Chrám matky božej v Paríži – postavy

Chrám matky božej v Paríži – postavy 

VICTOR HUGO (1802-1885) – Francúzsky prozaik, básnik, dramatik, esejista

a politik. Bol synom dôstojníka napoleonskej armády. Po štúdiu na vojenskej škole sa naplno venoval literatúre. Bol členom Francúzskej akadémie, bojoval proti trestu smrti. Diela: román Bedári, dráma Cromwell, básne Ódy

Vrcholné dielo: CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI

Vonkajšia kompozícia diela: skladá sa z 2 samostatných kníh s kapitolami. Názvy kapitol predstavujú hlavnú myšlienku kapitoly, nachádza sa v nich meno postavy, jej charakteristická vlastnosť a pod. (napr. názov kapitoly: Kľúč od červenej bráničky, Quasimodova svadba).

V románe je použitý:

• chronologický kompozičný postup: hlavnú dejovú líniu tvorí príbeh 4 postáv: Quasimoda (kvazimodo), Frolla, Esmeraldy, Phoeba (féba).
• retrospektívny kompozičný postup: v odbočeniach sa dozvedáme o predchádzajúcom živote postáv, kým sa ich osudy nepreťali.

Špecifiká diela: okrem dejovej línie, je dielo špecifické mnohými opismi prostredia deja. Autor opisuje budovy, uličky, katedrálu. Ukážka: „Ďalej na podlhovastých oknách s lomenými oblúkmi sklá tisícorakých farieb; v širokých východoch zo siene nádherne a jemne vyrezávané dvere; a to všetko, klenby, piliere, steny, rímsy, veraje, dvere, sochy, zhora nadol pokryté nádhernými modrými a zlatými drobnomaľbami, ktoré v dobe, keď sa na ne dívame, boli už trochu

zájdené a takmer celkom sa strácali pod prachom a pavučinami...“

Autor využíva historický prézent: využíva prítomný čas na vyjadrenie minulých dejov. Chce zvýšiť autenticitu.

Žáner: Historický román – Paríž v 15 storočí

Miesto deja: dej nám pripomína stredoveký Paríž, v jeho uličky a katedrálu Notre Dame v Paríži.

Postavy:

QUASIMODO: sirota, ktorej sa v detstve ujal kňaz Frollo. Narodil sa so znetvorenou chrbticou, neskôr ohluchol. Navonok je odpudivý, ale vo vnútri je vďačný za každý prejav láskavosti. Frollovi bol oddaný do momentu, kým nezistil, že práve on poslal Esmeraldu na smrť. Jeho koniec bol naznačený len nepriamo – nálezom pokrútenej kostry pri ostatkoch Esmeraldy.

FROLLO: kňaz aj vedec. Znepokojujú ho myšlienky na kameň mudrcov. Vynájdenie kníhtlače pokladá za skazu moderných čias. Je presvedčený, že najlepšími knihami sú staroveké stavby. Nesie prvky démonickosti.

ESMERALDA: dievča, ktoré v detstve uniesli Cigáni. Zaľúbi sa do povrchného Phoeba, nespozná, že ju chce len využiť. Myslí si, že zomrel rukou Frolla, a odovzdane ide na smrť. Esmeralda je v centre dejového plánu románu, k jej postave sa viažu všetky podstatné konflikty.

Téma: romantický príbeh krásnej cigánky Esmeraldy a obludného Quasimoda, príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a trápenia.

Idea diela: Kritizovanie nespravodlivosti, či už kvôli fyzickým chybám ľudí. Nekňazské správanie kňazov. Konanie I'udí, ktorí sú ovplyvnení láskou opätovanou, alebo neopätovanou. Dielo sa vyznačuje harmóniou kontrastov medzi Quasimodom a Esmeraldou. Dielo je klasicky romantické. Quasimodo je navonok škaredý, no je schopný konať i veľké činy.

Obsah: V úvode rozprávač v tretej osobe spomína, ako pred niekoľkými rokmi objavil v Chráme Matky Božej v Paríži na stene rukou vyryté grécke slovo „ananké“, čo znamená osud. Upútalo ho to natoľko, že o tom napísal knihu. Úvod je datovaný do roku 1831.

Na námestí pred Chrámom Matky Božej sa konali slávnosti bláznov. Tancovala tam aj Esmeralda, krásna a mladá tuláčka. Jej pôvab vzbudil vášeň u kňaza Frolla. Chcel ju získať, preto požiadal svojho zvonára Quasimoda, aby ju uniesol. Esmeraldu zachránil kapitán lukostrelcov Phoebus, ktorému sa tiež páčila. Na schôdze ich prekvapil Frollo a Phoeba dýkou prebodol. Po čine ušiel a vina padla na Esmeraldu. Na smrť odsúdené dievča zachránil Quasimodo a ukryl ju v chrámovej zvonici. Tuláci, s ktorými žila, sa ju rozhodli oslobodiť. V zmätku sa jej zmocnil Frollo, ale keďže sa mu nechcela oddať, dal ju uväzniť do cely, v ktorej bola starena, ktorá nenávidela Cigánov, lebo jej

v minulosti ukradli dieťa. Tá v Esmeralde spoznáva svoju unesenú dcéru. Poprave sa prizerali z chrámovej veže aj škodoradostný Frollo a nešťastný Quasimodo. Quasimodo Frolla zhodil z veže a sám umrel v kostnici.... „Už sme povedali, že Quasimodo zmizol z Chrámu Matky Božej v deň cigánkinej a arcidiakonovej smrti. Odvtedy ho už nikto nevidel, nikto nevedel, čo sa s ním stalo... „ Esmeraldu po smrti uložili do pivnice. „... našli medzi všetkými tými ohavnými kostlivcami dve kostry, z ktorých jedna čudne objímala druhá. Jedna z nich bola kostra ženy, mala dosiaľ na sebe niekoľko zdrapov šiat z látky kedysi bielej a na krku náhrdelník s hodvábnym vrecúškom, ozdobeným zelenými sklenými korálkami, ktoré bolo otvorené a prázdne. Druhá kostra, ktorá prvú pevne objímala, bola kostra muža. Všimli si, že mal pokrivenú chrbtovú kosť, hlavu zaseknutú medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Nemala zlomené väzy a bolo jasné, že nejde o obesenca. Muž, ktorého kostra bola, prišiel sem teda umrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa na prah.

Znaky romantizmu v diele:

• vyhrotené city, vášne
• romantická atmosféra: únos, pokus o vraždu
• túžba po nedosiahnuteľnom, nešťastná láska
• jedinečné historické prostredie
• rôznorodosť prostredia (chrám, obydlia, ..)
• kontrastné spracovanie spoločenských vrstiev
• démonickosť postavy (hyperbolizácia)