Audience (rozbor knihy)
Audience (rozbor knihy)
Kniha: Audience
Autor: Václav Havel
Zaslal(a): Ája
Hlavné postavy:
Vaněk – inteligentný, intelektuálne spisovateľ nútený pracovať v pivovare, autorovo alter ego (= fiktívne osoba, psychologicky totožná s autorom), je sledovaný tajnou políciou. Je plachý až úzkostlivo korektné, podľa autora nie je Havel, ale predstava, ktorú Havel sám o sebe má.
Sládek – nadriadený Vaňka, rozhoduje o umiestnení pracovníkov v pivovare (má rozhodovacie právomoci), vo Vaňkovi vidí autoritu aj cez to, že je Vaněk jeho podriadený. Snaží sa mu podliezať a chce sa mu zverovať. Často opitý, používa vulgárne vyjadrovanie, nespisovné výrazy. Bezcharakterný, snaží sa zapáčiť “tým hore”, zároveň si pritom nenápadne materiálne prilepšiť. Nevie si rady s nátlakom ŠtB, ktorá má záujem o informácie týkajúce sa Vaňka. Pod sľubom pracovných výhod sa snaží Vaňka prehovoriť, aby sám na seba donášal a písal za Sládka hlásenia. Pije veľa piva-chodí veľa na záchod. Kvôli svojej opitosti sa neustále opakuje.
– celé dielo má iba 2 postavy
– v rozhovore sú spomínajú osoby vtedajšej oficiálnej (Gott, Bohdalová) i neoficiálne kultúry (Kohút – spisovateľ – raz sa Sládek preriekne a nazve ho “Holub”)
O diele:
– Absurdné tragikomické dráma, dialóg, jednoaktová hra
– absurdita deje tvorená paradoxy a opakujúcimi sa obraty
– skoky v témach, hra o morálke
– inšpirácia vlastnými skúsenosťami zo 70.rokov, autobiografické prvky
– jednoduchý dej, striedanie replík Sládka a Vaňka. Krátke repliky a početné pauzy
– dielo vzniklo pre pobavenie niekoľkých autorových priateľov, ktorí sa stretávali na autorovej chalupe
Doba a miesto deja: 70.rokoch 20.storočia – obdobia totalitného režimu. V čase písania to bola súčasnosť. Dej sa odohráva vo Sládková kancelárii v pivovare.
Jazyk:
– niekoľkonásobné opakovanie rovnakých fráz – “nezáväzné táraniu” (typický znak Havlových hier)
– opakovanie jednotlivých scén
– Vaněk hovorí spisovne a kultivovane
– Sládek hovorí hovorovým jazykom, používa vulgarizmy
Hlavná myšlienka:
Hra o morálke, hra bojujúci za lepší život, ktorý v tom čase nebol možný bez nejakých strát v spoločnosti (napríklad zmena charakteru). Dielo ctí zásadu: “Do ničoho sa moc nepliesť, ale vedieť využiť situácie.”.
Kompozícia:
– jednoaktová divadelná hra (krátka)
– jednoduchý dej, dialóg – striedanie krátkych replík Sládka a Vanka
– skoky v témach
– cyklický dej
Absurdita:
– Sládek má vyššie postavenie v práci ako Vaněk
– absurdita aj v jazyku, kedy intelektuál v podriadenej pozícii svojmu nadriadenému vyká (nestráca svoj charakter ani v ťažkej životnej situácii). Sládek mu naopak celú dobu tyká
– Vaněk má donášať sám na seba, keď odmieta, sládek to berie ako, že mu nechce pomôcť, že sa na neho chce vykašľať
– Najabsurdnejší z celého diela je postava sládka, človeka, ktorý sa prepožičal k donášanie a pritom sa stavia do očí druhého ako najlepší kamarát, ako ten, kto chápe a pomáha
– Záver – návrat k východiskovej situácii, nezmyselný bludný kruh
Obsah:
Spisovateľ Vaněk je sledovaný tajnou políciou. Svojimi dielami sa stal nepohodlným socialistickej spoločnosti, preto nemohol ďalej vykonávať svoje povolanie. Pracuje teda v pivovare ako pomocný robotník. Sládek si necháva zavolať Vaňka do svojej kancelárie. Je už mierne opitý, pretože pije jedno pivo za druhým. Neustále sa pýta na rovnaké veci. Jeho správanie a nespisovné až vulgárne prejavy sú opakom proti slušnému správaniu Vaňka. Na rozsiahlej otázky Vaněk odpovedá jednoslovné, odmieta pitie. Sládek sa vypytuje Vaňka či je spokojný so svojou prácou, či sa pozná osobne so známymi hercami. Sládek sa vychvaľuje a zdôrazňuje svoju dobrotu a dôležitosť. Ponúka Vaňkovi prácu skladníka, že tam môže psát.Varuje ho pred stykom s Pavlom Kohoutom. Sládek sa mu prizná, že je v spojení s tajnou políciou a podáva o ňom písomné správy. Veľa ho to otravuje a tak Vaňkovi navrhuje, aby o sebe niečo napísal sám, keď je ten spisovatel. Opitosť stúpa, sládek si sťažuje na život, nadáva spisovateľmi do “inteligentov”, potom ho nazýva kamarátom, už nechce žiadna hlásenia a pomaly zaspáva. Vaněk odchází.Po krátkom čase opäť zaklope na dvere. Sládek sa prebudí, víta Vaňka, nič si nepamätá. Rozhovor začína rovnakými slovami ako na začiatku.
