Z knihy: Vo voze šťastia
- literárna forma: próza
- literárny druh: epika
- literárny žáner: poviedka (zo života detí)
Nástup dvoch bratov do prvej triedy, ich zážitky a pocity v nej.
Autor si spomína a rozpráva o vlastných zážitkoch z detstva a školských čias.
autor a jeho brat Mišo
↓
-dvaja chlapci, súrodenci, vo veku okolo 6- 7 rokov, práve nastupujúci do školy
-prísne vychovávaní, citliví, slušní, občas vymyslia nejaké huncútstva, nechcú byť iní, než ostatní
rodičia – majú mlyn, prísne vychovávajú svojich synov, ale veľmi ich ľúbia
Náco – sluha
pán učiteľ – veľmi prísny, rozumný a starostlivý
spolužiaci – doťahujú si chlapcov pre ich iné oblečenie
Dej sa odohráva v dedinskom prostredí a v škole
V ukážke autor rozpráva príbeh, ako začali s bratom chodiť do školy. Mali z nej obavy a veľký rešpekt, lebo rodičia ich tak vychovávali.
Aj iní im vraveli, že v škole to nie je také jednoduché.
„Ani náš Náco, ktorý bol u nás tovarišom, nesľuboval nám nič dobrého o škole.Takto nám veru prezradil, že tam uši upotrebia často i na iné, nie vždy na počúvanie, a nohavice nederúsa len od samého sedenia.“
(učebnica, str.41)
Autor spomína na jedno z prvých školských huncútstiev, ktoré s bratom vyparatili,
keďže sa nechceli oblečením líšiť od spolužiakov. Dostali zaň zaslúžený trest –
bitku za demokraciu
Demokracia → všetci sú si rovní, slobodne sa rozhodujú
→ aj chlapci chceli byť rovní a rovnakí ako ich spolužiaci, preto sa rozhodli zmeniť si oblečenie
Autor v texte využíva veľa zastaraných slov a netypických vetných konštrukcií, ktorými vhodne dopĺňa tému, prostredie aj postavy.
Napr. móres, zimník, tovariš, motúzik…
„Otec vyprášil z nás túžbu po rovnosti a mať
navarila lipového kvetu…“