Kniha: Bim, Bam, Bum
Autor: Christian Morgenstern
6.5.1871 Mníchov – 31.3.1914 Merano
Jediné dieťa Carla Ernsta Morgensterna a jeho ženy Charlotty. Otec bol významný nemecký krajinkár. Christian Morgenstern študoval dejiny umenia a práva; venoval sa žurnalistike, poéziu a prekladateľstva (prekladal severskej autormi: Ibsena, Bjornson, Strindberg, Hamsun).
Po celý život bojoval s tuberkulózou, ktoré ale v roku 1914 podľahol. Valná väčšina jeho diela vyšla so starostlivosťou jeho ženy Margaréty až po jeho smrti. Za svojho života sa dočkal malého uznania.
Morgenstern je považovaný za zakladateľa nonsensové poézie – (dej chýba úplne alebo čiastočne zmysel, alebo obsahuje zdanlivo nezmyselné prvky. Má veľmi blízko k absurdite a je často i humorný).
Vo svojich básňach spájal slová zdanlivo nezmyselne alebo tvoril abstraktné poéziu z náhodných hlások a slabík. Jeho zbierky básní obsahujú veľmi často slovné hračky, alebo sú rozdelené do vizuálne formovaných tvarov (báseň Lieviky).
Bol ovplyvnený dadaizmu (proti vojne), surrealizmom (usiluje o oslobodenie mysle, zdôrazňuje podvedomie. Snažia sa o zachytenie snov, predstáv, pocitov a myšlienok), poetizmom (sústredenie na všedné veci, na súčasnosť, na radostné okamihy) a expresionizmom (vyjadrenie vlastných prežitkov a vlastných pocitov).
Výbor 130 nonsensových básní a 4 próz. Básne sú zaradené do 5 kapitol (Malá polnočný predohra, Kabinet divov, Christianov zverinec, Myšlienky, výmysly, história, Korf a Palmstrőm). Výbor je pomenovaný podľa jednej z básní. Čitateľ sa dostáva do sveta absurdného humoru, prazvláštnych situácií a bizarných bytostí. Celé dielo je tak trochu na hlavu.
Básne sú písané nielen po česky, ale niektoré aj nemecky, anglicky a latinsky (Baránok mesiac 24 str. V básni Veliké Lalulá Morgenstern vymyslel svoj vlastný jazyk.
Rým je najčastejšie striedavý (ABAB) alebo združený (AABB). Ide o nonsensovou poéziu, takže dej zvyčajne nedáva zmysel a obsahuje nezmyselné prvky. Ide hlavne o zvučnosť nádchu. Autor tvoril básne z náhodných hlások a slabík. V básňach sa objavujú slovné hračky, alebo sú rozdelené do vizuálne formovaných tvarov.
Autor si dokonca vymýšľa mená hlavných postáv, len aby sa mu to dobre rýmovalo (Korf). v diele sa objavujú slovné skomoleniny – v básni Ako si šibeniční dieťa pamätá mesiace (jeleň – január, cez zem – marec, prsteň – august, …). Kniha je preložená J. Hiršal a vydaná v roku 1971 . Básne boli najskôr určené pre zábavu študentské spoločnosti.
O dej v básňach poväčšinou nejde, ako už bolo povedané ide o nonsensovou poéziu. Často píše o neživých veciach, ktoré napr. Niekam idú (Lieviky, Koleno), dve fľaše, ktoré sa chcú vziať alebo o myšlienkach neživých predmetov (hojdacie stoličky alebo domčeku pri koľají).Hlavné postavy sú hlavne neživé predmety, zvieratá a tiež profesor a čudák Palmstrőm so svojim spoločníkom Korfu. Mnohé básne si nedokážem vysvetliť, beriem to ako výplod šialeného génia (Nočná rybie spev).
V prózach ide o veľmi jednoduchý, krátky a humorný dej.
Duchovia si zvyčajne hrajú s cinkajúcimi predmety a snaží sa niekoho vystrašiť, keď je človek osamote. Jeden taký duch sa objaví u autorovi večera, avšak nakoniec sa zistí, že to bol len pruh mesačného svetla.
Kúpeľný hosť rád vyhľadáva opustená zákutia a je rád sám. Je teda veľmi potešený, že nájde v opustenom zákutí lavičku. Verí na povery, a tak na lavičku napíše číslo 13 a tým si chce zaistiť, že lavička bude len jeho. Bohužiaľ k lavičke príde mladá slečna, ktorá má číslo 13 spojené so svojimi najšťastnejšími dni. Od tej doby sa o túto lavičku musí deliť.
Strýko, Hanba a Fuj cestujú po celom svete na každom mieste sa stane to isté – strýko osloví svojich vnukov Hanba a Fuje, a ľudia okolo si to vykladajú ako urážku, a tak chcú strýka potrestať. Ten vysvetlí, že Hanba a Fuj sú len mená, a tak sa nakoniec strýcovi ospravedlní. Raz však strýko cestuje sám a zabudne, že pri sebe nemá svojich vnukov. Nakoniec teda strýko za urážku skončí na hranici.
Táto krátka legenda rozpráva o tom, ako sa opica najprv rozlúči so všetkými zvieratami a následne sa z nej stane prvý človek na zemi – Adam.
Dielo sa mi nečítalo príliš dobre. Mám problém s lyriku, často si musím básne prečítať pokojne aj 3x, než báseň pochopím. Ešte horšie je, keď básne nemajú žiadny dej, čo bohužiaľ v týchto básňach je pravidlom.