Vaněk ako spisovateľ pracuje v čase totality v pivovare, kde váľa sudy s Cigánov. Naskytne sa mu možnosť povýšiť na miesto skladníka. Pokiaľ by ale chcel túto činnosť vykonávať, musel by na seba donášať sladké. To odmieta – v závere diela pochopí bezvýchodiskovosť celej situácie a nielen to, dokonca aj absurditu celej doby. Celý dialóg je rozdelený len niekoľkými odchody Sládka na záchod
O autorovi:
Všeobecná charakteristika Havlových hier:
– Prvý Havlova významná sa volá Záhradná slávnosť (1963) a posledný, Odchádzanie (2006)
– Hry sú ovplyvnené predovšetkým tradíciou absurdného divadla
– Témy – problémy moci, byrokracia a jazyka (Umelé jazyky ptydepe, chorukor, ktoré majú spresniť a uľahčiť komunikáciu medzi byrokratmi, sa v skutočnosti ukazujú ako jej neprekonateľná prekážka) – Záhradná slávnosť, Vyrozumenie – hlavná téma je odcudzenie jazyka
– Niektoré hry obsahujú silný autobiografický prvok (Audience, Vernisáž, Protest)
Všeobecná charakteristika absurdného drámy:
– Obraz človeka, ktorý stratil zmysel života à varovanie
– 60. roky
– Prvky absurdného dráme sa objavovali už v tvorbe Ivana Vyskočila
– České absurdná dráma je spojené s tvorbou Ladislava Smock, spoluzakladateľa Činoherného klubu, príklad hry – Podivné odpoledne dr. Zvonka Burkeho
Václav Havel – životopis
– Dramatik, spisovateľ, kritik komunistického režimu a bývalý prezident
– Narodil sa 5. Októbra 1936
– Posledný prezident Československa (1989-1992) a prvý prezident Českej republiky (1993-2003)
– pochádza z rodiny stavebného inžiniera a podnikateľov
– po vyučení chemickým laborantom vyštudoval popri zamestnaní
– strednú školu a v r. 1967 odbor dramaturgie na DAMU
– V roku 1956 sa zoznámil s Oľgou Šplíchalovou, a akokoľvek obaja pochádzali z odlišného rodinného prostredia, čoskoro sa veľmi zblížili. Po osemročnej známosti sa v roku 1964 vzali, a od tej doby sprevádzala Olga Havlová svojho manžela najťažšími životnými skúškami. Václav Havel o nej neskôr často hovoril ako o svoje nenahraditeľné životnej opore
– v 60. rokoch pracoval v pražských divadlách (ABC, Na Zábradlie) ako javiskový technik, pomocný režisér a dramaturg
– 1965 pôsobil v nemarxistické mesačníku Tvář
– v rokoch 1968-69 bol predsedom Kruhu nezávislých spisovateľov
– od začiatku 70. rokov nemohol publikovať, bola mu znemožnená aj činnosť v divadle
– krátko pracoval ako pomocný robotník, potom sa venoval spisovateľskej práci
– bol hlavným autorom vyhlásenia Charty 77 a spolu s J. Hájkom a J. Patočkom aj jej prvým hovorcom
– za svoje občianske postoje bol 3x väznený
– za svoju literárnu činnosť a občiansku statočnosť získal rad zahraničných ocenení a pôct
– 29.12.1989 bol zvolený prezidentom ČSFR a r. 1992 prezidentom SR (prezidentský úrad zastával až do 2.2.2003)
DIELA (výber):
Záhradná slávnosť (dráma, 1963), Upovedomenie (dráma, 1965), Sťažená možnosť sústredenia (dráma, 1968), Sprisahanci (dráma, 1971), Žobrácka opera (dráma, 1972), Audience (aktovka, 1975), Vernisáž (aktovka, 1975), Horský hotel (dráma, 1976), Protest (aktovka, 1978), Chyba (dráma, 1983) Largo desolato (dráma, 1984), Asanácia (dráma, 1987), Prejavy (publicistika, 1990), Letné úvahami (publicistika , 1991)