Cválajúce dni – Ján Smrek – Báseň

Ján Smrek 1898 – 1982

• Vlastným menom Ján Čietek. Bol sirota a žil v sirotinci v Modre. Bojoval v 1.sv.vojne a dostal sa až do Palestíny. Vyštudoval učiteľstvo, avšak neučil, pracoval ako redaktor. Vydával mesačník Elán.

Predstaviteľ vitalizmu. Vitalizmus

• Presadzoval radostné a optimistické nazeranie na
• Reakcia na očakávaný mier a obnovu zničených hodnôt.
• Názov: vita – život
• Základom života je životná energia,
• Hybnou silou je schopnosť žiť a tvoriť.
• Témy budovania, stavania, konštruovania, hrania sa, lásky, krásy, mladosti, priateľstva...
• Človek nie je limitovaný hranicami svojej vlasti, patrí mu
• Senzualizmus – vníma krásu všetkými
• Jazyk: každodenný – hovorový aj s nárečovými prvkami, voľný verš

TVORBA:

Cválajúce dni – básnická zbierka – očarenie životom, príroda, dedina, mesto, žena, láska, diaľky, cudzie kraje, v ktorej dominuje radosť zo života, spontánnosť, optimizmus, citová úprimnosť a sviežosť, improvizácia, nepravidelnosť formy, neusporiadanosť

Božské uzly – básnická zbierka – pri tlmočení silných citových zážitkov nezabúda na výrazné a nevšedné detaily zo života

Iba oči – básnická zbierka – senzuálne vnímanie skutočnosti nesmeruje k prázdnemu hedonizmu (slasť a rozkoš sú najvyššie hodnoty)

Básnik a žena – veršovaná poviedka – napísaná v podobe dialógu, obdivný vzťah k žene vo všetkých ročných obdobiach, vyjadruje galantný postoj k žene ako bytosti, ktorá v sebe skrýva mnohé tajomstvá, život považuje za zákrak či sen.

Báseň - Cválajúce dni (interpretujte báseň)

Bujní žrebci, neosedlaní

-- nezasiahne ich blesk -- ženú sa vpred,

ženú sa vpred,

kopyty rozbíjajú lebky a nechávajú za sebou

dokaličené ľudské mŕtvoly.

Stepilí cowboyi

nad konské hrivy sklonení sedia na pariacich sa chrbtoch a stískajú ich koleny

kŕčovite. Hurrá, hurrá! Z cesty nám!!

Pádime!

Nevidíte?

Krasojazdcov sú stá, divákov milióny.

Tie stá však jazdia ponad dómy, ponad parížsku Notre Dame

a preskakujú Oceán,

ženú sa krkolomným cvalom, že nestihne ich ani Parom, chcú prelietať

zo stálic na stálice, presedlať na Lucifera šiju,

vôbec: vtopiť sa v dáky fenomén, možno: vo večnú energiu.

My mladí, jarí šarvanci,

ktorí sme život -- svoju milú -- objali prvom pri tanci,

sme celým dúškom živí -- my sme tí jazdci diví!

Sedíme na paripách: uháňajúcich dňoch,

a pevne držíme sa hrivy -- nič nevadí, že niektorý pri skoku ponad piliere oceľového mosta

drží sa už len chvosta.

Nemôžme znať, či nespadneme a nezlomíme väz --

lež nechceme sa predsa vtopiť v to driemajúce ľudské plemä, v zakliaty živý les.