.
Idea: Snaha o kultúrnejší život na
dedine.
Hlavné postavy: Iľa – kráľovná, najstaršia v rodine, žena Paľa Ťapáka. Bola vzdelaná, čistotná, vyvyšovala sa nad
ostatnými v dome, rada rozkazovala, preto dostala prezývku kráľovná. Chcela zmeniť zaostalý život Ťapákovcov. Bola babica v mestskej
službe.
Anča – zmija, stará dievka. Mala 30 rokov. Postihnutá lámkou-krívala, no vo vnútri bola citlivá a jemná, ale
jej nešťastie ju robilo krutou a bezcitnou. Túžila po láske a rodine, ale ostalo jej iba vyšívanie čepcov pre nevesty. Vždy bola v konflikte
s Iľou.
Paľo Ťapák – flegmatik, lenivý, pokojný človek. Rád žartoval, nemal rád novoty a nechcelo sa mu ani
myslieť.
Dej: Konflikt medzi Iľou - kráľovnou, ktorá sa snaží zmeniť
zaostalý život Ťapákovcov (oni žijú 16 v jednom dome, sú nezhovorčiví, leniví, nič ich nezaujíma, nevnímajú ani okolie, držia sa
tradície svojich dedov) a ostatnými príslušníkmi, vrátane jej muža Paľa. Po dlhom vydieraní a prehováraní a po mnohých nedorozumeniach sa
presťahujú do nového domu. Zobrazil tu vnútornú životnú tragédiu Anči – zmije, ktorá túži po rodine, deťoch, láske. Vnútri je
citlivá a nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí navonok zlou, mrzutou, zostáva jej len túžba a bôľ z radostí iných a nešťastie z
vlastného údelu.
Dej novely sa odohráva v dedinskom prostredí. Celá rodina Ťapákovcov žije pohromade v nezdravom prostredí, sú
zaostalí, so všetkým spokojní, lipnú na starých zvykoch otcov a dedo. Žijú tu 4 bratia Ťapákovci s manželkami a deťmi, najmladší, ešte
slobodný brat a ich sestra mrzáčka Anča.
V popredí novely stoja dve ženské postavy – Iľa, manželka najstaršieho brata, Paľa, a jej švagriná Anča. Obidve sú silné osobnosti, v rodine ich prezývajú Iľa-kráľovná a Anča-zmija.
Iľa je vzdelanejšia než ostatné
švagriné, je v dedine babicou a túži po modernejšom, kultúrnejšom spôsobe života. Chce zmeniť Ťapákovcov a ich staré zvyky, vyčíta im,
že žijú v neporiadku, nezdravo, deti majú choré, tlačia sa 16 pokope. Ťapákovci si však z nej robia iba posmech, nepáči sa im ani to, že
Iľa ich stále iba kritizuje a že všetko by chcela zmeniť. Najnespokojnejšia je Anča-zmija. Stále provokuje ostatných a snaží sa vyvolať
konflikty a hádky medzi Iľou a Ťapákovcami.
Anča je jednou z najtragickejších postáv Boženy Slančíkovej-Timravy. Po chorobe,
ktorú prekonala ešte ako dieťa, zostala mrzáčkou. Nemôže chodiť, iba sa vláči po dome na dlaniach a kolenách. Kvôli svojmu osudu sa hnevá
na celý svet, osobné nešťastie ju robí zlou, zádrapčivou a drsnou. Je plná bolesti a žiaľu, prežíva vrúcne city a hlboku lásku k
bratrancovi Janovi, na to však nemôže ani pomysleť, aby aj ju mal voľakto rád.(Stelesnením ľudského utrpenia a poníženia je scéna, keď
beznohá Anča poskakuje v noci na kolenách a dlaniach a oneskorení chodci – práve Jano a jeho otec – ju považujú za psa.)
Iľa,
keď vidí, že Ťapákovcov nezmení, žiada muža Paľa, aby si aspoň oni postavili nový dom a odsťahovali sa z preplnenej rodičovskej chalupy
Ťapákovcov. Vyhráža sa mu, že ho opustí a napokon to aj urobí – prijme miesto slúžky u rechtorky. Nakoniec sa Paľo predsa rozhodne
postaviť si v dedine nový dom.“A teraz je Iľa už úplne šťastná – no Ťapákovci spojní sú tiež. Dusia sa v jednej izbe 14, ako ich
predkovia žili“. Sú radi, že im už Iľa nepanuje a nenúti ich zmeniť staré zvyky, iba kalika Anča sa trápi plná beznádejnosti a trpko
ľuťuje, že sa vôbec narodila.